Po roku čakania zaradila Európska komisia stredoveké nástenné maľby v dvanástich kostoloch na Gemeri a Malohonte do zoznamu unikátnych pamiatok s celoeurópskym významom. Ide o evanjelické chrámy v Rimavskom Brezove, Rimavskej Bani, Kraskove, Kyjaticiach, Kameňanoch, Štítniku, Ochtinej, Koceľovciach a katolícke kostoly v Chyžnom, Rákoši, Šiveticiach či kostol reformovanej kresťanskej cirkvi v Plešivci. V najbližších rokoch ich čaká množstvo aktivít zameraných na prezentáciu vzácneho dedičstva a zaujímavej histórie na Gotickej ceste spojenej s nimi.
VIDEO: Gemerské kostolíky sa dostali na mapu Európskeho kultúrneho dedičstva.
Naše fresky, v niektorých prípadoch staré až sedem storočí, uspeli medzi ďalšími jedinečnými projektmi naprieč celou Európou. Pri ich nominácii spolupracovali Banskobystrický a Košický samosprávny kraj. Na národnej úrovni to posúdil Pamiatkový úrad Slovenskej republiky a vlani v marci bol projekt oficiálne zaslaný Európskej komisii. Značka Európske kultúrne dedičstvo je na základe prísneho hodnotenia udelená lokalitám či objektom, ktoré reprezentujú európsku históriu. Zároveň odrážajú jej vplyv s hodnotami na rozvoj kultúry a spoločnosti.
Peter Palgut zo združenia Gotická cesta vraví, že táto značka spája lokality odkazujúce na spoločnú históriu európskych národov a dedičstvo, ktoré nám zanechali. „Vynikajúcim príkladom takejto medzinárodnej spolupráce sú aj gotické kostoly na Gemeri, ktoré so sebou nesú kultúrny odkaz nielen Uhorska, ale aj nemeckej kolonizácie z 13. storočia či vplyvy z Talianska. Môžeme to vidieť priamo v kostoloch na freskách zachovaných do dnešných dní,“ povedal.
Evanjelická farárka z Rimavského Brezova Janka Miháliková vysvetlila, že v minulosti sa stredoveké nástenné maľby nazývali aj Bibliou chudobných. „Určené boli predovšetkým pre jednoduchých, negramotných ľudí. Ich úlohou bolo nielen sprostredkovať krásu či výzdobu kostola, no mali tiež didaktický charakter. Čiže priblížili obsah náboženských výjavov, ktoré nachádzame práve na tých freskách,“ objasnila. „Získaním tejto značky sme sa posunuli bližšie k realizácii cieľov, ktorých hlavným zámerom je zviditeľnenie, ochrana a zachovanie kultúrnych pamiatok pre budúce generácie,“ poznamenala Miháliková.
„Sme radi, že cenné fresky ukrývajúce stáročný príbeh spolupráce rôznych etník na našom území získali takéto uznanie,“ hovorí banskobystrický župan Ján Lunter. Pripomenul, že Gemer a Malohont boli vždy centrom hospodárskeho, duchovného a kultúrneho života. „Veríme, že užšia spolupráca na všetkých úrovniach nám vďaka tejto značke prinesie ovocie vo forme zlepšenia ekonomických a kultúrnych príležitostí pre miestnych obyvateľov, tiež skvalitnenia turistických služieb,“ doplnil.
Predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka podčiarkol, že pamiatky zo Slovenska dostali značku Európske kultúrne dedičstvo prvýkrát v histórii. „Cením si, že sme sa dočkali takejto pocty. Pre Gemer a Malohont je to výnimočný impulz pre rozvoj plného potenciálu cestovného ruchu,“ uviedol Trnka.
Značka Európske kultúrne dedičstvo (European Heritage Label) funguje v súčasnej podobe od roku 2013. Po úprave podmienok na jej získanie ju zatiaľ dostalo 48 lokalít v Európe. Tento rok ju pridelili dvanástim krajinám. Okrem našej sú to Grécko, Bulharsko, Chorvátsko, Španielsko, Luxembursko, Litva, Nemecko, Rumunsko, Fínsko, Taliansko a Belgicko. Stredoveké nástenné maľby v Gemeri a Malohonte sa tak pridali k starovekému srdcu Atén, archeologickému parku Carnuntum v Rakúsku, synagógam v Budapešti či kostolu Javorca v Slovinsku.