Ošipáreň z roku 1976 leží v katastrálnom území Spišských Vlách. Hneď v susedstve Olcnavy a Bystrian. Majiteľ v roku 2018 požiadal rezort životného prostredia o posúdenie zámeru zefektívnenia farmy ošípaných, ktorého „hlavným úmyslom a cieľom je zdvojnásobenie chovu ošípaných na tejto farme".
Miestni, ktorí dokonca pripravili petíciu proti rozšíreniu chovu prasiat, však hovoria, že ide o zvýšenie počtu ošípaných z 10– na 22-tisíc kusov. „Už pri 10 000 kusoch ošípaných bol zápach v obciach šíriaci sa z farmy ošípaných neznesiteľný a vplyv na životné prostredie neúnosný,“ píše sa v petícii.
Majiteľ ošipárne počíta okrem iného s rekonštrukciou a dostavbou chovných hál. Výsledkom toho má byť aj zvýšená prevádzková kapacita chovných ošípaných nad 30 kg zo súčasných 8 285 výkrmových prasiat na 19 076 kusov. Vlani zámer samotné ministerstvo schválilo.
Farma – a to sa zdôrazňuje aj v petícii – leží 400 metrov od obytnej zóny obce Bystrany, 800 metrov od obce Olcnava a 1 200 metrov od mesta Spišské Vlachy. Navyše, starostovia obcí a primátor Spišských Vlách dodávajú, že posudzovanie zámeru prebehlo bez nich.
Úradníci vraj len opisujú
Petícia proti rozšíreniu farmy nie je prvá. Miestni protestovali už pred štyrmi rokmi. Nestalo sa nič. Jaroslav Salaj, starosta obce Olcnava, hovorí, že sa už niekoľkokrát snažil o oficiálne stretnutie s ministrom životného prostredia. Za ostatných šestnásť mesiacov sa mu to nepodarilo.
Mestské zastupiteľstvo v Spišských Vlachoch naposledy rokovalo o chove ošípaných vlani v novembri. Primátor mesta Ľubomír Fifik prečítal záväzný prísľub spoločnosti Agrovýkrm Spiš. Uvádza sa v ňom, že spoločnosť „ako slušný a zodpovedný podnikateľský subjekt, týmto mestu Spišské Vlachy … dáva prísľub, že bude absolútne dodržiavať všetky štátnymi orgánmi stanovené podmienky a absolútne rešpektovať a dodržiavať všetky stanovené podmienky kladené na životné prostredie".
Olcnavský starosta Jaroslav Salaj si však myslí, že sú to iba plané sľuby. Hovorí, že spoločnosť vylievala hnojovicu do lagúny za farmou. „Ľudí to pobúrilo a fotky a videá poslali na Inšpekciu životného prostredia do Košíc. Chcel som byť účastníkom tohto konania. Vyhovorili sa na mor ošípaných a povedali mi, že tam ísť nemôžem, aj keď podnet na vylievanie hnojovice bol mimo areálu farmy," povedal Salaj na obecnom zastupiteľstve.
Podľa košickej inšpekcie životného prostredia za farmou neskončila hnojovica, ale oplachová voda z nakladania ošípaných na kamión. „Nechal som urobiť vzorky a zistil som, že tam bola hnojovica a aj salmonelóza, čiže z toho vyplýva, že košická inšpekcia si neplnila svoju povinnosť a je nedôveryhodná. Keď to na farme zistili, že sa prišlo na ich nekalé praktiky, začali z lagún vyťahovať to, čo tam vyliali. Všetka pôda na okolí je zamorená,“ povedal Salaj.
Organizátori petície, medzi ktorými je starosta Olcnavy aj obce Bystrany František Žiga, za mesto Spišské Vlachy Jozef Salaj, však tvrdia, že primátor Fifik drží stranu majiteľovi ošipárne. Aj preto na poslednú chvíľu na vlaňajšie zasadnutie priniesol prísľub spoločnosti Agrovýkrm Spiš.
Konať bude rozkladová komisia
Primátor Spišských Vlách Ľubomír Fifik pre agentúru SITA uviedol, že mesto má verejný písomný prísľub od spoločnosti, že neprekročí počet 14-tisíc ošípaných, kým sa mesto „nepresvedčí o výsledku a nedá jej písomný súhlas na vyšší počet“.
Ministerstvo životného prostredia na list organizátorov petície reagovalo, že vníma požiadavky miestnych obyvateľov v súvislosti s rozšírením farmy ošípaných. Rezort pripomenul, že zámer prešiel posudzovaním vplyvov na životné prostredie, no záverečné stanovisko nie je právoplatné, pretože proti nemu boli podané rozklady. Vo veci bude podľa ministerstva konať rozkladová komisia, ktorá dôsledne preverí celý postup a podrobne sa oboznámi s pripomienkami miestnych obyvateľov. Na záver rozhodne minister na základe návrhu rozkladovej komisie.
„Farma ošípaných je v týchto dňoch prázdna, nakoľko prebieha jej rozširovanie, takže konečne dýchame čistý vzduch bez neznesiteľného zápachu, ktorý sa neustále z farmy šíril do obytnej časti okolitých obcí,“ dodal na záver Jaroslav Salaj.