Rybári ešte len rátajú, koľko rýb uhynulo. Medzi nimi majú byť aj chránené druhy. Stopy po vybrežení vidno na oboch stranách potoka v časti pred vyššie položenou a rozmerovo mohutnejšou hrádzou.
Bobor ju vybudoval do výšky približne dva a pol metra, jej šírka je asi dva metre. Za ňou zostal približne 15-kilometrový úsek na niekoľko dní bez vody. V súčasnosti už časťou hrádze voda preteká. Menšia hrádza je o niekoľko desiatok metrov nižšie.
Ryby museli premiestniť
Štátni ochranári o bobrích hrádzach na Trnávke vedeli. „Máme ich v evidencii. Takmer na každom vodnom toku je nejaká,“ priblížil Peter Puchala, riaditeľ Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Malé Karpaty. Ako dodal, v spolupráci so Slovenským vodohospodárskym podnikom (SVP), ktorý je správcom tokov, chodia bobrie stavby obhliadať. Zisťujú, či môžu byť problematické.
Podľa Puchalu stojí väčšia hrádza na Trnávke už dlhšie. „Keďže donedávna nebola nepriaznivá hydrologická situácia, nebol tam s prietokom vody problém,“ dodal. V nedeľu 3. júla sprietočnili hrádzu tým, že ju znížili. Jednoducho časť z jej vrchu odobrali. Podieľali sa na tom štátni ochranári, vodohospodári i miestni rybári. Bobry však hrádzu dokázali počas jednej noci takmer celú opraviť.
Foto: Archív Vladimíra Čerešnáka
Foto: Archív Vladimíra Čerešnáka
Vyschnutie Trnávky má dosah najmä na ryby, ktoré v nej žijú. Ide o menšie druhy. Na nedostatok vody doplatili jalec, pleskáč, nosáľ, červenica, ostriež či karas. Medzi uhynutými boli aj chránené živočíchy ako pĺž severný či korýtko. „Pre obojživelníky to nie je až taký veľký problém. Vedia sa premiestniť na iné miesto. Problém je, ak v blízkosti nie je iná voda,“ priblížil Puchala.
Údaje o uhynutých rybách dávajú dokopy miestni rybári zo Slovenského rybárskeho zväzu. V pondelok boli na obhliadke niektorých úsekov. V tom čase ešte voda v koryte nebola, to sa však o pár hodín zmenilo. Podarilo sa im nájsť ešte niekoľko živých rybiek. Prežili v priehlbinách, kde ešte zostala voda. „Hospodár má nádrž, kde púšťa kyslík, a ide ich premiestniť do Parnej,“ spresnil Vladimír Čerešnák, ktorý je predsedom výboru mestskej organizácie rybárov v Trnave. Zachránené ryby už takto premiestňovali aj predtým.
Foto: Archív Vladimíra Čerešnáka
Problém vyschnutej Trnávky má podľa Puchalu širší rozmer, čo je podľa neho viditeľné aj na iných tokoch. „Bobor síce zastaví vodu v určitom mieste, ale ďalší dôležitý faktor je, že z tokov sa odoberá voda napríklad na zavlažovanie. To sa spolupodieľa na tom, že v nižších častiach tokov nie je voda,“ upozornil riaditeľ ochranárov v Malých Karpatoch. Obyvateľov v povodí Trnávky už vodohospodári prostredníctvom samospráv požiadali, aby takýto odber obmedzili.
Zapojili sa aktivisti
Puchala podotkol, že bobrie hrádze dnes bežne neodstraňujú. Pristupuje sa k tomu len v nevyhnutných prípadoch, keď dochádza k veľkým škodám či havarijným situáciám, ktoré môžu viesť k ohrozeniu zdravia či života napríklad v prípade podmytia mosta. Bobor európsky a jeho obydlia sú navyše chránené zákonom.
„Jeho prípadnú elimináciu korigujeme so Štátnou ochranou prírody na základe udeľovanej výnimky zo strany ministerstva životného prostredia,“ potvrdil hovorca vodohospodárov Marián Bocák. Za minulý rok evidujú 98 bobrích hrádzí. Hrádza na Trnávke mala byť podľa neho odstránená úplne. Dôvodom malo byť to, že aktivitou bobra boli ohrozené iné chránené druhy.
Strážca CHKO Malé Karpaty Dušan Marko zdôraznil, že po znížení hrádze uvažovali v ďalšom kroku o jej drenážovaní – odvodnení pomocou pevnej rúry. Do obydlia bobra podľa neho nezasiahli len tak. Prechádzali tomu viaceré zisťovania.
Strážca najskôr preveroval, aký veľký je odtok z Bolerázskej priehrady, ktorá napája Trnávku. „Hrádzny mi potvrdil, že prietok majú 45 až 50 litrov za sekundu, čo by mohlo naplniť koryto po celom úseku,“ doplnil s tým, že bez prítoku vody zvrchu by drenážovanie nemalo význam.
K ďalším zásahom do obydlia najväčšieho európskeho hlodavca však napokon nedošlo, pretože sa ozvali aktivisti. „Priamo na mieste sa chystá tento týždeň koordinačné stretnutie,“ potvrdil pre Pravdu Puchala. Okrem štátnych ochranárov, vodohospodárov a miestnych rybárov sa na ňom majú zúčastniť aj aktivisti.
Andrea Janíčková sa v spolupráci s viacerými občianskymi združeniami venuje riešeniu konfliktných situácií v oblasti ochrany životného prostredia. „Už tretí rok sa snažím o zladenie pohľadov ochrany prírody a množstva odborníkov s rôznymi protistranami,“ vysvetlila.
S témou bobrov a bobrích hrádzí má už dve rôzne skúsenosti v okrese Pezinok. Podľa nej nie je nutné bobriu hrádzu úplne odstraňovať. Takých situácií je podľa nej málo, i keď chápe, že došlo k úhynu aj chránených druhov rýb.
„V metodikách, ktorá sa používajú medzinárodne, sú oveľa menej intenzívne metódy, ako regulovať zadržiavanie vody bobrom, a myslím, že také riešenie by sme mohli spolu nájsť,“ uzavrela Janíčková. Na stretnutie by mali podľa nej prísť aj odborníci z oblasti hydrológie a zoológie.