Trojročného chlapčeka prijali koncom januára 2017 v nitrianskej nemocnici s podozrením na cukrovku. Personál neskôr len náhodou zistil, že nedýcha a činnosť nevykazovalo ani srdce. Alarmy boli ticho. Chlapček zomrel po niekoľkohodinovej hospitalizácii v dôsledku opuchu mozgu.
Na Okresnom súde v Nitre padol zatiaľ neprávoplatný verdikt o vine dvoch obžalovaných lekárok a dvoch sestier. Ako sa cítite po tomto rozhodnutí?
Rozhodnutie, že všetky obžalované z usmrtenia Sebinka sú vinné, je pre nás veľmi dôležité. Päť rokov sme čakali na toto rozhodnutie, prešli sme ťažkou a smutnou cestou za spravodlivosťou pre naše dieťa.
Cítite zadosťučinenie?
Je pre nás veľmi bolestivé a skľučujúce, že nedokážeme Sebinkovi vrátiť život, ale bolo a je pre nás dôležité dokázať, že tie osoby sú za jeho smrť zodpovedné.
Aký trest by bol z vášho pohľadu spravodlivý a prečo?
Žiadny trest by nebol dostatočný a spravodlivý vo vzťahu k smrti Sebinka. Nikto, ani tie, čo to spôsobili, si nevedia predstaviť, aký je náš život bez neho. Je to bolesť a smútok, s ktorými sa do smrti nevyrovnáme. Sebinko bol, je a navždy pre nás bude všetkým. Som vďačná za to, že v našom prípade ich súd uznal vinnými. Na Slovensku nie je ľahké dostať sa v trestnej rovine na súd. Nedokázali by sme žiť s pocitom, že sme to nechali tak a nebojovali za Sebinka.
Rodičov, ktorí prišli o dieťa v rukách zdravotníkov, je viac. Dokonca ste vo vzájomnom kontakte. Vnímate, že ste sa dostali ďalej, ako sa to podarilo v iných prípadoch?
Sme radi, že sme sa dostali takto ďaleko. Je skôr raritou, že sa podarí v prípade úmrtia pacienta dokázať vinu konkrétnym osobám v trestnej veci. Mnohí sú odkázaní len na civilné konanie. Rodičia sú traumatizovaní dlhé roky opakujúcimi sa výpoveďami a vyjadreniami protistrán. Nikto okrem rodičov si neuvedomuje, že v týchto prípadoch ide o naše deti. Nepoznám žiadneho lekára, ktorý by si priznal vinu a ospravedlnil sa zroneným rodičom a prevzal zodpovednosť za svoje činy. My sme si pred vynesením rozsudku tiež vypočuli, ako sa obžalované cítia nevinné. Ak sú nevinné, prečo Sebinko zomrel?
V minulosti ste sa vyjadrili, že najhoršie je pre vás počúvať o pochybeniach zdravotníckeho personálu. Zmenili ste názor teraz, keď už máte za sebou čakanie na rozsudok?
Čakanie na rozsudok bolo pre mňa veľmi psychicky náročné. Pred jeho vynesením som bola vo veľkom psychickom vypätí. Cítila som slabosť, triaslo sa mi celé telo. Mala som bolesti hlavy, búšenie srdca a pocity na odpadnutie, ale prekonala som to. Na niečo také sa nedá pripraviť, pretože nikto z nás nevie, ako to dopadne. Som rada, že sme to zvládli a okresný súd rozhodol o ich vine. Všetky pojednávania boli pre nás veľmi ťažké.
Verdikt zatiaľ nie je právoplatný, prítomné lekárky sa odvolali. Na jednej strane to stále nie je uzatvorené, na druhej strane je tento výsledok veľmi krehký. Snažíte sa byť zatiaľ zdržanliví?
Na úrovni okresného súdu boli obžalované uznané vinnými. To, že sa odvolali a necítia vinu, žiadnu sebareflexiu, súcit k mŕtvemu dieťaťu a jeho rodičom, je vec druhá a svedčí to o ich charaktere.
Bývalá primárka Silvia L. pri odchode zo súdu hovorila o zaujatosti znaleckého ústavu, ktorý vypracoval kľúčový znalecký posudok. Obávate sa, ako sa s tým vyrovná odvolací súd?
Neobávam sa o to, že by niekto z kompetentných pochyboval o posudku Forensicu. Je to znalecká organizácia, ktorá robila nestranný posudok a na ktorom sa podieľalo niekoľko znalcov, ktorí prišli k rovnakému záveru.
Počas súdneho konania sa vám narodilo tretie dieťa – syn Matej. Priznali ste, že na svet ste ho priviedli v inej nemocnici. Naštrbila vaša bolestivá skúsenosť dôveru v lekárov? Ako sa to prejavuje?
Priznám sa, že po tom, čo sa stalo Sebinkovi, nedokážem dôverovať lekárom tak ako predtým. Nikdy som si nemyslela, že na mieste, kde vám majú pomôcť, vám môžu spôsobiť smrť alebo poškodenie zdravia. Moja dcérka Elisabeth aj syn Matej sa narodili v bratislavskom Ružinove a priviedol ich na svet lekár, v ktorého mám absolútnu dôveru. Lekárov sa veľa pýtam. Ak si nie som istá tým, čo mi povedia, hľadám názor iných lekárov, prípadne zmením lekára.
So staršou dcérou ste boli tehotná v čase tragédie. O Sebinkovi vie, pretože nikdy neprestal byť súčasťou vašej rodiny. Ako si ho sprítomňujete?
Eliska je veľmi vnímavé dieťa. V podstate so mnou všetko prežila a je si vedomá toho, že navždy budú traja súrodenci. A že hoci Sebinka nevidíme, on je s nami a veľmi nás ľúbi. Je vo veku, keď sa veľa pýta a mne sa niekedy ťažko odpovedá. Doteraz jej neviem odpovedať na otázku, prečo je v nebíčku. Verím, že keď bude väčšia, budeme sa môcť o tom celom otvorene porozprávať.