Pri Dunajskej Strede sa ukrýva unikátna lokalita, vtáci jej nedokážu odolať

Je to magický obdĺžnik Dunajskostredského okresu. Medzi obcami Topoľníky, Dolný Štál, Dolný Bar a Trhová Hradská sa mimoriadne páči vtáctvu viazanému na mokraďové biotopy. Dôkazom sú čísla za uplynulých päť rokov.

06.08.2022 14:00
Hroboňovské rybníky Foto:
V lokalite s neoficiálnym názvom Hroboňovské rybníky sa ochranár Roman Slobodník a environmentalista Kristián Bacsa venujú odchytom a krúžkovaniu vtákov už piaty rok.
debata

Za vysokým trsťovým porastom, ktorý kde-tu odkrýva pohľad na vodnú hladinu, počuť spev trsteniarika. Niečo tu nesedí, trsteniariky spievajú, keď sa chcú páriť, a ten čas už dávno odznel.

Je to nahrávka z reproduktora, aby drobné vtáctvo letelo práve do časti, kde sú natiahnuté nárazové siete, vysvetľujú ochranár Roman Slobodník z občianskeho združenia Ochrana dravcov na Slovensku a environmentalista Kristián Bacsa zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy. Kamaráti a kolegovia, ktorí tu vo svojom voľnom čase krúžkujú vtáky.

Pravda o klíme (7. diel): Šieste masové vymieranie druhov: Kam sa stratili jarabice, sysle a lastovičky? Hovorí Adriana Brossmannová z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ).

Mimoriadne čísla

Obaja hovoria o výnimočnom mieste. Neoficiálne nesie názov Hroboňovské rybníky, i keď nejde o klasické rybníky. Lokalita je zaujímavá najmä počtom vtákov. „Keď sme začali výsledky porovnávať s inými lokalitami, vysvitlo, že ide o unikát. Volám to tu Perla Podunajska. V stredoeurópskom priestore dosiaľ nepoznáme lokalitu, ktorá by bola väčšou migračnou zastávkou pre mokraďové druhy vtáctva,“ vysvetľuje Slobodník.

Jaskyňa Driny Smolenice Čítajte aj Driny, jediná jaskyňa na západe, potrebuje pozdvihnúť. Inde to vyzerá krajšie, hodnotia turisti

V podobných lokalitách sa vtáky odchytávajú v skorých ranných hodinách, keď je ich migrácia najsilnejšia. Do sietí dlhých 150 až 200 metrov, či už v Maďarsku, alebo na južnej Morave, sa podľa ochranára odchytáva priemerne 100 až 150 vtákov. „Tu nie je problém za jedno poobedie, keď je migrácia štvor- až päťnásobne nižšia, odchytiť okolo 150 až 200 vtákov len do 50 metrov dlhých sietí,“ opisuje Slobodník, ktorému tieto čísla nechcel spočiatku veriť ani jeho otec – skúsený krúžkovateľ.

Vysoké počty zachytávajú už päť rokov, odkedy na tejto lokalite začali s krúžkovaním. Na prelome júla a augusta je tam naozaj rušno. Niektoré druhy vtákov ešte stále hniezdia. Mnohé sa presúvajú do teplejších krajín v rámci jesennej migrácie, ktorá sa už začala. Ochranár podotýka, že niektoré využívajú priestor ako nocovisko.

V lokalite s neoficiálnym názvom Hroboňovské...
Trsteniarik malý v nárazovej sieti, ktorá je...
+2Environmentalista Kristián Bacsa pri nárazovej...

Priestorom migrujú najmä trsteniariky. Podľa Slobodníka tvoria asi 90 percent odchytených jedincov. „Teraz sa nachádzame vo vrcholnej fáze jeho migrácie,“ objasňuje. Keď úzkou cestičkou zídeme do tŕstia, v sieti je už zamotaných niekoľko operencov. Mladé i dospelé, niektoré aj okrúžkované z prechádzajú­cich dní.

Ochranári ich opatrne vymotajú z očiek a vložia to textilných vrecúšok, ktoré majú zavesené na krku. Do jedného môžu dať aj viacerých, keďže si navzájom neublížia. Vtáčik je v rukách svojich vysloboditeľov dosť „ukecaný“ a neváha ich štuchnúť zobáčikom. Jednému z nich sa podarí vyšmyknúť.

Potom najskôr určia druh, aby operencovi nasadili správny krúžok. S novou ozdobou potom môže slobodne odletieť. Zapíšu údaje a po chvíli sa opäť vyberú k sieťam. Čo láka vtáky k tunajším mokradiam? „Pôsobia ako magnet. Okolitá poľnohospodárska krajina neposkytuje vtákom veľmi veľa útočísk,“ načrtáva Slobodník.

Druhým dôvodom je historická existencia lokality. „Z prameňov je zrejmé, že táto lokalita tu vždy bola, možno mala trochu iný charakter. Migrácia je fixovaná aj geneticky, preto je možné, že vtáky sa sem naučili migrovať a odovzdávajú si to po generácie,“ hovorí ochranár.

Minimálna ochrana

Mokraďové biotopy, akým sú aj tamojšie slatinné rašeliniská, nevyhovujú len vtákom, ale aj rastlinám, a to aj mimoriadne vzácnym. Napriek tomu lokalita nemá významnejší štatút ochrany. To by sa mohlo v budúcnosti zmeniť. „Návrh už existuje, preto budeme radi, ak by toto územie bolo nejakým spôsobom chránené,“ dodáva Slobodník. Lokalita je síce vedená ako biocentrum regionálneho významu, to však podľa Bacsu zabezpečuje len minimálnu ochranu.

Už v 80. rokoch bolo územie navrhované ako chránené pod názvom „Rašelinisko – Hroboňovo“. „My sme túto myšlienku oživili pred piatimi rokmi v rámci tvorby chránených území Natura 2000 pod názvom Čanádsko-enedské slatiny. Zatiaľ sa to nedotiahlo do konca, no je to stále živé,“ približuje Bacsa.

Hodnota lokality podľa neho spočíva v tom, že sú tu zachované posledné zvyšky mokraďových spoločenstiev na Žitnom ostrove. „Pôvodom ide o rameno rieky Dunaj, ktoré sa začalo postupne zazemňovať. Vznikali tu plytké jazierka, ktoré na istý čas vysychali,“ vracia sa environmentalista do minulosti.

V 60. rokoch minulého storočia sa tam začala ťažiť rašelina. „Systém vodných plôch, aký tu dnes vidíme, vznikol sekundárne až po ukončení ťažby v 90. rokoch,“ pokračuje Bacsa. Vtedajšie zaplavované lúky postupne zarástli, zachovali sa len ich posledné zvyšky. Dnes je tu prevažne trsť. „Miestami je breh na úrovni vodnej hladiny. Ak stúpne spodná voda, odkiaľ sú jazerá dotované, tak načas zaplavia okolité plochy,“ opisuje odborník.

Pamätný dom Juraja Fándlyho Naháč Čítajte aj Fándlyho faru v Naháči opravujú podľa fotografie

Vďaka tomu sa zachovali vzácne druhy, ktoré sú viazané na plochy so špecifickým vodným režimom. „Lokalita poskytuje vhodné podmienky na výskyt siedmich druhov orchideí. Na Podunajskej nížine takúto druhovú pestrosť orchideí na porovnateľnom území nemáme a ani sa o tom veľmi nevie. Dokonca tu rastie kriticky ohrozený vstavač močiarny,“ približuje Bacsa.

Pozornosť vzápätí upriami na zelené kôpky na nedávno zaplavenej ploche. Ide o rastlinu s názvom mrlík slanomilný. „Je to najbohatšia lokalita tohto druhu v rámci Slovenska. Donedávna bol u nás považovaný za vyhynutý,“ dodáva.

Miestne mokrade tvoria celú sústavu, ktorá sa ťahá cez katastre viacerých obcí. Začína sa pri obci Ohrady, pokračuje cez Dolný Bar, Trhovú Hradskú, Dolný Štál až po Topoľníky. Výhodou podľa odborníkov je, že v súčasnosti narúšajú územie len minimálne ľudské zásahy.

Hroboňovské rybníky

Roman Slobodník a Kristián Bacsa začali s odchytmi a krúžkovaním vtákov v tejto lokalite pred piatimi rokmi. Za ten čas prešlo ich rukami vyše 5 500 vtákov. Zaznamenali viac ako 150 druhov vtákov, z nich asi tretina tam hniezdi. Napríklad vzácne bahniaky – napríklad šišila bocianovitá alebo šabliarka modronohá. Je tam významná kolónia volavky popolavej a beluše veľkej, spolu viac ako 60 párov. „Tento rok sme tu potvrdili hniezdenie slávika modráka, ktorý u nás preukázateľne hniezdi takisto iba na niekoľkých lokalitách,“ dodáva Slobodník.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #ochranári #vtáky #odchyt #mokraďové biotopy
Flowers