„Chcem sa ospravedlniť všetkým, ktorí zažívajú toto len preto, že niečo v štáte drhne,“ odkazuje predseda vlády zástupcom samosprávy a tretieho sektora. Bez nich by situácia na hraniciach bola už niekoľko dní nezvládnuteľná. Pritom, ako zdôraznil Heger, ide o najväčšiu utečeneckú vlnu od čias druhej svetovej vojny.
VIDEO: Premiér Eduard Heger o situácii s utečencami aj o problémoch pri organizovaní pomoci.
Denne cez slovensko-ukrajinskú hranicu prejde 10– až 12-tisíc ľudí. Od začiatku invázie, teda od 24. februára, je to už takmer 200-tisíc odídencov. Veľká časť z nich Slovenskom len prechádza, približne desať percent mieni zostať.
Premiér Heger upozorňuje, že počet odídencov bude rásť geometrickým radom. „Pôvodne sa počítalo s 50-tisíc ľuďmi ako utečencami, to mal byť strop. Dnes ich už prišlo vyše dvoch miliónov v období dvoch týždňov. Všetci zostali zaskočení, ale brutalita putinovských vojsk vyháňa ľudí z Ukrajiny,“ povedal v nedeľu.
VIDEO: Mikulec: Dosiahli sme veľa, aj keď nie je všetko ideálne.
No na to dobrovoľníci upozorňovali už začiatkom mesiaca. „Zásadná téza občianskej spoločnosti je taká, že nečakáme, kým to za nás spraví niekto iný, ale problém riešime hneď,“ povedal pre denník Pravda dobrovoľník Jakub Ivančo už 2. marca. Spolu s priateľmi sa „premenil“ na jednotku rýchleho nasadenia. Keď sa im zdalo, že na hraniciach sa situácia zlepšila, presunuli sa na košickú železničnú stanicu. Utečencom pomáhali nájsť správne spoje, ubytovávali ich doma, pomáhali s vybavovaním dokladov. V práci sa striedali podľa toho, ako mali voľno v zamestnaní.
VIDEO: Starostka Uble Nadežda Sirková.
Predseda vlády už niekoľkokrát navštívil hranicu. V sobotu prišiel opäť, aby sa stretol so zástupcami dobrovoľníkov či samosprávy. Tí prví už vyše týždňa upozorňujú, že pomoc nie je koordinovaná. Tí druhí sa sťažujú, že nemajú informácie a dochádzajú im aj peniaze.
Dobrovoľníci, ktorí pomáhajú na železničnej stanici v Košiciach, z ktorej sa odídenci púšťajú do sveta, upozorňujú, že jedlo pre utečencov im nosia ľudia. Za svoje nakúpia potraviny a pripravia obložené rožky. Informácie si medzi sebou odovzdávajú sociálnymi sieťami. Už bola situácia, keď čakali dva plné autobusy od hraníc a nemali pre nich nič.
„Nie som spokojný, ako to je,“ povedal Heger. „Musíme pridať. Je to mnohokrát o komunikácii. Zlyháva komunikácia medzi štátom a dobrovoľníkmi. Ale aj priamo na mieste, na hranici. Musíme sa nastaviť na väčšie počty,“ dodal premiér. Hovorí o väčších počtoch odídencov. Očakáva sa totiž, že z Ukrajiny môže vojna vyhnať aj osem miliónov ľudí.
Nie celkom dobre sa počúvala nielen Hegerovi, ale aj ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽaNO) kritika v Košiciach. V sobotu prišli do humanitárneho centra na kúpalisku Červená hviezda a pozreli si aj možné priestory na ubytovanie utečencov v Kunsthalle. Spolu s dobrovoľníkmi chvíľu varili guláš. Tí však premiéra kritizovali za prístup vlády a povedali mu, že v tomto čase už musí iniciatívu pri práci s utečencami prebrať štát.
V Sobranciach po rokovaní so starostami obcí, cez ktoré ako prvé prechádzajú odídenci, a zástupcami tretieho sektora, Heger vyhlásil, že v ďalšej fáze bude potrebné vytvoriť dostatočné kapacity pre tých, ktorí prejavia záujem zotrvať na Slovensku. Vláda totiž predpokladá, že počty utečencov budú v najbližšom období rásť. „Musíme sa pripraviť, že utečencov bude aj 20-tisíc denne. Teraz nevieme povedať, koľkí z nich sa rozhodnú u nás ostať a koľkí nie,“ pokračoval predseda vlády. Dodal, že európski lídri prisľúbili pomoc pri umiestňovaní utečencov.
Medzitým najmä dobrovoľníci odídencov ponúkali jedlom, čajom, kávou, vysvetľovali im možnosti. Ale najčastejšie potrebujú odídenci najskôr trocha času, aby si oddýchli a rozhodli sa, čo budú robiť ďalej.
Kapacity, aj tie ľudské, ktoré má štát k dispozícii, sú vyčerpané. Sám Heger spomenul prípad policajta, ktorý v práci odpadol, lebo jednoducho nevládal. Oddelenia cudzineckých polícií po celom Slovensku pracujú prakticky nonstop. Napriek tomu sa rady rátajú na hodiny.
Podľa Hegera treba zabezpečiť hlavne podmienky na plynulý tranzit ľudí smerujúcich cez Slovensko do iných európskych krajín. „Hovorili sme v tomto smere o vytvorení akýchsi koridorov, aby bol ich presun koordinovanejší a rýchlejší a aby tieto procesy čo najmenej ovplyvňovali život obyčajných ľudí,“ doplnil premiér a zdôraznil, že momentálne chýba na hraniciach, ale aj v ďalších mestách psychologická pomoc a absentuje aj krízový manažment v situácii, s ktorou nikto nerátal.
Starostka Uble Nadežda Sirková podotkla, že z pohľadu samospráv je potrebné predovšetkým doriešiť problém financovania nákladov, ktoré majú pri zabezpečovaní záchytných táborov. „Verím, že dokončíme túto tému a bude nielen prísľub, ale aj reálna pomoc,“ dodala.
„Uvedomujem si, že nie je všetko ideálne, ale tá situácia na Ukrajine je bezprecedentná. Nie je to výhovorka, a som rád za toto stretnutie. Problémov je veľa, ale komunikovali sme o nich, vyjasnili si nejaké veci. Nielen príslušníci polície či hasičov sú unavení, ale unavení sú aj dobrovoľníci. Dúfam, že všetky naše kroky smerujú k tomu, aby si aj oni vedeli oddýchnuť,“ povedal Mikulec.
V sobotu na stretnutie prišiel aj primátor Košíc Jaroslav Polaček. On minulý týždeň verejne kritizoval nedostatok informácií a vyhlásil, že bez pomoci štátu Košiciam hrozí humanitárna kríza. Poukázal, že štát mestu sľúbil pomoc, ale nedodal ju. Ako príklad uviedol, že napriek sľubu mesto nedostalo postele, ktoré chceli umiestniť do telocviční, aby mohli odídenci niekde prespať.
„Každý, kto sa pozrie na mapu, vidí, že Košice sú prvé veľké mesto od hraníc a je to križovatka do ďalších miest v Európe. Povedal som premiérovi, že je potrebné rozviazať ruky okresným úradom, prednostom. Máme nastavený zákon o civilnej ochrane. Sú však rôzne technické anomálie, ktoré žiadajú vždy nejaký súhlas. To treba odstrániť, aby sme získali dynamiku,“ vysvetlil problém Polaček.
Na hranici sa stretol aj s ministrom Mikulcom. Práve on totiž na Polačekovu výzvu, aby viac pomáhal štát, reagoval veľmi ostro. Primátorovo vystúpenie nazval „teátrom“ a vyčítal mu, že sa štát o týchto problémoch dozvedel až z médií. Košického primátora sa zastala Únia miest Slovenska. Mikulca únia požiadala, aby prednostovia okresných úradov zvolávali krízové štáby aspoň dvakrát do týždňa, v sídle kraja denne. Okrem toho Únia miest žiada rozviazanie rúk prednostom, aby „nemuseli neustále čakať na príkazy z Bratislavy“.
Od pondelka 14. marca dôjde aj k zmene systému vybavovania a základnej asistencie utečencom. Avizoval to zástupca Migračného úradu ministerstva vnútra Braňo Tichý. „Zmena sa dotkne najskôr hraničného priechodu Vyšné Nemecké a hotspotu v Michalovciach, následne hostspotu Humenné a hraničných priechodov Ubľa a Veľké Slemence,“ konkretizoval. Uistil, že k zmene príde plynule a koordinovane, aby nebola prerušená doterajšia humanitárna asistencia. „Celé je to postavené tak, aby sa všetky služby poskytované na hraničných priechodoch rušili až v momente, keď kompletne nabehne nový systém,“ dodal.
Únia miest Slovenska upozorňuje, že problém sa bude týkať čoraz väčšieho počtu miest a obcí. Po celom Slovensku totiž ľudia ponúkajú odídencom pomoc. Ubytovávajú ich vo svojich domovoch, prenajímajú im byty, uchýliť sa môžu aj v cirkevných zariadeniach. Matky chcú posielať svoje deti do škôl či škôlok a samy sa pýtajú do práce.
Po celej krajine funguje už niekoľko iniciatív, ktoré pomáhajú utečencom. Odprevádzajú ich na cudzineckú políciu, pomáhajú pri vybavovaní povolení, hľadajú prácu či školy. Núkajú krúžky zdarma, aby sa deti čo najskôr mohli zaradiť do spoločnosti a našli si nových kamarátov. Pritom ešte stále nie je jasné, ako bude štát pomáhať všetkým, ktorí poskytujú ubytovanie či stravu odídencom. Zákon lex Ukrajina by mal byť na rokovaní vlády v túto stredu.