Od hrania playstation k dôverníkovi, v Trnave vznikol inovatívny klub

Aj hra môže vytvoriť puto medzi psychológmi a mladými ľuďmi, ktorí prechádzajú náročnou situáciou a nevedia, na koho sa obrátiť. Inovatívnym projektom sa o to pokúša občianske združenie IPčko. V Trnave otvorilo klub Flek, v ktorom sa do spoločných aktivít zapájajú odborníci.

19.07.2022 19:00
Klub Flek Trnava Foto:
Trnavský Flek klub sa chce priblížiť predovšetkým mladým ľuďom, ktorí sa pohybujú v online svete.
debata

„Chceme, aby pomoc, ktorú sa snažíme sprostredkovať na diaľku, zažili naši klienti aj naživo,“ hovorí Marek Madro, psychológ a zároveň riaditeľ IPčka. Klub Flek je podľa neho zhmotnením všetkého, čo sa im za uplynulých desať rokov podarilo vytvoriť v on-line priestore. Skúsenosti a štatistiky združenia hovoria, že internet je prvé miesto, kam prichádza súčasná generácia mladých ľudí, ktorí majú pocit, že sa v ťažkej situácii ocitajú sami a nevedia si s ňou poradiť.

Často sú to ťažké témy ako myšlienky na samovraždu, ktoré sú podľa Madra druhou najčastejšou témou na ich linkách pomoci. Situáciu zhoršila aj pandémia vírusu. Madro hovorí o epidémii depresie a úzkosti. „Mladým ľuďom je naozaj veľmi ťažko. V týchto dňoch je to o tom, že konečne sú prázdniny a už teraz riešia, ako bude vyzerať nasledujúci školský rok,“ opisuje s tým, že novou témou začal byť pocit obrovskej nedostatočnosti.

Združenie pomáha mladým najmä cez internetovú poradňu. Aj v on-line komunikácii je podľa Madra cítiť, že klienti by sa s odborníkmi radi stretli aj naživo.

Okrem hier budú v klube prebiehať aj ďalšie...
Riaditeľ občianskeho združenia IPčko Marek...
+3Dizajn a zariadenie klubu sú prispôsobené...

Tí, čo sú stále na internete

V trnavskom klube sa bude striedať sedem psychológov. K dispozícii budú vždy traja. Všetky aktivity aj s využitím moderných technológií robia klienti spolu s odborníkmi. „Môžu spolu hrať playstation, stolný futbal alebo čokoľvek iné,“ spresňuje Madro. Dieťa si takto môže psychológa „oťukať“ a neskôr vybrať ako dôverníka, s ktorým sa môže diskrétne porozprávať. Aj napriek osobnému kontaktu zostáva anonymita zachovaná. „Pri komunikácii mená nepoužívame, často komunikujeme cez prezývky,“ dodáva.

Klub Flek je podľa neho odvážnym konceptom psychologickej pomoci pre mladých ľudí, ktorý na Slovensku dosiaľ neexistuje. Osobné poradenstvo ponúka združenie prostredníctvom centier krízovej intervencie s názvom Káčko. Mnohí majú skúsenosť s poradenstvom v rámci štátom zriadených centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Prepojené je však najmä na školské prostredie.

Projektom chce združenie cieliť na skupinu ľudí, ktorí sú podľa Madra často označovaní ako tí, ktorí sú celé dni na internete – ľudia z hernej komunity či streameri (tvorcovia živých videoprenosov cez internet). Prehovoriť k nim chcú ich jazykom a tým, čo ich baví.

„Je to špecifická skupina, ktorá je dospelými veľmi stigmatizovaná a o ktorej nie je až tak veľa vedeckých poznatkov,“ zdôrazňuje Madro. Dodáva, že okolo tejto komunity existujú obavy, ako dokáže žiť off-line život, keď väčšinu svojho času trávi na internete, pri hraní hier či streamingoch. Takýchto ľudí chce združenie vytiahnuť z detskej izby do komunity a otvorene sa s nimi rozprávať o témach, ktoré ich zaujímajú. Zároveň ich naučia, ako bezpečne fungovať v on-line priestore, čo má preventívny charakter.

Michal Kabát vedie na Fakulte masmediálnej komunikácie v Trnave tri povinne voliteľné predmety zamerané na digitálne hry – ich tvorbu, hranie a pozeranie. V hernej komunite sa pohyboval najmä v období pred nástupom na strednú školu, dnes je s desiatkami hráčov v kontakte aj mentorsky ako vysokoškolský pedagóg.

„Spájajú sa s tým negatívne dôsledky závislostí, rôzne psychické a zdravotné problémy. Toho sa rady chytajú niektoré lobistické skupiny, ktoré napríklad za strieľaním na školách vidia hranie hier,“ hovorí o stigmách Kabát. Podľa neho sa to často používa ako výhovorka, kde chýba vôľa riešiť skutočné problémy. Zdôrazňuje, že zvyčajne je to tak, že časté hranie je skôr dôsledkom problémov, ako ich príčinou.

Ach, tie nálepky

„Najväčší stereotyp je, že z ľudí sa automaticky stávajú agresori, ak hrajú násilné hry,“ pridáva sa známy influencer Matej „Selassie“ Slažanský (27). Jeho kanál na Youtube odoberá 780-tisíc ľudí. Svoju cestu v on-line priestore začal v roku 2012 práve vďaka videám, na ktorých hral počítačové hry. Dosiaľ ho to sčasti živí. So združením dnes spolupracuje podobne ako ďalší influenceri.

Hráči sú podľa neho často označovaní nálepkou, že sa o seba nestarajú. „Je to veľmi individuálne. Samozrejme, je tu podskupina, pre ktorú hry predstavujú celý život a vedia vám o nich povedať všetko do detailov,“ dodáva Slažanský.

Kabát poukazuje aj na to, ako sa na hranie hier stále nahliada. „Historické vnímanie je také, že hry sú pre deti. Ľudia sa pritom nejakým spôsobom hrajú celý život. Nestáva sa však, že napríklad vrcholový politik prizná, že si po práci zapne hru a ešte k tomu strieľačku. Nie je to niečo, čím sa ľudia chvália,“ hovorí.

Sám mal problém nájsť do diskusie hosťa z prostredia biznisu či verejného života, ktorý by porozprával o tom, že hrá hry. Ľudia podľa neho neradi priznávajú, koľko času hraniu hier v detstve venovali, pretože je to stále vnímané ako „zabíjanie času“. Dnes sú pritom veľkou témou mobilné hry. Aj keď pri nich ľudia trávia dosť času, málokto sa podľa Kabáta označí za hráča.

Obaja pri svojej práci spoznávajú aj problémy, s ktorými mladí ľudia z tejto komunity zápasia. Na Slažanského sa fanúšikovia obracali už od začiatku jeho aktivity na Youtube. „Teraz je to asi bežnejšie ako v minulosti. Možno je to aj tým, že som starší a už viem, ako reagovať,“ hovorí.

Zlom nastal približne pred dvomi rokmi. „Myslím, že sa mi ozval fanúšik s nejakým problémom. Vtedy som si spomenul, že existuje nejaké IPčko a odkázal som ho tam. Odvtedy so združením spolupracujeme a je to skvelé,“ vysvetľuje influencer.

Kolotoč odmeňovania

Mladí ľudia sa mu zdôverujú najmä s tromi druhmi problémov. „Na prvom mieste je šikanovanie alebo kyberšikanovanie. Potom sú to rodinné problémy, pred ktorými sa utiekajú na internet, a do tretice je to téma lásky,“ vymenúva influencer.

Priznáva, že ho zo strany fanúšikov neobišla ani téma samovraždy. „Jeden taký prípad som riešil. Bolo to dosť strašidelné. Vždy, keď mi niekto pošle takúto správu, hneď to posielam priamo Markovi Madrovi s tým, ako sa mám zachovať, pretože je to veľmi citlivé,“ opisuje Slažanský.

Inú situáciu zažíva Kabát. Ako človek, ktorý je so študentmi v osobnom kontakte, má možnosť všímať si signály, že niečo nie je v poriadku. „Najčastejšie sa to ukáže až počas záverečných prác, a to už môže byť dosť neskoro,“ hovorí s tým, že niektorí študenti sa jednoducho potichu zo školy vytratia aj so svojimi prípadnými problémami.

Vo svojej praxi sa Kabát stretol s viacerými prípadmi, keď študenti riešili náročnú situáciu únikom do virtuálneho sveta, v ktorom trávili príliš veľa času, a to ovplyvňovalo aj ich následný kontakt s realitou. Príčiny môžu byť rôzne. Často ide o rodinné problémy, ale môže byť za tým aj negatívna skúsenosť z minulosti, ktorá sa podpísala na ich sebavedomí a nesú si ju stále so sebou.

„Nadmerné hranie hier dokáže meniť vnímanie, čo môže narážať na nastavenie súčasného vzdelávacieho systému,“ zdôrazňuje Kabát. Na mysli má najmä to, že mozog hráčov je neustále vystavovaný systému neustáleho odmeňovania. Neskôr sa to môže pretaviť do problémov s hľadaním motivácie, udržaním pozornosti či so sústredenosťou.

U týchto študentov je podľa pedagóga dvojnásobne ťažké udržať pozornosť počas 45– až 90-minútovej prednášky, ktorej obsahom je počúvanie výkladu a premietanie obrázkov. „Je to pre nich príliš pomalý tok dát v porovnaní s hrou, kde sa interaktívne zapájajú do deja a v jednej sekunde sa tam deje množstvo vecí, nad ktorými treba rozmýšľať a na ktoré treba reagovať,“ vysvetľuje.

Väčší problém vidí skôr v tom, aby sa vo svojom voľnom čase venovali sami od seba aktivitám, ktoré súvisia s ich budúcou kariérou. „Je pre nich náročné prísť domov, sadnúť si a venovať sa činnosti, kde nedostanú každých päť minút odmenu, kde nedostávajú signál, že niečo robia dobre a odhodlanie musia hľadať sami,“ uzatvára Kabát.

Trnavský Flek klub

  • Koncept neformálnej pomoci mladým ľuďom od 12 do 30 rokov, v ktorom sa prepája psychológia s modernými technológiami.
  • Pomoc je bezplatná a anonymná.
  • Okrem hier budú v klube prebiehať aj ďalšie aktivity: rôzne koncerty, diskusie, workshopy či ochutnávky.
  • Klub je otvorený 4 dni v týždni, v stredu a vo štvrtok od 15. do 20., v piatok od 15. do 21., v sobotu od 17. do 21. hodiny
  • Sídli na Jeruzalemskej 38 v Trnave.
  • Rovnaký koncept chce občianske združenie IPčko priniesť aj do ďalších krajských miest, ďalšie v poradí sú Košice

ZDROJ: IPčko

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Trnava #mladí #klub #IPčko #psychologická pomoc
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy