Rómske ženy bojujúce s diskrimináciou: Aj my si chceme plniť svoje sny

Desiatky rómskych žien sa stretli v Banskej Bystrici, kde hovorili o tom, ako sa dopracovať k naplneniu svojich túžob. Mnohé totiž musia „poslúchať“ a čeliť tlaku príbuzných, ktorí by ich najradšej videli len doma – pri mužovi a deťoch.

, 29.03.2022 12:30
rómske líderky Foto: ,
Rómske líderky so spoluorganizátormi konferencie v meste pod Urpínom.

Peter Vittek z Občianskeho združenia Utópia pripravil s Úniou rómskych materských centier konferenciu s názvom Spoločne za život bez diskriminácie. Tému znevýhodňovania rozoberali vo všeobecnosti, no špeciálne hovorili o diskriminácii žien priamo v rómskych komunitách.

„Ide tam o viacnásobnú diskrimináciu, ktorú pociťujú kvôli svojej etnicite, ale tiež preto, že sú ženy. V niektorých skupinách sú tie vzťahy silno patriarchálne. Keď sa chcú rómske ženy nejako realizovať, práve z rodiny prichádza odpor a veľký tlak. Často napríklad narážajú na problémy vycestovať niekam,“ uviedol Vittek. Rozhodujúce slovo si podľa neho uplatňujú príbuzní, pričom ženám nie je umožnené robiť niektoré aktivity samostatne. „Je tam túžba po takmer absolútnej kontrole,“ mieni.

VIDEO: Šéfka Únie rómskych materských centier Beata Berkyová o údele rómskych žien.

Do politiky

Na konferencii sa zúčastnilo zhruba tridsať žien. Väčšina z nich pricestovala z Banskobystrického kraja. Ich najdôležitejšie centrá sú totiž v tamojších okresoch Poltár, Detva a Banská Štiavnica. „Snažia sa pracovať v lokálnych komunitách, navzájom sa posilňujú. Vymieňajú si informácie, spájajú a podporujú sa,“ vysvetlil Vittek. „Veľa vecí už robia a vedia, ale tu ide ešte o zapojenie ďalších ľudí, aktivít, skvalitnenie toho celého,“ podotkol.

Objasnil, že cieľom ich spoločného stretnutia v Banskej Bystrici bolo upozorniť na formy existujúcej diskriminácie a hovoriť o tom, ako proti nej bojovať. „Rozoberali sme tiež ich zapájanie sa do politického života a ako posilniť ich kompetencie v tejto sfére. Podporujú napríklad nejakých kandidátov v rámci komunálnych volieb, no aj samy chcú niektoré kandidovať do miestnych zastupiteľstiev,“ priblížil. Navzájom si teda radili, ako v tomto prípade postupovať.

Venovali sa aj ekonomickej téme, kde sa vraj tiež objavujú diskriminačné tlaky. „Dlhodobo sa zaoberáme podporou sociálnej a solidárnej ekonomiky. Môže to vyriešiť rozličné problémy, pričom aj tieto ženy sa môžu zapojiť do aktivít Banskobystrického samosprávneho kraja. Práve táto župa podporuje rôzne formy začleňovania,“ tvrdí Vittek. Doplnil, že aj samotné ženy by mohli prísť s projektmi, ktoré by im umožnili vytvoriť prácu pre seba.

Život v stereotype

Šéfka Únie rómskych materských centier Beata Berkyová sa tiež musela „pasovať“ s diskrimináciou. Je matkou dvoch už dospelých dcér, no spomínanú organizáciu, ktorej sídlo sa nachádza v Poltári, založili pred dvanástimi rokmi.

Začiatky nemala jednoduché, ale neochvejne išla za svojím cieľom. Hoci mala maturitu, chcela pokračovať aj na vysokej škole. Vydajom sa táto jej túžba stopla a keď prišli deti, bola to „cesta zarúbaná“. Pred pár rokmi si ale túto túžbu naplnila a vyštudovala sociálnu prácu.

„Manželovi sa to najskôr veľmi nepozdávalo, zaujal odmietavý postoj. Pýtal sa, či budem všetko stíhať. Ja som ale hyperaktívny človek, nedala som sa odradiť,“ hovorí Berkyová. Postupne sa s tým jej muž zmieril, lebo vedel, že ju to napĺňa. „Okrem toho som dostala šancu od mestského úradu, ktorý ma prijal ako asistentku terénnej sociálnej práce. Neskôr, po škole, som sa zamestnala ako odborný pracovník komunitného centra,“ poznamenala.

Rómska žena to má podľa nej ťažšie v tom, že žije v stereotype. Rodina je základ a dôležité je, čo na všetko povie práve ona. „Keď sme chceli pracovať na svojich snoch, brzdili nás príbuzní, rodičia, svokrovci. Trvali na tom, že máme zostať doma – starať sa o deti a muža. Kdeže by sme vraj ešte mali behať a nebodaj sa s niekým stretávať, dokonca s mužmi. Neprichádzalo to do úvahy,“ priblížila Berkyová.

Rómske líderky so spoluorganizátormi... Foto: Utopia
rómske líderky Rómske líderky so spoluorganizátormi konferencie v meste pod Urpínom.

Aj rómske ženy majú sny

Berkyová vraví, že rómskym ženám často chýba sebavedomie. S diskrimináciou sú stotožnené, už dopredu sa samy podceňujú. Vnímajú to tak, že za nimi nikto nestojí. „Práve naša únia je jedinečná v tom, že sa podporujeme. Každá, ktorá je v našom prostredí, to cíti a tým pádom vie na sebe aj pracovať,“ tvrdí.

Vysvetlila, že na začiatku sa stretávali pri rôznych akciách pre deti a mládež, v rámci ktorých sa spoznávali aj rôzne matky prichádzajúce ako sprievod. Vtedy vznikla myšlienka, že niečo potrebujú robiť aj pre seba. Niektorým pomáhajú s prípravou na materstvo, iné sa chcú vzdelávať a plniť si svoje sny. „Mnohé si mysleli, že vydajom sa ich život končí. My im ale ukazujeme, že môžu na sebe ďalej pracovať a angažovať sa v tom, čo ich baví,“ dodala Berkyová.

© Autorské práva vyhradené

chyba
Viac na túto tému: #Banská Bystrica #diskriminácia #Banskobystrický kraj #Rómky
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy