Košický samosprávny kraj spája sily s Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou (VVS). Minulý týždeň podpísali Memorandum o spolupráci, ktorého cieľom je pomoc malým obciam s dobudovaním infraštruktúry vodovodov a kanalizácií. „Na území kraja sa stále nachádza 40 obcí bez napojenia na verejný vodovod, najhoršie sú na tom okresy Košice-okolie a Gelnica. V prípade verejnej kanalizácie je situácia ešte horšia, bez dobudovanej kanalizácie je až 66 percent obcí," spresnil župan Rastislav Trnka.
Pod priemerom kraja sa nachádzajú okresy Trebišov a Sobrance. Slovensko pritom malo záväzok voči Európskej únii dobudovať do roku 2014 kanalizácie v obciach nad 2 000 obyvateľov, tento záväzok však dodnes splnený nie je. "Kraj síce nie je akcionárom vodárenských spoločností, ktoré pôsobia na našom území, no vzhľadom na to, že tento stav je dlhodobo neúnosný, rozhodli sme sa spojiť sily so silným partnerom a púšťame sa do spoločného projektu výstavby verejných vodovodov a kanalizácií,“ opisuje situáciu Trnka.
V rámci spolupráce by mal KSK poskytnúť predovšetkým personálne kapacity. S výstavbou verejných vodovodov a kanalizácií pomôžu zamestnanci Sociálneho podniku KSK. Východoslovenská vodárenská spoločnosť by zase mala zabezpečiť materiálno-technické vybavenie a ťažké mechanizmy. Pridanou hodnotou tejto spolupráce tak má byť aj pomoc dlhodobo nezamestnaným, ktorých krajský sociálny podnik kvôli tomu zamestná.
Pilotný projekt
„Východoslovenská vodárenská spoločnosť obhospodaruje 936 obcí vo východoslovenskom regióne, z toho niečo vyše 600 nemá kanalizáciu. Percentuálny podiel ľudí na Slovensku pripojených na kanalizáciu je najnižší v rámci celej visegrádskej štvorky. Hovoríme o probléme, ktorý vznikol v minulosti, no dodnes nie je vyriešený. Je to mravčia práca, na ktorú treba získať množstvo finančných prostriedkov. Naša spoločnosť je pripravená spolupracovať a vítame túto iniciatívu zo strany kraja,“ uviedol predseda dozornej rady VVS Stanislav Hreha.
Mnohé obce, v ktorých chýba kanalizácia či pripojenie na verejný vodovod, síce majú dlhodobo rozpracované projekty, dokonca majú vydané aj platné stavebné povolenie na ich výstavbu. Chýbajú im však dostatočné finančné prostriedky na ich realizáciu. Krajský systém pomoci by mal byť efektívnejší, obciam by sa tiež mali znížiť náklady potrebné na výstavbu tejto infraštruktúry. Prvou obcou, v ktorej by sa mala dobudovať kanalizácia, je obec Ruskov v okrese Košice-okolie. Konkrétne, pribudnúť by tam malo chýbajúcich 600 metrov kanalizácie.
O pomoci nevedeli
„O pomoci kraja našej obci som s predsedom Košického samosprávneho kraja ešte nehovoril. V decembri minulého roku sme ale vstúpili do rokovania s vodárenskou spoločnosťou. Máme v obci zhruba 500 metrov novej kanalizácie, ktorú vystaval súkromník, ale chcel ju napojiť do našej starej 70-ročnej kanalizácie. S tým som nesúhlasil,“ reaguje na ponuku kraja starosta obce Ruskov Peter Smrčo.
Vedenie obce dalo vodárňam podmienku, nech im pomôžu vybaviť peniaze či už z eurofondov alebo envirofondu. „Tridsať rokov máme platné stavebné povolenie na kanalizáciu a nikdy sa nám v žiadostiach nepodarilo uspieť. Taktiež som od nich žiadal, aby sa urobila Slančícka ulica, čo je zhruba 500-metrový úsek,“ vysvetľuje svoj postup starosta.
Obec dostala od VVS prísľub, že to urobia vo vlastnej réžii z investícií vodárenskej spoločnosti. „V januári sme previedli práva vlastníka na práva investora. Keď sme podpísali zmluvu, začalo verejné obstarávanie, prihlásilo sa asi 15 firiem a súťaž ešte stále beží.“
O tom, že kraj chce obci nejakým spôsobom pomôcť, sa starosta dozvedel iba zo stránky kraja. „Ak sa budú v tejto veci angažovať, budem len rád. Nielen mne, ale aj celej obci ide o to, aby sme mali kanalizáciu. Sme odkázaní na dotácie, a tie vybaviť je pre nás doslova nemožné. Každý rok som dával žiadosť, ale peniaze sme nedostali,“ posťažoval sa starosta s tým, že objektívne príčiny sú podľa neho niekde inde a nie v tom, že by nedodali požadovanú dokumentáciu. „Podmienky sú, žiaľ, nastavené tak, aby žiadosti neboli úspešné," myslí si.