Rozumiem duši fiľakovských Rómov, vraví primátor Attila Agócs

Fiľakovo dlhodobo pracuje s veľkou rómskou komunitou a darí sa mu s ňou napredovať. Kroky mesta nezostali bez povšimnutia a nedávno za to dostalo cenu. Rozprávali sme sa o tom s tamojším primátorom Attilom Agócsom.

29.01.2022 16:29
debata (18)

Nedávno ste získali ocenenie Roma Spirit. Čo to pre vás znamená?

Jedným slovom zadosťučinenie. Veľmi nás to prekvapilo, takisto aj samotná nominácia.

Vy ste sa sami neprihlásili?

Nie a doteraz nevieme, kto nás nominoval. Organizátori nás skrátka oslovili, že k tomu došlo a pýtali sa, či to prijímame. Samozrejme, odpovedali sme kladne. Ocenenie sme získali v kategórii samospráv.

Čím ste porotu zaujali?

Našou dlhodobou prácou s najväčšou integrovanou rómskou komunitou na Slovensku.

VIDEO: Primátor Fiľakova Attila Agócs o meste a o práci s rómskou komunitou.

Video

V súvislosti s tým je vaše mesto asi skloňované najviac. Súhlasíte?

Každá samospráva má témy, ktoré sú zaujímavé a rezonujú v celej krajine. V našom prípade sú také dve – obnova Fiľakovského hradu a pozitívne príklady z oblasti práce s rómskou komunitou. Niektorí si myslia, že nič iné tu asi nemáme, ale to neznamená, že neopravujeme chodníky, školy či vodovod.

Máte pocit, že Fiľakovo je známe len hradom a Rómami?

Nie, ale v celoštátnych médiách to tak rezonuje. Myslím si, že mnohí nás poznajú aj vďaka priemyslu. Možno sa vám to nezdá, no v širšom regióne sme ešte stále najväčšie priemyselné centrum. Najmä keď to zoberieme v pomere k obyvateľom, ktorých máme zhruba desaťtisíc. Pred pandémiou tu takmer dvetisíc ľudí pracovalo v priemysle. Teraz je to už asi trošku nižšie číslo, ale stále sú tu veľké fabriky zamestnávajúce stovky občanov v rôznych odvetviach.

Na čo sú zamerané?

Na kovospracujúci a drevospracujúci priemysel, ktorému sa venujú tri veľké firmy. Niekoľko ďalších podnikov tu zamestnáva do osemdesiat ľudí. Viacmenej vyrábajú baliaci materiál pre tie väčšie fabriky. Sú to palety, kartonáže a podobne.

Vráťme sa ale k práci s vašou rómskou komunitou. Koľko ľudí do nej patrí?

Máme tu približne po jednej tretine Maďarov, Slovákov a maďarsky hovoriacich Rómov. Odhadom našich terénnych pracovníkov je tu integrovaná komunita s 3 500 členmi – žijú roztrúsene medzi ostatným obyvateľstvom.

Čiže neexistuje tu žiadna „čiara“.

Presne tak. Na našom území nemáme osadu či segregovanú lokalitu mesta. Samozrejme, sú ulice alebo časti sídlisk s väčšou koncentráciou rómskej populácie, no žijeme tu spolu. Keďže ide o veľkú komunitu, sú v nej ľudia rôzne spoločensky integrovaní. Nejde teda len o sociálne odkázaných. Máme podnikateľov, učiteľov, profesionálneho vojaka aj prokurátora s takýmto pôvodom.

Viete odhadnúť, aspoň zhruba, počet tých sociálne najslabších?

To si netrúfnem, takéto čísla nemám. Treba ale priznať, že ich nie je málo. Práve to je tá najširšia oblasť, v ktorej stojíme oproti veľkým výzvam a snažíme sa v nej niečo robiť.

Môžete konkretizovať?

V oblasti výchovy sme napríklad navyšovali kapacity našich obidvoch škôlok. Okrem ich revitalizácie sme tam vytvorili dokopy 34 nových miest. Vedeli sme, že sa pripravuje povinná predškolská dochádzka pre päťročných, takže sme sa na to systematicky pripravili. Celkovo máme štyri základné školy a jednu z nich navštevuje 98 percent rómskych žiakov. Tam sme, z akčného plánu okresu Lučenec, vytvorili takzvané inkluzívne centrum vzdelávania. Ide o koncept niekdajších školských dielní, no viac zameraný na rómske deti.

Prináša to žiadaný efekt?

Dôležité je ukázať im svet práce a tlačiť ich tým smerom, aby sa skúsili vyučiť nejakú profesiu s uplatnením. V susedstve spomínanej základnej školy je stredná odborná, ktorá má krásne vynovené dielne. Odtiaľ by mohli pokračovať v zamestnaní v spomínaných fabrikách.

Darí sa vám ich takto motivovať?

Veľkú časť áno, ale vždy sa nájdu aj takí, ktorých nevieme presvedčiť. Tá systematickosť práce s nimi je však viditeľná a potrebná.

Snažíte sa podchytiť aj rómske talenty?

Áno. Naše komunitné centrum založilo tanečnú skupinu Universal dance group, ktorá sa dostala do finále Česko Slovensko má talent. Podporujeme tiež miestny športový klub FTC, v ktorom sú dva oddiely. V ich vedení pôsobia nadaní Rómovia, pričom aj deti sú skoro na sto percent takéhoto pôvodu. Trénujú silový trojboj, v ktorom za ostatné roky povyhrávali krásne medzinárodné ceny. Obľúbené je u nás tiež zápasenie, ktoré malo vo Fiľakove veľkú tradíciu. Jeden dávnejší aktívny športovec, Ladislav Dani, zorganizoval bývalých kolegov, z majority, ktorí sa teraz venujú najmä rómskej mládeži.

V akých sférach s nimi ešte pracujete?

V nominačnom dokumente projektu Roma Spirit sa písalo aj o našich výsledkoch v oblasti bezpečnosti. Na Slovensku vznikli napríklad rómske hliadky medzi prvými práve vo Fiľakove. Máme ich už sedemnásť rokov a v tejto súvislosti si k nám chodia pre rady aj iné samosprávy.

Osvedčili sa vám tieto hliadky?

Rešpektujú ich všetci obyvatelia mesta. Momentálne majú desať členov, ktorí sú veľmi dobre vnímaní aj majoritou. Na peších hliadkach sú viditeľní viac ako mestskí policajti, ktorých je teraz osem. Tento rok sa však aj oni rozrastú o ďalších dvoch.

Medzi Rómami sa často vyskytuje bytová úžera. Máte s tým skúsenosti?

Samozrejme. V rámci akčného plánu sme vypracovali projekt právneho poradenstva. Zhruba dva roky sme teda vedeli zaplatiť právnikov, aby pomáhali ľuďom, ktorí sa cez dlhové pasce dostali do problémov. Dvadsiatim obyvateľom sa tak podarilo odvrátiť dražby, ktorými im chceli zobrať byty. To znamená, že ich nedeložovali a vyriešili sa nejaké vlastnícke vzťahy. Vo Fiľakove sa nám tiež podarilo vytvoriť vysunuté pracovisko centra právnej pomoci. Pred pár rokmi vyrástla v meste aj nová nájomná bytovka.

Aká je u vás miera nezamestnanosti?

Pred pandémiou to bolo na úrovni 12 percent. Predpokladám, že teraz je to značne viac, ale momentálne nemám k dispozícii lokálne číslo.

Kde zvyknú pracovať vaši Rómovia?

Mnohí vo fabrikách, aj v obchodoch. Jedného stáleho zamestnanca, terénneho pracovníka, máme aj na našom úrade. No a viacerí pôsobia v školstve. V rámci cezhraničnej spolupráce Interreg sa teraz zameriavame na nový projekt, ktorý dá prácu ďalším ľuďom.

Priblížite to viac?

Sú to cezhraničné oblastné akčné plány zamestnanosti. Práve dnes som podpísal dotačnú zmluvu na viac ako 2 milióny eur. Rovnakú sumu si ako mesto zoberieme pôžičku. V nasledujúcom jeden a pol roku chceme postaviť, na zbúranej časti niekdajšieho Kovosmaltu, malú fabriku. Pôjde o 2 000 metrov výrobnej a skladovacej plochy, 600 metrov administratívy plus k tomu kompletná, nanovo vybudovaná, infraštruktúra. Výstavba by mala začať najneskôr v lete, dokončenie je naplánované na jún 2023.

Čo by sa tam malo vyrábať?

Ideme oslovovať potenciálnych záujemcov, ktorí by do toho išli ako investori. Počítame, že prácu by tam mohlo nájsť do 60 ľudí. Popritom sa jedno združenie bude venovať dlhodobo nezamestnaným a pomáhať im, aby sa vrátili pracovať. Motiváciou má byť oddlženie a dobrý pocit zo statusu živiteľa rodiny. Naši partneri v Maďarsku už túto metódu, v niektorých segmentoch na trhu práce, vyskúšali a majú krásne výsledky. Mnohým Rómom u susedov táto možnosť zmenila život a otvorene dávajú najavo, že sú za to vďační. My to chceme zrkadlovým spôsobom preklopiť aj u nás.

Názov ocenenia, ktoré ste získali, znie v preklade „rómska duša“. Rozumiete jej?

Fiľakovskej áno. Sám som v civile etnológ a Rómom som sa dosť venoval aj vo svojich výskumoch. Na Univerzite Komenského som písal diplomovú prácu o rozprávkach tohto etnika na Gemeri. Rómčinu neovládam, ale väčšina miestnych je na tom rovnako. Hovoria po maďarsky – po slovensky len málo. Moje výskumy ukázali, že Rómovia, s ktorými tu stáročia žijeme, v mnohých veciach popreberali archaickejšie formy našej kultúry. To sa týka aj rozprávok. Máme veľa spoločného, no temperament je, samozrejme, odlišný.

Ako vašu prácu vníma okolie?

Majorita na niektoré kroky, ktoré sa robia v prospech marginalizovanej komunity, nereaguje vždy pozitívne. Aj preto je tento úspech určitou satisfakciou a potvrdením nezávislými odborníkmi, že ideme správnou cestou. Všimli si nás sami, tak asi to robíme dobre.

To znie ideálne.

Netvrdím, že v meste je všetko ružové. Tých problémov je stále veľa a my sa na ne snažíme reagovať dynamicky.

Pozitívny prínos

Cenu Roma Spirit 2021 dostalo Fiľakovo, v kategórii samospráv, pred pár týždňami. Projekt je zameraný na prezentáciu pozitívnych prínosov v prospech rómskeho etnika. Vyhlasovateľmi trinásteho ročníka boli Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu spolu s Rozhlasom a televíziou Slovenska.

© Autorské práva vyhradené

18 debata chyba
Viac na túto tému: #primátor #Rómovia #Banskobystrický kraj #Fiľakovo