O objav sa postaral Štefan Matis, ornitológ, jaskyniar a pracovník Správy Národného parku Slovenský kras počas dovolenky v Malej Fatre.
„Počas turistického výstupu som spozoroval vtáka, akého som doposiaľ nikdy v živote nevidel. Vedel som, že pôjde o mimoriadny nález, ale kým som si ho nezdokumentoval a neoveril si informácie, nebol som si istý, že som prvý, ktorý môžem oznámiť toto pozorovanie,“ hovorí o svojom vzácnom objave.
„Vtáky sa správali, akoby hniezdili. Dospelé jedince lietali vždy na to isté miesto. V zložitom skalnom teréne som ich nasledoval a zistil som, že zalietavajú do jaskynného otvoru v skalnej stene. Nakoniec sa mi podarilo nájsť hniezdo a zdokumentovať dospelé jedince, ktoré lietali okolo neho.“ Vďaka dokázanému hniezdeniu na Slovensku týmto pribudol 230. hniezdiaci vtáčí druh. Dôkaz o hniezdení zvyšuje hodnotu údaju, lebo dokazuje stabilnú prítomnosť na území.
Foto: Štefan Matis
K vzácnemu nálezu došlo na dovolenkovej turistike, a preto bolo potrebné vrátiť sa na miesto s kvalitným technickým vybavením na zdokumentovanie objavu. To sa udialo už v spolupráci s pracovníkmi Správy Národného parku Malá Fatra a ďalšími odborníkmi. V takýchto prípadoch o autenticite nálezu rozhoduje Faunistická komisia Slovenskej ornitologickej spoločnosti, ktorá zaslané informácie vrátane dokumentácie odborne posúdi.
„Na mieste nálezu hniezdi jeden pár, ale pozorovali sme celkovo päť dospelých jedincov. Domnievame sa, že išlo o vyletené mláďatá z prvého hniezdenia. Mláďatá v hniezde sú asi päť dní staré a zrejme ide o druhé hniezdenie,“ dopĺňa informácie. Tento údaj posúva severnú hranicu rozšírenia tohto druhu veľmi významne, keďže najbližšie hniezdenie bolo zaznamenané v rakúskych Alpách. Podľa dostupných informácií sa tento vtáčí druh vyskytuje v strednej Európe veľmi ojedinele. V Českej republike bol pozorovaný jeden exemplár v rokoch 2003 a neskôr 2005 a v Maďarsku dva exempláre v roku 2020.
Čítajte viac Populácie vtáctva na Slovensku klesajú, niektorým druhom hrozí vyhynutie
Tento druh lastovičky žije v teplejších oblastiach Európy, na Strednom východe, v Himalájach až po čínske časti pohoria Ťan-šan a Altaj na východe. Nájdeme ju aj v oblasti severnej Afriky a malú hniezdnu populáciu evidujú aj na Arabskom polostrove.
Lastovička skalná je zospodu tmavšia, chýba jej tmavý pás na hrudi a má výrazne tmavé krídelné krovky. Vrchná časť tela je naopak o niečo svetlejšia, na chvostových perách má zreteľné biele škvrny a celkovo má subtílnejšiu stavbu tela. Lieta veľmi rýchlo a obratne a vydáva len veľmi nenápadné zvuky. V porovnaní s inými lastovičkovitými neodlieta nevyhnutne do teplých krajín, ale môže v oblasti hniezdenia aj prezimovať.
Dá sa preto predpokladať, že tento druh sa môže vyskytovať aj v iných podobných územiach na Slovensku najmä vo vysokohorskom krasovom prostredí od Belianskych Tatier cez Západné a Nízke Tatry až po Veľkú a Malú Fatru.
„Nález je v pre ornitologickú odbornú verejnosť skutočnou senzáciou a prirodzenou súčasťou ochrany tohto nového druhu je aj utajenie presného miesta nálezu. Kolegovia z Malej Fatry budú lokalitu pozorne sledovať a dôsledne chrániť, aby sa nestala cieľom prílišného záujmu verejnosti, ktorý by v tomto prípade mohol byť pre tieto vtáky nebezpečný,“ dodáva ornitológ.
Vyrobila TV Pravda a Športová akadémia Mateja Tótha, o.z.