Keď žiakom pribudli ku školskými pomôckam aj mobilné telefóny, školy na to reagovali úpravou školských poriadkov. Používanie mobilných telefónov je počas vyučovania zakázané, zvyčajne aj vrátane prestávok. Po návrate z domáceho vzdelávania si vedenie Základnej školy na Vazovovej ulici v Bratislave všimlo, že deti sa nevedia s mobilmi rozlúčiť.
„Viacerí žiaci prišli do školy s malými či väčšími závislosťami. Využívajú mobily počas hodín, keď si myslia, že ich učiteľ nevidí, ale najmä počas prestávok, keď sa skryjú napríklad na toalete a dokážu tam presedieť celý čas,“ opísala riaditeľka školy Jana Štefková v upozornení, ktoré dostali rodičia. Deti využívajú mobil najmä na zábavu. Tajne počúvajú hudbu alebo sa hrajú hry. V esemeskách si zas posielajú ťaháky.
Eliška Kostelníková pôsobí na Vazovovej ako školská psychologička pre druhý stupeň. Zmenu si začali všímať už skôr, no po ukončení dištančného vzdelávania bola výrazná. „Deťom to začína prerastať cez hlavu a mnohé sledujú, či im ‚nepípne‘ nejaká správa,“ povedala. Ide najmä o starších žiakov. Mobily je však vidieť aj u detí v školskom klube. Niektorí vychovávatelia im v tom podľa psychologičky ustúpili.
Z on-line vyučovania sa do škôl prenieslo aj podvádzanie, na ktoré využívajú telefóny. „Nemôžeme ich za to viniť, ale takisto ich v tom nemôžeme podporovať,“ podotkla Kostelníková. Deti musia mať vypnuté mobilné telefóny schované v taškách. Ak by si ich nechávali v šatňových skrinkách, lákali by ich menej. Školská psychologička si však myslí, že proti tomu by sa mohli ohradiť viacerí rodičia, vzhľadom na to, že deti vlastnia aj drahšie telefóny.
S príchodom ukrajinských utečencov na Slovensko však nastala nová situácia. Do tried prišli deti z Ukrajiny a spolužiaci medzi sebou komunikujú pomocou prekladača v mobiloch. „Momentálne majú preto v takýchto prípadoch používanie telefónov povolené,“ objasnila Kostelníková s tým, že deti z Ukrajiny majú v každej triede.
Odpútať sa od virtuálneho sveta by deťom mohli pomôcť spoločné aktivity ako lyžiarsky výcvik či škola v prírode. „Momentálne sa u nás plánujú vo veľkom. Na lyžiarskom výcviku neboli len siedmaci, ale aj ôsmaci. Na deťoch bolo vidieť, že im to prospelo,“ dodala školská psychologička. Pripomenula, že aj keď sa rodičia snažia, nedokážu nahradiť tak veľmi potrebný kolektív rovesníkov.
Nervozita i agresivita
Keď pandémia zatvorila školy, psychológovia i sociológovia začali zakrátko upozorňovať na dôsledky dištančného vzdelávania. Jedným z nich je vzťah detí k mobilným telefónom. Psychologička Jana Caban však zdôrazňuje, že nejde len o samotnú povahu vzdelávania, ale podpisuje sa pod to náročné obdobie celej pandémie. „Deti boli na mobiloch nielen počas vyučovania, ale aj mimo neho,“ podotkla.
Hoci rodičia robili to najlepšie, čo vedeli, mnohým sa nepodarilo mať pod kontrolou čas svojho dieťaťa nad displejom. „Možno aj preto, že nemuseli vedieť, aký to môže mať v budúcnosti efekt,“ dodala. V prípade informačných technológií nemožno podľa psychologičky hovoriť o závislosti v pravom zmysle slova, keďže sú súčasťou každodenného života. „Hoci sa skôr preferuje pojem nadmerné užívanie, môže to však spĺňať znaky nelátkovej závislosti,“ vysvetlila Caban.
Upozornila, že aj nelátkové závislosti vytvárajú zmeny na neurobiologickej úrovni. Dôležité preto je, ako dlho a ako často boli deti používaniu mobilov vystavené. Ak sa u dieťaťa vytvorí závislosť od nejakého predmetu, v prípade jeho odňatia sa môžu prejaviť príznaky ako v prípade látkových závislostí. „Môže to byť nervozita, podráždenosť a zhoršená pozornosť. Takisto tiež môže stúpať agresivita,“ vymenovala psychologička.
Ako dlho môže trvať deťom návrat do normálu, je podľa nej veľmi individuálne. „Deti sa vrátili do škôl iné. Nemôžeme čakať, že sa vrátia k pravidlám, ktoré fungovali predtým. Musia sa nastaviť na situáciu, aká je teraz,“ zdôraznila Caban. Zmenou môže byť napríklad to, že mobily už nebudú v škole odkladať na viditeľné miesto alebo ich nebudú mať v taškách, ale uložia sa do skrine.
„Na začiatku sme sa snažili dať deťom priestor, ale situácia začala byť naozaj neúnosná,“ zdôraznila riaditeľka bratislavskej školy. Štefková rodičov vystríhala, že deti sú na hodinách nesústredené. „Pýtajú sa na toaletu, aby si mohli pozrieť správu od kamaráta,“ spresnila. Mobil neodkladajú ani počas prestávok.
„Hrajú sa, pozerajú správy, chatujú, fotia sa, a žiaľ nestíhajú sa tým pádom pripraviť na ďalšiu hodinu,“ doplnila. Rodičom pripomenula, že používanie mobilných telefónov je zakázané s výnimkou desiatovej prestávky a hodín, na ktorých ich vyučujúci povolí využívať. Za porušenie hrozí poznámka. Dieťaťu tiež odoberú telefón a vrátia mu ho až pred poslednou vyučovacou hodinou.
Pravda náhodne oslovila základné školy v Žiline, Nitre a Prešove s tým, či evidujú podobné ťažkosti s používaním telefónov počas vyučovacieho dňa. V prvom polroku, keď sa striedalo dištančné a prezenčné vzdelávanie, zaregistrovali podobný problém na Základnej škole na ul. V. Javorku v Žiline.
„Týkalo sa to najmä žiakov druhého stupňa,“ povedala riaditeľka Jana Popoluhárová Čellárová. Odhaduje, že mohlo ísť o 10 percent žiakov v každej triede. Telefóny využívali najmä na zábavu, hrali sa hry alebo si posielali správy. Učitelia si všimli, že deti nie sú sústredené a sledujú niečo iné ako to, čo sa deje na hodine.
Zvykali si týždeň
Trvalo asi týždeň, kým si opäť zvykli. Vo všetkých triedach druhého stupňa sa téma mobilov preberala v rámci triednických hodín. Deťom nedávali žiadne sankcie, iba ich upozorňovali. „Na začiatku hodiny ich učiteľ upozornil, aby mali telefóny v taškách, prípadne na parapete. Darilo sa nám to ustriehnuť,“ opísala riaditeľka žilinskej školy.
Mali však dvoch žiakov, ktorí pravidlá porušili. Mobily preto skončili u riaditeľky, kde si ich po vyučovaní vyzdvihli. „Vtedy som ich upozornila, že ak sa ku mne mobil dostane ešte raz, bude si poň musieť prísť rodič. Potom sa to už viac neopakovalo,“ dodala. V súčasnosti sú už deti disciplinované.
Dana Rapavá je riaditeľkou Základnej školy na Cabajskej ulici v Nitre. Neeviduje, že by žiaci vo zvýšenej miere porušovali zákaz používania telefónov, pretože sa bez nich nevedia zaobísť. Nevylučuje však, že sa niečo také stalo. „Je na vyučujúcom, čo žiakom dovolí a ako sa s tým vyrovná,“ dodala riaditeľka nitrianskej školy. Dosiaľ nemusela zasiahnuť.
Už pred nástupom koronakrízy mali žiaci povinnosť mobilný telefón vypnúť a odložiť ho do skrinky, ktorá je im pridelená. Aj keď deti niekedy zákaz porušia, podľa Rapavej nespozorovali, že by sa to veľmi zneužívalo.
V skrinkách si musia nechávať mobil aj žiaci Základnej školy na Šrobárovej ulici v Prešove. „Sú aj výnimky, keď si deti schovajú telefón do tašky, no nie sme policajti, aby sme im ich kontrolovali,“ priblížil zástupca riaditeľa Marek Čajka s tým, že nárast v takéhoto správania po skončení dištančného vzdelávania nevidí. Mobilné telefóny lákajú deti stretávať sa pri skrinkách, ale v tomto prípade je škola benevolentnejšia. Porušovanie sa na škole snažia riešiť pokarhaním alebo tak, že po zhabaný mobil si musí prísť rodič.