Plocha, kde by malo vzniknúť mestské centrum, má celkovú výmeru 124 hektárov a leží v lokalite medzi Prešovskou cestou, Rampovou ulicou, železničnou traťou a Palackého ulicou. Mesto na tomto území vlastní zhruba štvrtinu pozemkov, rovnako je na tom aj Košický samosprávny kraj a štát. Zvyšná časť patrí súkromným majiteľom.
Cieľom bolo získať urbanistické riešenie atraktívneho mestského prostredia pre funkcie vyššej občianskej vybavenosti, bývania, sociálnych služieb, rekreácie, vzdelávania, športu a zelene vrátane využitia najmodernejších smart technológií a so zreteľom na atraktívnu polohu územia.
Foto: mesto Košice
Priestor pre 80-tisíc ľudí
Nové mestské centrum by malo v nasledujúcich desaťročiach obsluhovať nielen spádové územie Košíc. Okrem obyvateľov metropoly východu a ľudom z okresu Košice-okolie má poslúžiť aj celému Košickému kraju. Uvažuje sa, že tam môžu sídliť aj niektoré orgány štátnej správy alebo zdravotnícke zariadenia. Tým by došlo k odľahčeniu dopravy v meste. Predbežne sa počíta, že v novej štvrti by mohlo trvalo žiť 18-tisíc ľudí a denne by tam okrem bývania dochádzalo za prácou, rôznymi službami alebo relaxom spolu 50– až 80-tisíc osôb.
Do architektonickej súťaže sa prihlásilo 12 tímov, medzinárodná porota vybrala v marci tohto roka do druhého kola poltucet najlepších návrhov. Celá súťaž bola anonymná, ani samotní porotcovia, ktorí návrhy posudzovali, až do vyhlásenia výsledkov nevedeli, kto boli autori návrhov označených len písmenami. Za víťazným návrhom, označeným v súťaži písmenom F, sa skrývali pražskí architekti Gogolák + Grasse. Tento návrh získal hlasy všetkých siedmich členov odbornej komisie.
Podľa jej podpredsedu Olega Hamana nebol žiaden návrh bezchybný. Pri tomto víťaznom rozhodla jeho nadčasovosť. Komisiu zaujalo inovatívne riešenie nového ostrova pri Hornáde alebo zelených plôch pre krátkodobú rekreáciu Košičanov. Vyzdvihli aj prepojenia sídliska Dargovských hrdinov niekoľkými lávkami a podchodmi so železničnou stanicou a s ulicami v historickom centre mesta.
Ako skonštatoval hlavný architekt mesta Košice Petr Kropp, vyhlásenie výsledkov súťaže je veľký deň pre celé mesto a zároveň aj obrovský záväzok pre Útvar hlavného architekta, ktorý si musí vyhrnúť rukávy a v spolupráci s ďalšími zainteresovanými pripraviť všetky ďalšie procesy, aby sa čo najskôr mohlo začať so „zhmotnením“ víťazného návrhu.
Foto: mesto Košice
Najvýznamnejšia súťaž
Predseda súťažnej poroty architekt Peter Beňuška vyhlásil, že v Košiciach sa konala najvýznamnejšia urbanistická súťaž od vzniku samostatného Slovenska, do ktorej sa mohli prihlásiť architekti z akejkoľvek členskej krajiny EÚ. Ocenil, že vedenie mesta nabralo odvahu a vypísalo aj na európske pomery ojedinelú súťaž na to, ako sa výhľadovo usporiada celé územie.
„Aj na základe toho, čo som mal možnosť zažiť ako hlavný architekt v Bratislave v súvislosti s revitalizáciou nábrežia Dunaja, kde vyrastá nové moderné centrum, môžem povedať, že ide o dlhodobý projekt na 30 a viac rokov. Touto súťažou sme položili základ niečoho dôležitého. Historické jadro sa vyvíjalo niekoľko storočí, sídliská na kopcoch niekoľko desaťročí. Dnes ich okrem ciest nič nespája. Ak sa na Hornáde vytvorí nové centrum, bude to akoby nové srdce Košíc, do ktorého budú mať blízko ľudia z centra a zo sídlisk," vyzdvihol Beňuška. Pripomenul, že Košice aj vzhľadom na dodávku geotermálneho tepla z Ďurkova majú jedinečnú možnosť, aby vznikla uhlíkovo neutrálna štvrť.
Podľa primátora Jaroslava Polačeka (nezávislý) víťazný projekt urbanistickej súťaže v budúcnosti výrazne zmení tvár celého centra mesta. Zdôraznil, že v každom modernom európskom meste sa život, ale aj ďalšie aktivity koncentrujú okolo rieky, ktorá ním preteká. „Už pred takmer tromi rokmi sme sa začali zaoberať tým, či by aj v Košiciach nemohlo okolo Hornádu vzniknúť také mestské centrum, aké poznáme z niektorých veľkých európskych metropol," dodal s tým, že v zanedbanej lokalite, kde rastie burina, môže vzniknúť moderná štvrť.