Na záchranu zvierat treba viac ľudí. Najskôr sa však riešia parky

Poranená labuť, sova či sýkorka sú často ohrozené tým, že sa dostanú do rúk nesprávnych ľudí, ktorí sa o ne zo zákona majú postarať.

, 15.01.2022 13:00
debata (6)

Momentálne sa riešia národné parky, problém s medveďmi, no ochota zaoberať sa inými druhmi podľa aktivistov chýba. Ako príklad uvádzajú netopiera, ktorého pracovník Štátnej ochrany prírody (ŠOP) odporúčal vypustiť, no tým mu takmer podpísal rozsudok smrti. Ďalej poranenú sovu, ktorá mala smolu, že ju našli v okrese bez veterinára s adekvátnou starostlivosťou. Tiež ježka, ktorého nakoniec musela ošetriť súkromná veterinárka až po výzve na sociálnej sieti, lebo pracovníci ŠOP v regióne nebrali telefón.

Foto: Barbora Hrušovská, Pravda
jeleň, príroda, ochrana zvierat

Dvadsať denne

„Chýba im viac profesionálov, ktorí by sa vedeli starať o poranené či hendikepované chránené živočíchy,“ hovorí Mária Sliacka z občianskeho združenia SOS linka pre zvieratá v núdzi. Je presvedčená, že v tejto veci by pomohlo navýšenie špeciálne vyškolených pracovníkov ŠOP.

„Lebo čo z toho, že zachránia poranenú labuť, keď sa o ňu nevedia postarať a tá následkom toho zahynie? Úlohu štátu zatiaľ suplujú záchranné stanice, no keďže nie sú dostatočne podporované a dotované, fungujú v obmedzenom režime. Zoberú, čo stíhajú. Prípadne selektujú, komu pomôžu,“ vraví Sliacka s tým, že peniaze by sa určite našli, no chýba záujem a skutočná láska ku zvieratám.

„Štátna ochrana prírody s tým má dlhodobý problém. Napriek tomu, že od roku 2014 existuje pohotovosť pre zranené a hendikepované chránené živočíchy, výraznejší posun k lepšiemu nenastal. Niektorí službukonajúci robia svoju prácu s nechuťou, snažia sa tejto povinnosti vyhnúť. Výnimkou je len pár jednotlivcov. Všetko je o ľuďoch,“ podotkla Sliacka.

Vzápätí upozornila, že napríklad na Záhorí či v Bratislave sa tejto veci venujú s obdivuhodným nasadením. Podobne je to aj na iných pracoviskách – záleží od toho, kto má práve pohotovosť. Doplnila, že najväčší počet nahlásených prípadov pociťujú najmä „šopkári“ na západnom Slovensku. Len v hlavnom meste ich počas sezóny riešia minimálne dvadsať denne.

Východisko by mohlo byť, podľa niektorých zamestnancov ŠOP, pomerne jednoduché. Na každom pracovisku by stačilo mať človeka, ktorý by sa prednostne venoval len poraneným zvieratám. Ministerstvo životného prostredia, pod ktoré táto organizácia patrí, by takéhoto pracovníka malo zamestnať na trvalý pracovný pomer. Jeho ostatní kolegovia by sa potom mohli zaoberať administratívnym záležitostiam či písaniu rôznych odborných stanovísk.

Chýbajú ľudia

Generálny riaditeľ ŠOP SR Dušan Karaska súhlasí, že starostlivosť o chránené živočíchy je potrebné podporiť. „Pracovníkov s kumulovanou funkciou, ktorí sa zaoberajú touto problematikou, síce máme, ale je to nedostatočné. Súvisí to najmä so zvyšovaním pozitívneho vzťahu ľudí k prírode. Viac si všímajú poranené či opustené mláďatá a podobne,“ povedal Karaska.

„Často nám preto volajú, no my na zabezpečenie tejto činnosti nemáme dostatočné, najmä personálne, kapacity,“ objasnil. Potvrdil, že najvypuklejšie je to na západnom Slovensku – najmä v Bratislavskom a Trnavskom kraji. „Zrejme to súvisí aj s tým, že je tam väčšia koncentrácia obyvateľstva,“ mi­eni.

Riaditeľ pokračoval, že prvým problémom je priamy kontakt – teda prísť, zobrať poraneného či opusteného živočícha, prípadne poradiť nálezcovi cez telefón. Druhá vec je rehabilitácia. „Niekedy si to vyžaduje niekoľko týždňov či mesiacov. No a stáva sa, že jedinca už nie je možné vrátiť do prírody. Napríklad vtáka, ktorý už nedokáže lietať. Polámané krídla môžu byť trvalým hendikepom, takže živočích je odsúdený na život v zajatí, lebo vonku by uhynul,“ vysvetlil.

Karaska pokračoval, že problém určite treba riešiť. „Nemusí to byť nutné len cez Štátnu ochranu prírody, teda štát, ale zmluvne cez sieť záchranných staníc, ktoré treba vybudovať a podporiť,“ podotkol. Pripomenul, že zvieratá si nevyberajú čas a ľudia ich nachádzajú najmä cez víkendy, keď majú voľno. „To je prirodzené, no tu narážame aj na problém nielen personálny, ale tiež kapacity. Zvieratká nemôžeme zobrať len tak k sebe domov,“ poznamenal riaditeľ.

Najskôr parky, potom zver

Riaditeľ Karaska opakuje, že navýšenie pracovníkov je potrebné. S ministerstvom vraj rokujú o postupnom rozširovaní a vybudovaní sietí záchranných staníc, lebo aktuálny stav je čoraz neúnosnejší.

„Podporu v tomto smere máme aj z rezortu životného prostredia, no prioritne sa teraz zaoberáme transformáciou národných parkov,“ povedal. Je však podľa neho pravdepodobné, že toto leto by už mohli podniknúť kroky aj v tejto veci.

Tlačové oddelenie ministerstva životného prostredia reagovalo, že vzťah spoločnosti k prírode sa neustále zlepšuje, preto rastie aj počet hlásení a telefonátov o zranených chránených živočíchoch.

„Tento fakt nás teší, ale roky poddimenzovaná ŠOP nedokáže adekvátne reagovať. Potrebujeme vybudovať sieť záchranných staníc, akú už má napríklad Česká republika. Tam sa pri oveľa nižšej biodiverzite vykonáva oveľa väčší počet záchranných operácií voči chráneným živočíchom, ako na Slovensku,“ porovnáva rezort situáciu so susednou krajinou.

Podobne ako Karaska ministerstvo pripomenulo, že v tomto roku uskutočnia najzásadnejšiu reformu ŠOP, a ňou je vznik samostatných právnych subjektov – národných parkov. V každom z nich chcú vraj vytvoriť nové služby a možnosti pre všetkých, ktorí si želajú uchovanie prirodzeného prostredia. „Súčasťou reformy je tiež rast počtu ľudí, ktorí nebudú zaťažení administratívou, ale môžu slúžiť ochrane životného prostredia aj zranených zvierat,“ doplnil rezort.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #Zvieratá #Banská Bystrica #Banskobystrický kraj
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy