Židovský kódex. Archívy ukazujú temnú minulosť

Židovský kódex, udalosti, ktoré mu prechádzali, ako aj tie, ktoré po ňom nasledovali, približuje aktuálna výstava v Múzeu holokaustu v Seredi.

, 14.04.2022 08:50
Múzeum holokaustu Sereď Foto: ,
Židovskému kódexu je venovaná dočasná výstava v Múzeu holokaustu v Seredi. Pred panelmi sú umiestnené stoličky pre pohodlné čítanie.

Židovský kódex, udalosti, ktoré mu prechádzali, ako aj tie, ktoré po ňom nasledovali, približuje aktuálna výstava v Múzeu holokaustu v Seredi. Čierne obdobie histórie vykresľuje prostredníctvom dokumentov uložených v slovenských štátnych archívoch.

„Návštevník môže vidieť nielen samotný Židovský kódex, ktorý bol prijatý 9. septembra 1941 a ktorý predstavoval vyvrcholenie dovtedajších protižidovských opatrení, ale aj opatrenia, ktoré boli vydané pred jeho prijatím a to, akým spôsobom vylučovali Židov z rôznych oblastí života,“ hovorí Matej Beránek z Múzea holokaustu v Seredi.

Ukážky dokumentov a sprievodný text dopĺňajú aj... Foto: Žaneta Mikulíková, Pravda
Múzeum holokaustu v Seredi Ukážky dokumentov a sprievodný text dopĺňajú aj vizuálne prvky ako protižidovské karikatúry či dobové fotografie.

Panelovú výstavu pripravilo ministerstvom vnútra v spolupráci Univerzitnou knižnicou v Bratislave pri príležitosti uplynutia 80 rokov od prijatia protižidovských opatrení. Dočasne je inštalovaná v Múzeu holokaustu v Seredi, kde si ju návštevníci môžu pozrieť do 10. mája.

Výstava dokumentuje zásah zákonov, vládnych nariadení či vyhlášok do každodenného života židovského obyvateľstva. Medzi prvými bol podľa Beránka zákon, v ktorom sa objavila definícia Žida. „Necelý mesiac po tom, ako vznikol Slovenský štát, vyšiel zákon, v ktorom definovali Židov na základe vierovyznania,“ pripomenul.

Takto definovaných Židov obmedzil zákon v troch povolaniach. Išlo o advokátov, verejných notárov a redaktorov. Pozorný návštevník si môže všimnúť aj to, že v niektorých regiónoch boli v uplatňovaní protižidovských opatrení horlivejší ako štát. V Šarišsko-zemplínskej župe museli byť Židia označení žltou páskou o niekoľko mesiacov skôr, ako bol prijatý Židovský kódex na celoštátnej úrovni.

V úvode výstavy sa návštevník zoznámi s tromi... Foto: Žaneta Mikulíková, Pravda
Múzeum holokaustu v Seredi V úvode výstavy sa návštevník zoznámi s tromi dôležitými udalosťami vykresľujúcimi politický kontext obdobia, v ktorom boli prijaté a uplatňované protižidovské opatrenia.

Pozornosť upriami výstava najskôr na tri zásadné udalosti: Mníchovskú dohodu, vznik Slovenského štátu a Salzburské rokovania. Koncepcia výstavy zohľadňuje kombináciu časového i tematického hľadiska. „Nájdeme tu aj základné právne východiská či typy vydávaných predpisov. Ďalej sa výstava venuje obmedzeniam v jednotlivých oblastiach a smeruje až k deportáciám,“ doplnil Beránek.

Na paneloch sú okrem ukážok dokumentov a sprievodného textu aj fotografie, ktoré súvisia s prenasledovaním Židov. Jeden zo záberov ich zachytáva v šiestom robotnom prápore. „Išlo o zavádzanie prvej pracovnej povinnosti pre židovských brancov. Sú tu aj zábery z bývalých pracovných táborov ako Sereď, Nováky či Vyhne,“ priblížil pracovník seredského múzea.

Antisemitské nálady, ktoré sa vyvíjali počas Slovenského štátu, dokresľujú ukážky dobových článkov napríklad s titulkom „Už odbilo Židom“, kde sú slovenské rasové zákony vyzdvihované ako najprísnejšie, či protižidovské karikatúry. Podľa Beránka ukazujú, aké úsilie vyvíjal štát v ich prenasledovaní. V roku 1940 dokonca vyšla celá kniha s karikatúrami, ktoré pripisovali Židom negatívne vlastnosti. Vydal ju vtedajší Úrad propagandy.

© Autorské práva vyhradené

chyba
Viac na túto tému: #Sereď #výstava #Židovský kódex #Múzeum holokaustu
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy