Obce Horné Hámre, Hrabičov, Župkov a Kľak založili sociálny podnik zameraný na komunálne služby ako sú údržba a čistenie ciest, verejných priestranstiev, zelene a obecného majetku. Prácu tam zatiaľ našlo jedenásť ľudí – sedem mužov a štyri ženy. Desiati sú zdravotne znevýhodnení, zmluvy majú od polovice júna.
VIDEO: Sociálny podnik v Kľakovskej doline – šanca po rokoch bez práce.
Pokosia aj seniorom
Sídlo podniku je v Horných Hámroch. Starosta Milan Mokrý vysvetlil, že projekt sa im podarilo realizovať v spolupráci s Banskobystrickým samosprávnym krajom a s úradom práce. Pochválil tiež veľmi dobré vzťahy a komunikáciu s kolegami všetkých spomínaných obcí. „Na základe úzkej spolupráce, súdržnosti a získavaní dôležitých informácií sa nám podarilo založiť sociálny podnik, do ktorého sme našli vhodných adeptov,“ povedal Mokrý. „V tomto období sa starajú najmä o kosenie verejného priestranstva, polievanie, udržiavanie záhonov. V ich náplni sú tiež čistiace práce, odpadové hospodárstvo aj príprava kultúrno-spoločenských podujatí,“ vymenoval.
Postarajú sa tiež o drobné opravy, stavebné úpravy a údržbu obecných objektov – materských škôl, požiarnych zbrojníc, dielní, cintorínov, domov smútku či obecných úradov. „Všade žije množstvo osamelých seniorov, ktorí sa už nedokážu sami postarať o rôzne fyzické práce – napríklad prípravu dreva na vykurovanie či pokosenie záhradky. Aj toto bude zahrnuté v našich službách,“ tvrdí.
Dievča pre všetko
Starosta Župkova Ján Tomáš spomenul nadstavbu projektu, ktorou je odpadové hospodárstvo. Zamestnanci sociálneho podniku môžu vypomáhať aj v tejto sfére. „Obce v Kľakovskej doline sa dostávajú nad päťdesiat percent separácie komunálneho odpadu. Všetci môžeme ísť nad 60 percent a za uloženie na skládky zaplatíme najnižšiu sadzbu,“ vysvetlil s tým, že Župkov už túto métu dosiahol.
Hrabičovský starosta Ján Adámik je rád, že skratku VPP (verejnoprospešné práce) môžu teraz dotknutí ľudia nahradiť slovami „pracujem v sociálnom podniku“. Tvrdí, že je to pre nich veľmi dôležité z hľadiska psychiky – stúpne im sebavedomie. „Okrem toho lepšie zarobia. Predtým dostávali mesačne prinajlepšom 118 eur, teraz majú normálny plat,“ pripomenul Adámik.
Spokojní sú nielen starostovia, ale aj zamestnanci. V Župkove sme natrafili na skupinku pripravujúcu priestor na víkendové podujatie. S jedným z mužov sme sa dali do reči. Gejza Truska bol tiež dlhodobo nezamestnaný. „Do okolitých fabrík by som musel dochádzať. Spoje sú zlé, vždy som chcel pracovať doma. Teraz sa vyskytla táto možnosť, tak som sa jej chytil. Nemusím nikam cestovať,“ povedal.
Ľubica Supuková nemala prácu niekoľko rokov. „Presne si už nepamätám, ale možno desať,“ podotkla. V rámci nejakého projektu ju však zvykol zobrať, na štyri hodiny, obecný úrad. „Toto je veľmi dobrý nápad. Teraz môžem robiť viac hodín, takže aj platovo som na tom lepšie,“ hovorí. So smiechom dodala, že je dievčaťom pre všetko – upratuje, umýva okná a služobným autom chodieva na nákupy.
Výnimočný projekt
Banskobystrický vicežupan Ondrej Lunter zdôraznil, že ľudia na dedinách sa musia vysporiadať s množstvom problémov a prekážok. „Tunajší starostovia ukazujú, že keď sa chce, tak sa to dá. Toto je presne spôsob, ktorým dokážeme veci meniť a vytvárať nádej,“ hovorí. Župa podporuje sociálne podniky dlhodobo, pričom sama založila jeden stavebný v Banskej Bystrici a ďalší agro-drevinový v Rovňanoch. V prvom našlo prácu tridsať a v druhom dvadsať ľudí.
Lunter pokračoval, že obciam ponúkli svoje know-how, pomoc s administratívou aj registráciou podniku. Majú tiež možnosť získať krajské zákazky. Župa totiž investuje do rekonštrukcie a rôznych stavebných prác desiatky miliónov eur ročne.
Expert na sociálnu ekonomiku z Rozvojovej agentúry BBSK Milan Vaňo vraví, že proces vzniku takéhoto podniku nie je jednoduchý. „Na tomto sme pracovali sedem mesiacov. Ide o výnimočný zámer, ktorý je na Slovensku prvým. Kraj je ústretový a vníma tému sociálnej ekonomiky ako silný nástroj na rozvoj regiónu,“ povedal.
Riaditeľ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Štiavnici Mikuláš Pál vysvetlil, že v ich územnej pôsobnosti sú okresy Žiar nad Hronom, Banská Štiavnica a Žarnovica. Dokopy v nich pôsobí jedenásť sociálnych podnikov, ktoré dávajú robotu viac ako sto ľuďom. „V porovnaní s celkovou nezamestnanosťou, pričom minulý piatok sme mali evidovaných 2 984, je to pomerne veľká časť,“ povedal. Upozornil, že tí, ktorí sa zamestnávajú v sociálnych podnikoch, sú stálicami ich evidencie.