Aj preto primátorka Prešova Andrea Turčanová zvolala pracovné stretnutie na mieste, aby opäť upozornila na potrebu akútneho riešenia situácie.
V dobývacom priestore dochádza k nepriaznivým ekologickým vplyvom na životné prostredie, a to výtokmi soľanky z jednotlivých vrtov na povrch. Dobývací priestor sa navyše nachádza pri obytnej zóne, preto je nevyhnutné túto situáciu naliehavo a urgentne riešiť. V prípade, že sa čoskoro nezačne s likvidáciou banských diel, môže dôjsť k rozsiahlej ekologickej havárii.
Primátorka žiada pomoc
Ak začne soľanka vtekať do Teriakovského či Šalgovského potoka alebo do riek Sekčov a Torysa, spôsobí podľa samosprávy devastáciu flóry a fauny. Takisto poškodzuje a devastuje terén v okolí samotných vrtov. Pri vysokom tlaku vo vrte môže dôjsť k úniku soľanky aj po tektonických poruchách, k namoknutiu nadložných hornín a deštrukcii terénu.
Reálny je aj predpoklad, že dôjde k ďalšiemu prepájaniu kaverien (vylúhovaných priestorov vrtov) v podzemí a môže dôjsť aj k ich prepojeniu so šachtou Leopold. V takomto prípade dôjde k poškodeniu tohto banského diela, ktoré je evidované ako národná kultúrna pamiatka. V neposlednom rade môže dôjsť aj k ohrozeniu života, zdravia a majetku občanov, vzhľadom na to, že pozemky v dobývacom priestore vlastnia fyzické osoby.
„Na problém vytekania soľanky z vrtov na povrch som opätovne upozorňovala už predošlú vládu. Mnohé rokovania s vtedajším prezidentom Andrejom Kiskom či s vtedajším premiérom Robertom Ficom však nepriniesli reálne a efektívne riešenie tohto problému. Vrty sú skorodované, pôda sa postupne prepadáva a na tomto mieste naozaj hrozí ekologická havária. Je nutné túto situáciu okamžite riešiť, preto sa opäť obraciam na príslušné štátne inštitúcie, aby boli súčinné a pomohli mestu Prešov jednak ochrániť zdravie a majetok občanov, ako aj zabrániť deštrukcii terénu a samotnej národnej kultúrnej pamiatky,“ uviedla primátorka mesta Prešov Andrea Turčanová.
Úniky soľanky z vrtov sú spôsobené jednak koróziou a poškodzovaním hláv vrtov, ako aj procesmi, ktoré aj naďalej prebiehajú vo vylúhovaných priestoroch vrtov. Deformácia vylúhovaných kaverien bude i naďalej pokračovať, tlak vo vrtoch bude naďalej stúpať, čo povedie až k deštrukcii nadložia ložiska a deštrukcii terénu.
Envirorezort či hospodári?
Do problému sú už zainteresované aj ministerstvá životného prostredia a hospodárstva. Envirorezort dodáva, že nie je v tejto veci kompetentný a dobývacie a banské priestory patria pod ministerstvo hospodárstva (MH).
„Aj keď ministerstvo životného prostredia (MŽP) nie je v danej veci kompetentným orgánom, je pripravené poskytovať MH plnú súčinnosť. MŽP je presvedčené, že optimálne riešenie situácie vznikne ako výsledok vzájomných rokovaní rezortov hospodárstva a pôdohospodárstva," uviedlo pre TASR tlačové oddelenie ministerstva s tým, že situáciu sledujú v takom rozsahu, aby znečistenie neohrozilo neďaleký potok.
Podľa rezortu hospodárstva ide v prípade vytekania soľanky z vrtov o dôsledok priemyselnej činnosti z minulosti, ktorá sa v súčasnosti nevykonáva. Jej pôvodný prevádzkovateľ zanikol a súčasný majiteľ vrtov je nečinný.
„V takýchto prípadoch sa následky riešia v režime sanácie environmentálnej záťaže. Rezort hospodárstva bol v tejto veci MŽP oslovený s požiadavkou na návrh technického riešenia, ktoré mu bolo doručené 22. júna. V ďalšej fáze by MŽP malo vyhlásiť a riešiť lokalitu ako ekologickú záťaž," uviedol tlačový odbor ministerstva hospodárstva.
O ťažbe soli v Prešove
- Ložisko kamennej soli Prešov – Soľná Baňa bolo známe už v dávnej minulosti. Prvotné využívanie slaných prameňov v 9. – 10. storočí prešlo v 16. storočí k dobývaniu soli banským spôsobom. Začiatkom 20. storočia sa postupne prešlo od podzemného lúhovania k lúhovaniu soli vrtmi z povrchu.
- V roku 1992 bol solivar sprivatizovaný. Vznikli Solivary, akciová spoločnosť Prešov. Viac ako polovicu produkcie vyvážali aj mimo Európskej únie.
- V roku 2009 bola ťažba a výroba soli v Prešove po 400 rokoch ukončená. Od roku 2010 sa v dobývacom priestore nevykonáva žiadna banská činnosť. Napriek zabezpečeniu hlavných banských diel – vrtov však dochádza v súčasnosti k nepriaznivým vplyvom na životné prostredie. V roku 2008 sa v soľných baniach ťažilo 100-tisíc ton soli ročne. Soľ sa spracovávala a vyrábala v novom Solivare, ktorý postavili pri železničnej stanici v Prešove v roku 1925.
- Zadlženú firmu kúpila v konkurze rakúska spoločnosť. Dnes pod slovenskou značkou dováža, balí a predáva vlastnú soľ z Rakúska.