Primárka detského infekčného oddelenia: Najrizikovejšie sú obézne deti

Lekár na detskom covidovom oddelení má „šťastie“. Deti majú veľmi zriedka veľmi ťažký priebeh ochorenia vyžadujúci si umelú pľúcnu ventiláciu.

, 16.12.2021 15:30
nemocnica, deti, DFN Foto:
Spolu s maloletým pacientom môže v nemocnici ostať aj rodič s ľahkým priebehom covidu.
debata (18)

Úmrtí je len niekoľko, a ak sa vyskytnú, tak z dôvodu, že deti majú súčasne aj iné závažné základné ochorenia. Ak by pandémia prebiehala na detských oddeleniach ako u dospelých, ak by sme sa museli každý deň pozerať, ako deti nevedia dýchať, ako umierajú, určite by sme veľmi ťažko zvládali svoju prácu. „Stalo sa však, že sme mali deti, ktorým čerstvo zomreli rodičia. Cítite smútok voči dieťaťu, smútok, pretože by sa tomu dalo predísť – a to si deti uvedomujú, smútok, lebo deti sa cítia vinné, že nakazili rodiča, ktorý zomrel,“ hovorí primárka Detského infekčného oddelenia Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach Dana Hudáčková.

Ako to vyzerá na vašom covidovom oddelení?

Na covidovom oddelení to vyzerá úplne inak ako na bežnom infekčnom oddelení. Máme rôzne spektrum diagnóz, pretože sú u nás hospitalizované nielen deti s príznakmi ochorenia COVID-19, ale deti, ktoré majú bezpríznakový priebeh a zároveň iné diagnózy, ktoré si vyžadujú hospitalizáciu, ako napríklad onkologické ochorenia, neurologické ochorenia, chirurgické ochorenia, cukrovka… V tretej vlne sme mali na oddelení 8 až 14 pacientov, z ktorých priemerne dvaja boli na kyslíkovej liečbe. Som rada, že tieto čísla začínajú postupne klesať. Momentálne máme hospitalizovaných šesť detí, ktoré sú v stabilizova­nom stave.

Museli ste v tretej vlne reprofilizovať lôžka?

Kapacity máme, najmä vďaka dobrej spolupráci s okresnými nemocnicami, ktoré si takisto vyčlenili lôžka pre detských pacientov s ľahším priebehom ochorenia. Aktuálne máme na reprofilizovanom oddelení deti, ktoré sú v karanténe pre kontakt s COVID-19. Ak to situácia dovoľuje, vieme prijímať aj deti s inými infekčnými ochoreniami.

Odborníci hovoria, že jedinou cestou von z pandémie je očkovanie. Nie je však tajomstvom, že s očkovaním majú problém aj niektorí zdravotnícki pracovníci…

Za svoje oddelenie viem povedať, že niekoľko zdravotníckych pracovníkov nie je očkovaných, lekári sú kompletne zaočkovaní troma dávkami. Situácia je u nás priaznivá. Až 97 percent našich lekárov a 83 percent sestier je kompletne zaočkovaných.

Stretávate sa pri liečbe detí s negatívnymi reakciami rodičov?

Táto problematika u nás nie je taká významná, pretože sa očkovanie netýka všetkých vekových kategórií. Očkované deti nemáme vôbec hospitalizované. Na našom oddelení sme sa dokonca nestretli ani s prehnanými reakciami proti očkovaniu. Našou úlohou nie je ľudí hodnotiť alebo znevažovať za ich názor. Úlohou lekára je ľudí usmerniť tým správnym smerom. Viem, že situácia na dospelých oddeleniach je neúnosná a pri takýchto počtoch hospitalizovaných neočkovaných pacientov musia byť lekári, ktorí idú až na hranu svojich síl, frustrovaní a nešťastní. Preto vítam každú iniciatívu lekárov na podporu očkovania.

Majú možnosť rodičia ostať s deťmi na covidovom oddelení?

Pravdaže, podľa okolností, počtu pacientov. Snažíme sa vyhovieť každému rodičovi, aby mohol zostať so svojím maloletým dieťaťom, ak je to možné. Dokonca aj rodičom s ochorením COVID-19, pokiaľ majú ľahký priebeh infekcie. Samozrejme, staršie deti sú hospitalizované bez sprievodcov.

Kde sa väčšinou deti nakazia?

V súčasnosti sa môžeme nakaziť všade. Samozrejme, zvýšené riziko je tam, kde je väčší počet ľudí, čo je celkom logické. Ak ľudia nepoužívajú respirátory, tak sa riziko zvyšuje.

Ako prebieha liečba, kedy je nutné prísť s dieťaťom do nemocnice?

U detí vo veľkej miere neprebieha ochorenie závažne, preto sa v prvom rade netreba zľaknúť. Vyšetrenie v našej ambulancii, keď zvažujeme hospitalizáciu, je nutné, ak dieťa odmieta tekutiny, pri zhoršení kašľa, dýchania, bolestiach na hrudníku, vysokých horúčkach, ktoré nereagujú na podávanie liekov proti teplote, kŕčoch, na odporúčanie obvodného pediatra. Medzi časté príčiny hospitalizácie detí s COVID-19 patrí dehydratácia pri horúčkach, odmietaní tekutín. Ide väčšinou o dojčatá. U starších detí a tínedžerov je hospitalizácia indikovaná pri bolestiach na hrudníku, ťažkostiach s dýchaním či zhoršení kašľa. Mnohokrát ťažkosti zhoršuje aj psychologický faktor, preto je emočná pohoda pri tomto ochorení veľmi dôležitá.

Ktoré deti sú rizikové?

COVID-19 najčastejšie u detí prebieha ako ľahká infekcia dýchacích ciest, podobne ako ktorákoľvek iná viróza. Preto treba pristupovať k dieťaťu ako pri bežnej viróze – podávať tekutiny, pri teplote antipyretiká, pri kašli lieky proti kašľu, pri nádche nosové kvapky, odsávať hlieny. Takisto ako bežná viróza sa aj môže komplikovať – zápalom nosových dutín, zápalom hrtana – laryngitídou, zápalom priedušiek, pľúc. Ako najčastejší rizikový faktor sa javí extrémna obezita, ktorá sa čoraz častejšie vyskytuje aj u detí. Títo pacienti majú ťažký priebeh infekcie a vyžadujú dlhodobú kyslíkovú terapiu. Aj deti so základným pľúcnym ochorením mávajú ťažší priebeh ochorenia, prípadne ak ide o kombináciu COVID-19 a virózy spôsobenej RS vírusom. Tá sama osebe máva u dojčiat ťažký priebeh. Od priebehu ochorenia a základnej diagnózy závisí aj čas hospitalizácie, ktorý je približne sedem až desať dní. Napriek ľahkému priebehu COVID-19 u detí v tretej vlne pandémie je dôležité zdôrazniť skutočnosť, že pre veľké množstvo infikovaných detí a mladých ľudí sa títo postupne stávajú hlavným rizikovým faktorom prenosu infekcie na ostatných členov domácnosti, či už sú to rodičia, alebo starí rodičia. Očkovanie a dodržiavanie opatrení tak ostávajú najúčinnejším prostriedkom v zastavení šírenia infekcie v komunite.

Ak by sme chceli porovnať druhú a tretiu vlnu, ktorá je horšia a prečo?

V tejto vlne máme viac hospitalizovaných pacientov, a ak sa spočiatku zdalo, že priebeh ochorenia je všeobecne miernejší ako v druhej vlne, s pribúdajúcimi hospitalizáciami už to až tak neplatí. Takisto sa vyskytujú ťažké priebehy s nutnosťou podávania kyslíkovej liečby. Pri ťažkých stavoch sa podávajú antivirotiká, pri komplikáciách antibiotiká. Pre ťažké stavy sú dostupné lieky, ako sa používajú aj u dospelých, niekedy je však nutné individuálne povolenie lieku. Čo sa ale v liečbe zmenilo, je to, že v súčasnosti máme pre deti od 12 rokov k dispozícii aj monoklonálne protilátky pre deti s rizikovými ochoreniami.

Objavujú sa aj u detí postcovidové problémy?

V našej ambulancii sledujeme deti po ťažkom priebehu COVID-19. Najčastejším problémom, ktorý deti udávajú, je zvýšená únava.

Vírus si nevyberá… Koľko detí vo vašej nemocnici od začiatku pandémie zomrelo?

U nás zomrelo jedno dieťa, ktoré malo závažné metabolické a neurologické základné ochorenie. Na Klinike pediatrickej anestéziológie a intenzívnej medicíny boli tri úmrtia. Všetky mali aj iné pridružené ochorenia.

Deti sa musia vzdelávať a chodiť do školy. Niektorí rodičia by boli radi, ak by školy zostali zatvorené ako v predchádzajúcich vlnách. Pomohlo by to?

Toto rozhodovanie patrí do rúk epidemiológov a politikov, je nutné zvažovať množstvo kritérií. Aktuálne najdôležitejším je nutnosť udržať chod nemocníc nielen pre pacientov s ochorením COVID-19, ale aj s inými diagnózami. Vírusu Sars-Cov-2 sa nevieme vyhnúť, je veľká pravdepodobnosť, že sa s ním skôr či neskôr každý stretneme. Vieme sa voči nemu len brániť. A takisto ako pri všetkých iných ochoreniach najlepšou ochranou, aj keď nie na sto percent účinnou, je očkovanie. Žiaľ, neuvedomuje si to každý, preto máme zahltené nemocnice.

© Autorské práva vyhradené

18 debata chyba
Viac na túto tému: #Košice #Košický kraj #Covid-19 #deti a choroby #Detská fakultná nemocnica v Košiciach
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy