Ešte pred sto rokmi mali Čičmany 1 400 obyvateľov. V súčasnosti ich je 123. V porovnaní s tým, že v sedemdesiatych rokoch pracovalo v tamojšej fabrike na výrobu súkenných papúč 150 ľudí, je to zvláštne. Žiaľ, po prevrate ľudové družstvo Rajčanka, predtým Teplobuv, zaniklo. Vtedy sa v dedine akoby zastavil čas.
„Predtým to tu kultúrne žilo, mali sme aj kino. No a keďže tu nechýbalo ani poľnohospodárske družstvo, za prácou sem chodievali aj obyvatelia okolitých obcí,“ hovorí starostka Iveta Michalíková. Podľa nej teraz Čičmanom hrozí postupný zánik. „Môže to dôjsť až k tomu, čo sa stalo s Vlkolíncom, ktorý už nie je samosprávou,“ spomenula dedinku zapísanú na zozname UNESCO. V súčasnosti patrí pod Ružomberok a je označená ako pamiatková rezervácia ľudovej architektúry.
VIDEO: Čičmanom hrozí postupný zánik. Pomôcť im môže finančná zbierka. O histórii čičmianskych ornamentov hovorí Miroslav Jakubes z Považského múzea.
Hľadá sa pomoc. Finančná
Starostka pokračovala, že po čase sa to môže stať aj Čičmanom. Mnohí ich zrejme vnímajú ako prosperujúcu obec, ktorá ťaží z turizmu. Tak to ale nie je. „Ročne sem príde zhruba 30-tisíc návštevníkov, no odhadujem, že to číslo je podstatne väčšie. Napriek tomu je naša pokladnica prázdna. Peniaze totiž zarábajú miestni podnikatelia, nie samospráva,“ upozornila. Z turizmu však majú aspoň daň z ubytovania a tiež z vybratých daní z nehnuteľností a pozemkov.
Príjem nemajú ani z expozícií v tamojších dreveniciach, lebo tie má „pod palcom“ Považské múzeum. „Takže nám tu po turistoch zostáva akurát tak odpad, za ktorého odvoz musíme platiť,“ priblížila. Záujmu ľudí sa napriek tomu teší. „Aspoň majú z čoho žiť naši podnikatelia. Tí nám, v rámci obce, často pomáhajú pri rôznych podujatiach a brigádach. Máme dobrú spoluprácu,“ podotkla.
Michalíková by uvítala, keby obec finančne podporili skôr celoslovensky pôsobiace veľké firmy. Viaceré používajú čičmianske tradičné ornamenty na svojich výrobkoch, no samospráva z toho nič nemá. Obchodné reťazce nimi zdobia obaly potravín, súkromné podniky či štátne inštitúcie ich dávajú na rôzne druhy odevov a dekoračných predmetov. Minimálne z morálneho hľadiska by teda mohli prispievať aspoň nejakou sumou.
Svetlým príkladom je slovenská šperkárka Petra Toth, ktorá vytvorila kolekciu Čičmanskí kohútkovia a obci nedávno darovala peniaze. „Zdôvodnila to tým, že nebude vykrádať naše bohatstvo. Ona sa tým prezentovať veľmi nechce, ale nám veľmi pomohla,“ poznamenala starostka.
Pravdou je, že ochranná známka sa na čičmianske ornamenty uplatniť nedá. Väčšina dreveníc v obci patrí súkromným osobám. Mnohí majú vo svojom vlastníctve aj kroje zdobené takýmito vzormi. Nie je tak možné určiť, koho vlastne sú. Takže sťažovať by sa mohli aj majitelia malebných domčekov, ktorých fotografie sa používajú na komerčné účely. Je to skrátka začarovaný kruh.
Zaniknú Čičmany?
V Čičmanoch momentálne žije osemdesiat percent dôchodcov, takže obec pomaly vymiera. Najvýraznejšie by im pomohol prísun obyvateľov, ale tí sa tam veľmi nehrnú. „Všetci to tu berú len ako super rekreáciu a oddych, no natrvalo sa usadiť neplánujú,“ vraví Michalíková. Pripomenula, že obec žije z podielových daní. Mesačný príjem majú 2 500 eur, čo je zúfalo málo. Trochu im to pomáha vylepšiť platené parkovanie, ktoré zaviedli vlani v júli.
„Peniaze z neho sme využili pri odstraňovaní škôd po povodni,“ vysvetlila starostka. Mrzí ju však, že mnohí turisti tabuľu o platenom parkovnom ignorujú a neprispejú obci aspoň takouto formou. „Minulý víkend to tu tiež bolo plné lyžiarov, ale za parkovanie zaplatila len štvrtina z nich,“ povedala nechápajúc, prečo robí niektorým ľuďom problém podporiť ich aspoň takto.
Podčiarkla, že Čičmany si zaslúžia autonómiu, ktorá bude fungovať minimálne ďalšie desaťročie. „Vieme, že keď je enormný pokles obyvateľov, samosprávy sa musia spájať. Kým ale budem vo svojej funkcii, urobím všetko preto, aby sa nám to nestalo,“ tvrdí s tým, že s inou obcou splynúť nechcú.
Od februára sa, pod záštitou Oblastnej organizácie cestovného ruchu Rajecká dolina začne zbierka na podporu a záchranu Čičmian. „Ktokoľvek nám ale môže prispieť už teraz. Na našej webovej stránke máme zverejnené číslo obecného účtu, na ktorý môžu poslať peniaze s poznámkou „Pomoc obci“. Potom ich použijeme na údržbu ciest a celkový chod,“ objasnila starostka.
Problém Čičmian vníma aj Michal Kaliňák zo Združenia miest a obcí Slovenska. Uviedol, že práve táto malá, ale pritom významná, obec ukazuje zle nastavený systém. „Jej ornamenty sa stali symbolom Slovenska a súčasťou našej medzinárodnej reprezentácie,“ spomenul oficiálne oblečenie slovenských športovcov na olympiáde.
„Na druhej strane idú Čičmany do kolien a keď sa im nepodá pomocná ruka, môžu po nich zostať skutočne už len ornamenty a história,“ hovorí. Podľa neho sa ukazuje, že Slovensko potrebuje nielen odstupňovať kompetencie, ale tiež vytvoriť špeciálnu kategóriu samospráv, ktoré budú mať aj iné financovanie.
„Je potrebné vytvoriť štatutárne samosprávy, ktoré majú, v porovnaní s ostatnými, významné spoločenské postavenie. Okrem metropol ako sú Bratislava a Košice máme tiež krajské mestá, kúpeľné či zapísané v UNESCO. Všetky tieto plnia špecifické poslanie,“ doplnil Kaliňák s tým, že to treba zohľadniť a preto ich aj cielene podporovať.
Stáročná história
Miroslav Jakubes z Považského múzea priblížil, že čičmianske ornamenty majú dvestoročnú históriu. Najskôr boli veľmi jednoduché a miestni ich robili v podobe vlnoviek, guličiek či krížikov. „Ľudia si tak chceli svoju chalúpku ochrániť pred vetrom, dažďom a hmyzom. Vzory maľovali haseným vápnom, ktoré malo veľmi dobrý vplyv na drevo,“ povedal.
V roku 1921 ale nastal v dedine požiar a okrem troch dreveníc celý dolný koniec ľahol popolom. Keďže obyvatelia si tam chceli zachovať ten pôvodný ľudový ráz, po pár rokoch začali chalúpky stavať nanovo.
„Na ne už nanášali ornamenty, ktoré je možné vidieť v súčasnosti. Odráža sa v nich estetické cítenie tunajších žien. Tie medzi sebou pretekali, ktorá má krajší domček,“ vraví s úsmevom Jakubes. Dodal, že každý ornament má vlastný názov – napríklad baranie rošky, na panence, kuracie ritky či najpopulárnejšie sŕcko a kohútkovia.