Rieka Slaná je stále červená, revitalizácia bude náročná

Ekologická katastrofa na rieke Slaná, okres Rožňava, stále trvá. Voda je sfarbená dočervena už od polovice februára.

, 05.05.2022 13:50
Nižná Slaná / Rieka Slaná / Znečistenie / Foto: ,
Znečistená rieka Slaná v okresnom meste Rožňava
debata

Vytekajúca banská voda pochádza zo železnorudnej bane v areáli bývalého banského podniku Siderit v obci Nižná Slaná. Zodpovedný je správca ložiska sideritových rúd Nižná Slaná, ktorým je štátny podnik Rudné bane. Jeho zriaďovateľom je ministerstvo hospodárstva.

V polovici marca denník Pravda informoval, že zodpovední v čo najkratšom čase pripravujú opatrenia. Do siedmich dní mal byť vypracovaný návrh technického riešenia čistenia vytekajúcich banských vôd a zabezpečený pravidelný odber a vykonanie analýz. Výsledky mal štátny podnik pravidelne predkladať Inšpektorátu životného prostredia Košice.

Zlý technický stav

Po mesiaci sme sa opýtali riaditeľa podniku Rudné bane Petra Žitňana, ako fungujú opatrenia, ktoré podnik urobil, a aké ďalšie kroky je potrebné ešte urobiť, aby sa situácia zlepšila.

„Banskí záchranári uskutočnili obhliadku banských chodieb na VI. obzore bane. Cieľom je vypracovať návrh technického riešenia na presmerovanie toku banských vôd z horných obzorov bane na povrch, čo by mohlo výrazne znížiť, respektíve eliminovať objem vytekajúcich vôd zo šachty Gabriela. Z prehliadky je zrejmé, že tento postup bude uskutočniteľný, hoci bude náročný na realizáciu,“ opisuje situáciu riaditeľ s tým, že priestory tejto šachty nasnímali aj kamerou, aby sa zistil technický stav banského diela. Ešte sa robia geofyzikálne merania, prostredníctvom ktorých by podnik mal získať lepšie údaje o prúdení a zložení banských vôd v celom vertikálnom profile šachty.

„Zároveň organizácie v pôsobnosti ministerstva životného prostredia realizovali opatrenia na povrchu, ktoré mali obmedziť priesak povrchových vôd do priestorov bane. Dosah vykonaných opatrení na celkovú situáciu vyhodnocujeme,“ konštatuje Žitňan.

Tvrdí, že podnik nikdy na ložisku nedobýval železnú rudu, takže nie je pôvodcom znečistenia, a preto nemohol byť oprávneným nositeľom daných povinností. „Trestné oznámenie na podozrenie z viacerých trestných činov bolo zo strany Rudných baní podané, momentálne prebieha doplňovanie dôkazov a následné kroky sú plne v kompetencii orgánov činných v trestnom konaní,“ dodal riaditeľ Žitňan.

Nedostatočné zabezpečenie

Prieskum podzemných priestorov uskutočnila Banská záchranná služba na základe požiadavky a objednávky Rudných baní.

„Počas prieskumu sa urobila dokumentácia nepoužívaných banských diel až do vzdialenosti cca 1 700 metrov od vstupu (povrchu). Časť bane bola vzhľadom na nedostatok kyslíka v banskom ovzduší preskúmaná s použitím dýchacích prístrojov. Mimo zdokumentovania, čo bolo vlastne zadanie pre nás, bol identifikovaný problém v podzemí. Značné množstvo vody sa v podzemí dostáva bývalým ‚komínom‘ do nižších priestorov opustenej bane. Tam pravdepodobne plní nižšie uložené priestory a následne vyplavuje sedimenty, ktoré sa potom s vodou vytekajúcou z podzemia dostávajú do rieky Slaná,“ vysvetlil Stanislav Paulík, riaditeľ Hlavnej banskej záchrannej stanice (HBZS).

Sfarbenie rieky je podľa neho výsledkom nedostatočného zabezpečenia banských priestorov po ukončení ťažby. „Riešenie problému je odklonením vody v podzemí, vybudovaním niekoľkých objektov – hrádzí, čo vzhľadom na podmienky, ako sú vzdialenosť, náročná doprava materiálu, nedýchateľné ovzdušie, je technicky mimoriadne náročné. Ďalší postup je na pleciach podniku Rudné bane,“ konštatuje Paulík.

Na ťahu je rezort hospodárstva

Slovenská inšpekcia životného prostredia usporiadala k prípadu znečistenia rieky Slaná niekoľko stretnutí pracovných skupín a vzhľadom na kompetencie jej vyplývajúce zo zákona o vodách, musela v rámci šetrenia postúpiť svoje zistenia príslušnému povoľovaciemu orgánu, teda Okresnému úradu Rožňava. „Podľa nám známych informácií okresný úrad postupoval ďalej v zmysle usmernenia ministerstva životného prostredia. Vzhľadom na vecnú pôsobnosť pre oblasť banskej činnosti sú ďalšie kroky plne v gescii a zodpovednosti ministerstva hospodárstva, respektíve jemu podriadených organizácií,“ povedala k prípadu Tamara Lesná, hovorkyňa a vedúca komunikačného oddelenia inšpekcie.

Na momentálnu situáciu na rieke Slaná a aj na opatrenia, ktoré je potrebné ešte urobiť, sme sa pýtali aj Slovenského vodohospodárskeho podniku. Podľa hovorcu Mariána Bocáka sú vodohospodári len realizátorom prác. Tie si u nich musí objednať obec.

Starosta obce Nižná Slaná Tibor Jerga odmietal odpovedať na otázky denníka Pravda. Na sociálnej sieti však obec oficiálne uviedla, že sa snažila riešiť environmentálnu katastrofu od samého začiatku. Každým dňom nečinnosti od 24. februára pribúdalo škodlivých a znečisťujúcich látok v rieke viac a viac. „Koho, ak nie práve nás, má trápiť stav rieky a životného prostredia v našej obci? Aj keď nie sme tí, ktorí majú povinnosť prísť s riešeniami, my v tejto obci pijeme vodu, dýchame vzduch a každý deň žijeme,“ dodáva obec.

Podľa chemického rozboru sa v rieke Slaná nachádza zvýšené množstvo kovov a ťažkých prvkov, najmä však železa, ktorého počty prekračujú stanovený limit mnohonásobne. Okrem železa však limity prekračujú aj namerané hodnoty zinku, mangánu, arzénu a ďalších prvkov, ktoré sú uvedené v správe a protokole.

Peniaze prídu aj z vlády

Vláda v stredu schválila 200-tisíc eur na presmerovanie vytekajúcich banských vôd, kontrolu a monitoring stavu povrchového toku rieky Nižná Slaná. Jeho stav sa v dôsledku vytekajúcich banských vôd z bane Siderit Nižná Slaná zhoršil. „Práce však sťažuje nedýchateľné prostredie s vysokým obsahom oxidu uhličitého v banskom vzduchu. Časté úniky oxidu siričitého, ako aj zloženie banských vôd môžu byť podľa rezortu zapríčinené horením grafitických bridlíc s obsahom pyritu, pri ktorom dochádza k oxidácii uhlíka a pyritu a vzniku síranu železnatého, ktorý je príčinou sfarbenia rieky Slaná. Celkové chemické procesy a ich popis nie je možné bez ďalšieho prieskumu dokonale pochopiť,“ povedal minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) po zasadnutí vlády.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Košický kraj #revitalizácia #Nižná Slaná #rieka Slaná
Flowers