Premiestnili sa tam všetky esenciálne služby, ktoré boli utečencom poskytované na hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom. Neznamená to, že by tam nič nezostalo. Aj naďalej tam fungujú stánky s občerstvením a vyhrievané stany prevádzkujú viaceré humanitárne organizácie.
V stredu okolo obeda bol na hranici vo Vyšnom Nemeckom pokoj. Kým zo začiatku prichádzalo aj 15-tisíc utečencov denne, dnes je ich zhruba o polovicu menej. V posledných dňoch nápor na slovenskú hranicu trochu opadol. Dôvodom môže byť aj avizovaný možný ruský útok na letisko v Užhorode, ktoré je takmer priamo na hranici so Slovenskom.
Popri ceste sú pristavené autobusy, do ktorých pomaly nastupujú ešte stále väčšinou matky s deťmi. Hneď po naplnení sa spoj vydáva do 33 kilometrov vzdialených Michaloviec.
VIDEO: Na hraniciach vo Vyšnom Nemeckom.
Michalovské centrum má za úlohu uspokojiť základné potreby utekajúcich pred tým, ako im dobrovoľníci nájdu dlhodobejšie bývanie. Hneď pri vchode sú pripravení vojaci, aby ich usmernili a vysvetlili, čo kde je. Z autobusu ľudia vystupujú postupne, aby vonku nepremrzli. Po registrácii ich vojaci sprevádzajú ďalej.
Stany sú v Michalovciach vyhrievané. Na jednej z postelí sedí Irina. „Prišla som pred chvíľkou. Som veľmi šťastná, že sa tu môžem zohriať. Vojaci mi ukázali, kde sa môžem ísť najesť, umyť a aj to, kde nakŕmim môjho psíčka. Z Kyjeva som odišla veľmi narýchlo. Tie výbuchy boli fakt hrozné… Na Slovensku nemám nikoho a zatiaľ ešte neviem, čo bude ďalej. Chvíľu tu určite zostanem, potrebujem sa trochu upokojiť, dať do poriadku, aby som zvážila, či tu zostanem alebo pôjdem ďalej,“ rozpráva svoj príbeh mladá žena, ktorá by sa však najradšej vrátila domov na Ukrajinu.
„V prvý deň prešlo centrom 600 ľudí a za deň a pol je ich zhruba 1 500,“ hovorí Adam Lukáč z koordinačného tímu. V centre je pokoj, nikde, ani v registračnom centre nestoja žiadne rady.
V stanovom mestečku sa snažia vytvoriť pre utečencov čo najlepšie podmienky. „Vedia sa u nás najesť, zohriať aj oddýchnúť. Pomôžeme im vybaviť všetko, čo potrebujú. Vpredu je základná registrácia, zdravotnícke služby, potom sú tu stany humanitnej pomoci, kde si môžu vybrať šaty, topánky či hygienické potreby. Je tu zabezpečená prostredníctvom poľnej kuchyne nonstop teplá strava, psychosociálna pomoc a v neposlednom rade sa vieme postarať aj o domáce zvieratá. Samozrejmosťou sú sociálne zariadenia,“ vyratúva Lukáč.
Z hraničného priechodu odchádza časť ľudí svojimi autami, časť z nich vyzdvihne rodina či známi, ďalší smerujú priamo do väčších miest, odkiaľ sa transferujú ďalej. Zvyšok vozia práve do michalovského centra.
„Opäť ich tu ‚triedime‘ do viacerých skupín. Sú tu takí, ktorí si potrebujú iba oddýchnuť, najesť sa, ďalší si chcú zaregistrovať status dočasného útočiska. Je tu ale aj skupina ľudí, ktorí z Ukrajiny utiekli a často nevedia, kam pôjdu. Oni niekedy nevládzu ani uvažovať, čo ďalej,“ vysvetľuje Lukáč s tým, že pre týchto ľudí sa snažia zabezpečiť ubytovanie. „Hľadáme kapacity, kde by sa mohli minimálne krátkodobo ubytovať a kde im poskytnú aj všetko potrebné. Snahou je však dlhodobé ubytovanie,“ prízvukuje.
Systém ubytovania, ktorý pred pár dňami spustilo ministerstvo dopravy, podľa člena koordinačného tímu zatiaľ funguje. „Postupne je ešte dopĺňaný. Kapacity sa však pomerne rýchlo zapĺňajú. Viem však, že ZMOS aj okresné úrady majú svoje systémy na ubytovanie.“
Model krízového centra, ktorý spustili v Michalovciach, by sa mal aplikovať aj na hraničných priechodoch Veľké Slemence a Ubľa. Podobné centrum plánujú zriadiť aj v Humennom a možno aj v ďalších mestách. To michalovské je prvé svojho druhu a je schopné obslúžiť až 2 500 ľudí denne.