„Začali sme hrať asi o trištvrte na desať večer a krátko po začiatku chcel Samo vystriedať. Sadol si na lavičku a lapal po dychu. Zastavili sme hru a videli sme, že začal kolabovať a mal svaly v kŕči. Dali sme ho do stabilizovanej polohy, dúfajúc, že sa to zlepší, no jeho stav sa zhoršoval a Samo začal modrať," opisuje situáciu Rastislav.
Preto spoluhráča zniesli na plochu ihriska a začali s oživovaním. Pri masáži srdca a vdychovaní do úst sa striedali viacerí. Ďalší volali záchrannú službu a snažili sa záchranárov dostať čo najskôr do telocvične. Rastislav, ktorý je takisto Žilinčan, zavolal Samovej priateľke a rodičom, aby zistil, či mal kamarát dlhodobé zdravotné problémy a či netrpí alergiou na nejaké lieky.
Ako sa ukázalo, Samuel mal už dlhšie problémy so srdcom. Jeho spolužiaci zo všeobecného aj zubného lekárstva, prevažne z vyšších ročníkov, našťastie v krízovej situácii vedeli, čo robiť. Nespanikárili, rozdelili si úlohy a pri poskytovaní základnej kardiopulmonálnej resuscitácie, ako aj riešení celej situácie urobili dobrú prácu. Viacerých z nich čakala na druhý deň štátnica a na florbalový zápas sa prišli trochu odreagovať.
„Sme na našich študentov veľmi hrdí a Samuelovi držíme silno palce, aby sa mohol čo najskôr vrátiť do školy, bežného života a časom aj k športu,“ skonštatoval dekan lekárskej fakulty Daniel Pella. Samuel naozaj utiekol hrobárovi z lopaty. Mal obrovské šťastie, že pri ňom boli medici a že florbal hrali na mieste vzdialenom len zhruba tri minúty od Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb (VÚSCH).
„Zresuscitovať pacienta s arytmiou je doslova zázrak,“ povedal prednosta Kliniky srdcovej chirurgie VÚSCH Adrián Kolesár. Mladíka operoval špičkový tím skúsených kardiochirurgov. „Išlo o štvorhodinový zákrok – náhradu aortovej chlopne, nevyhnutný a jediný zákrok pri tejto diagnóze. Bude síce musieť podstupovať medikamentóznu liečbu na riedenie krvi, ale pokiaľ bude v tomto disciplinovaný, mal by byť v poriadku,“ dodáva prednosta.
„Pamätám si až na moment, keď som sa prebudil na áre. Tam boli všetci veľmi zlatí. Dvakrát sa mi stala taká vec, že keď som sa po operácii prebudil, uvidel som milú ženskú tvár. Nepoznal som tú doktorku, ale keď som ju uvidel, zaliala ma nesmierna radosť a vedel som, že všetko bude v poriadku. Ten dobrý pocit neviem ani opísať,“ spomína Samuel. Ako povedal, nič ho nebolí, cíti sa dobre a myslí pozitívne. „Mal som obrovské šťastie v nešťastí. Bolo pri mne asi 15 medikov, bol som blízko ústavu, kde je skvelý tím špecialistov," pokračoval mladý muž.
„Som vám veľmi vďačný za život,“ odkazuje budúci zubár svojim spolužiakom, ale aj záchranárom, lekárom a personálu VÚSCH. Túto svoju skúsenosť považuje za znamenie, že štúdium medicíny v Košiciach bola jeho „doteraz najlepšia životná voľba“.