Čo vám napadlo, keď ste videli prvé video, kde matka hrubo nadáva dieťaťu a vyhráža sa mu zabitím?
Videla som zlé správanie k deťom. Nie je to však nič neobvyklé, je to tá „zlá“ súčasť našej kultúry. Koniec-koncov, aj nový komisár pre deti verejne hovorí, že jedna po zadku dieťaťu nezaškodí. Rozprávajme sa, aká je tu kultúra správania sa k deťom.
Je to dôvod na odobranie detí?
Treba sa pozerať na dieťa a čo to s ním robí. Má strach? Trasie sa? Ako často takéto situácie zažíva? Kam to smeruje? Toto sú otázky, ktoré je potrebné klásť. Opakovaný krik, urážky, vyhrážanie sa fyzickým atakom a smrťou patria do kategórie psychického násilia. V princípe nezáleží na tom, o aký druh násilia ide, ale aký je tam stupeň nebezpečenstva.
Matka na ďalšom videu dieťa najskôr udrie rukou a keď spadne na zem, dvakrát ho ešte kopne. Toto už je dôvod, aby sociálna kuratela konala?
Samozrejme, ak má sociálna kuratela napríklad takéto video, jej minimálnou povinnosťou je preveriť, či sú deti v bezpečí, ako žijú, čo všetko sa v tej rodine tu a teraz deje a či tam nie je potrebné nastaviť bezpečnostné mantinely alebo ochranu nad deťmi.
Deti už matke odobrali, no sociálna kuratela rieši rodinu od mája. V prípade, že dostane podnet na zanedbávanie starostlivosti o dieťa, preveruje sa automaticky aj to, či tam náhodou nedochádza k násiliu?
V prvom rade sa musí skúmať, či sú deti v bezpečí. Či nemajú strach a či im niečo nehrozí. Či jedli a čo konkrétne, je tretia vec v poradí. Či bývajú v byte, alebo záhradnej chatke je až dvadsiata vec v poradí.
Veci sa začali na prvý pohľad hýbať až po tom, ako sa uplynulú nedeľu dostalo jedno z videí k mužovi z Nitry a ten začal konať. Je to prípad, ktorý ukazuje, že opäť zlyhal jednotlivec alebo systém?
Sociálni pracovníci možno pracujú. Tým, že sa bránia komunikácii o tom, ako pracujú, si škodia. Potom to naozaj vyzerá tak, že deti sa odoberajú až po mediálnom tlaku a to je to najhoršie, čo môže byť. Tento príbeh môže mať rôzne kontexty, prečo dovtedy deti mame nechali. Sociálna kuratela vôbec nemusí odhaľovať intimitu rodiny, ale môže hovoriť o svojich krokoch.
Je možné, aby dieťa ostalo v toxickom prostredí, pokiaľ sa s danou rodinou pracuje?
Veľmi veľa rodín je toxických. Nehovorí sa o tom dovtedy, kým nevybuchne niečo veľké. Ak dieťa niečo také signalizuje, v tej chvíli by malo dostať nejakú formu ochrany, a to od poskytnutia bezpečného priestoru v zariadeniach, ktoré sú na to určené, až po odobratie z rodiny a vtedy premýšľame, na aký dlhý čas.
Čítajte viac Matke zo Šale odobrali chlapcov po videu s kopancami, vyhrážala sa im aj zabitím
Nie je lepšie vziať dieťa preč a pracovať s rodinou len pod dohľadom, aby nebolo aj naďalej vystavované násilnému správaniu?
Niekedy je potrebné zobrať dieťa hneď teraz do bezpečia a začať skúmať, čo sa v rodine stalo. Ide o odhad rizika, kedy sú deti v nebezpečenstve. Zároveň však treba otvoriť dvere k náprave. Vyrastať v zariadeniach môže byť niekedy horšie, devastačnejšie, ako vyrastať v rodine, ktorá na sebe pracuje a uvedomuje si, kde sú jej priority.
Ako môže vplývať na deti, keď vyrastajú v takomto prostredí?
Deti, ktoré vyrastajú s rodičmi, ktorí sú násilní alebo zažívajú násilie, sa sami stávajú násilníkmi alebo obeťami. Sú to obranné mechanizmy – spôsoby, akými sa uchrániť pred ďalším a ďalším násilím.