Úmrtí na koľajniciach pribúda. Cítia to pasažieri aj železnice

Najprv počuť dlhotrvajúci zvuk klaksóna, potom škrípanie bŕzd a ticho. Na železničnej trati sa stala nehoda. Pod kolesami železného niekoľkotonového kolosu sa väčšinou život človeka skončí. Šanca na prežitie je minimálna.

16.08.2022 08:00
vlak Foto: ,
Nehodových udalostí na železničných tratiach je podľa hovorkyne Prezídia Policajného zboru Denisy Bárdyovej v ostatných dvoch rokoch takmer identický.
debata (10)

Vo vlaku sa šíria informácie rýchlosťou blesku. „Asi sme niekoho zrazili…“ „Sprievodca tam jednému pánovi hovoril, že niekto im skočil pod vlak…“ „Jóooj, nevymýšľajte, musíte hneď myslieť na to najhoršie? Čo keď to bola len divá sviňa či medveď?“ Pravú príčinu sa však cestujúci dozvedia málokedy. Väčšinou sú nervózni, že do svojho cieľa nedôjdu načas.

Osadenstvo vo vlaku býva rôzne. Aj ich cesty sú niekedy krátke, inokedy dlhé. Je rozdiel, ak sa takáto nešťastná udalosť stane na trase trvajúcej pol hodiny, alebo ak cestujete kamsi z východu na západ alebo opačne.

„Zostali sme stáť niekde pri Trenčianskej Teplej. Cestovali sme z Nového Mesta nad Váhom do Kysaku a odtiaľ ešte ďalej, do Prešova,“ hovorí o svojej ceste mamička Zdenka, ktorá začiatkom augusta cestovala rýchlikom za rodinou s dvoma deťmi. „Išli sme k starým rodičom na návštevu. Vo vlaku sme boli pár minút, keď sa to stalo. Vlak nakoniec meškal štyri a pol hodiny.“

V ten prvý augustový týždeň to však nebola jediná nehoda. „Pýtala som sa sprievodkyne, či často ľudia takto končia svoj život. Iba si povzdychla, že v ten týždeň bola sama pri dvoch takýchto nehodách a ešte ďalšie dve sa stali na iných tratiach,“ hovorí Zdenka.

ZSSK: Dostali príspevok 76 284 000 eur Čítajte viac Pri zrážke vlaku s osobou zomrela v Bratislave 84-ročná žena

Kto informuje, čo sa stalo?

„Fakt sme pomerne dlho nevedeli, čo sa deje,“ pokračuje vo svojom rozprávaní Zdenka. „Sedeli sme v kupé a vo vlakovom rozhlase síce niečo hlásili, ale bolo to dosť nezrozumiteľné. Sme pokojní ľudia, s deťmi sme sa rozprávali. Samozrejme, že na necelú päťhodinovú cestu sme mali pripravené nejaké jedlo aj vodu. Stále som však pozerala na hodinky a uvažovala, ako to, čo máme, rozdeliť, aby sme vydržali. Z vlaku sme vystúpiť nemohli, asi preto, že sme nestáli v stanici.“

Ak vlak stojí v stanici alebo na zástavke, môžu podľa T. Kováča cestujúci vystúpiť z vlaku po súhlase od členov vlakového personálu na určené miesto. „V prípade evakuácie za asistencie záchranných zložiek zabezpečujú bezpečný odchod cestujúcich z miesta nehody príslušníci HaZZ v spolupráci s našimi zamestnancami. Ak vlak zastane mimo stanice, je z neho zakázané a životu nebezpečné vystupovať, keďže po vedľajšej koľaji môže ísť ďalší vlak. Často je aj zídenie zo schodov ťažké, keďže je to veľmi vysoko.“

Zamestnanec vlakového personálu, ktorý sa nachádza vo vlaku ako účastník nehody, prvotne nahlási nehodu zamestnancovi riadiacemu dopravu na dráhe – teda výpravcovi susednej stanice, regionálnemu dispečerovi ZSSK a záchranným zložkám na čísle 112. „Následne na miesto nehody príde a ďalej ju vyšetruje vyšetrovateľ Policajného zboru SR a príslušní inšpektori manažéra infraštruktúry – Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) – a dopravcu, ktorí zabezpečia šetrenie príčiny vzniku nehôd, vystriedanie rušňovodiča a zdokumentovanie nehody. V prípade, že to terén v mieste nehody umožňuje, po dohode so zamestnancami manažéra infraštruktúry ŽSR, Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) a dispečerského aparátu zabezpečujeme našim cestujúcim náhradnú dopravu z miesta udalosti,“ vysvetľuje dianie na trati T. Kováč.

Smäd uhasia všetkým

Vo vlaku, v ktorom sedela Zdenka, sa náhradná doprava neplánovala. V Tatrane v tento deň nebol radený reštauračný vozeň. Kto si potreboval kúpiť vodu, mal smolu. K tej sa dostali cestujúci až po troch hodinách. O jedle však nemohli ani snívať…

Podľa hovorcu ZSSK dostávajú cestujúci balenú vodu vo všetkých vlakoch prvej triedy na základe zakúpenej rezervácie miesta. „V prípade mimoriadnych situácií, ako sú nehody alebo dlhšie meškanie vlakov, sme pripravení, samozrejme, pitnú vodu pre cestujúcich zabezpečiť tak, aby nikoho zdravie nebolo ohrozené. Ak nie je vo vlaku radený reštauračný vozeň z prevádzkových dôvodov, základné občerstvenie sa snažíme zabezpečiť formou mobilbaru, ku ktorému majú cestujúci prístup počas celej jazdy vlaku, a môžu si čokoľvek z ponuky zakúpiť. Aj v tomto vlaku bol k dispozícii mobilbar s občerstvením. „O mobilbare sme nevedeli, tak sme ho ani nehľadali,“ konštatuje Zdenka s tým, že nesedeli v otvorenom vozni a ich kupé nikto neotvoril. „Možno aj ten rozhlas vo vlaku bol stíšený, aby niekoho predtým nerušil.“

Pod vlakom končia viac muži

Čo vedie človeka k tomu, aby ukončil svoj život samovraždou? Pýtali sme sa psychológa Roberta Máthého. „Samovražda skokom pod vlak patrí medzi ráznejšie a istejšie formy samovraždy, je viac vlastná mužom. Človek, ktorý sa rozhodne pre takúto formu samovraždy, to so skoncovaním svojho života väčšinou myslí vážne. V pozadí takéhoto rozhodnutia sú spravidla problémy, ktoré nedokáže riešiť a situáciu prežíva ako bezvýchodiskovú, dostal sa do slepej uličky, z ktorej nedokáže vyjsť. V tejto súvislosti môže ísť o mimoriadne širokú varietu situácií – napr. totálny bankrot, strata celoživotných úspor, zážitok neznesiteľnej kompromitácie ale aj nešťastná láska. Títo ľudia o svojom úmysle obvykle s nikým nehovoria, ale svoje rozhodnutie naplnia. Stretol som sa s prípadom muža, ktorý pred spáchaním samovraždy dôsledne kontroloval, či nemá voči svojmu okoliu nejaké podlžnosti a až keď si bol istý že nie, vbehol svojim motorovým vozidlom na železničnom priechode pod vlak. K skutku ho doviedli dlhodobé pracovné problémy a problémy v partnerskom vzťahu…“

Informácie podľa hovorcu poskytuje vlakový personál, buď rozhlasom, alebo ústne v zmysle interných predpisov ZSSK. „V situáciách, v ktorých dôjde k smrteľnej nehode, je však ťažko predpovedať držanie vlaku na trati. Ovplyvňuje to veľa skutočností ako napríklad postup vyšetrovania políciou, odstraňovanie následkov nehody a podobne.“

Doležal Čítajte viac Železničné trate čakajú zmeny. Odborníci hovoria o zmenách, komu pomôžu a komu nie?

Počet je identický

Nehodových udalostí na železničných tratiach je podľa hovorkyne Prezídia Policajného zboru Denisy Bárdyovej v ostatných dvoch rokoch takmer identický. Podľa polície bývajú motívom vo väčšine prípadov psychické, ekonomické, zdravotné, rodinné a osobné problémy, ako aj skratové situácie či nepozornosť. „Čo sa týka veku usmrtených osôb, podľa našich štatistík väčšina usmrtených osôb je v priemere medzi 30 – 50 rokov, no obeťami sa stávajú aj neplnoleté osoby a seniori,“ vysvetľuje hovorkyňa s tým, že v posledných rokoch zaznamenali väčší nárast nerešpektovania ustanovení zákona o dráhach, zapríčinený hlavne nezodpovednosťou, ľahostajnosťou a uponáhľaným štýlom života, čím sa osoby vystavujú čoraz väčšiemu riziku rôznych nehôd, zranení či smrteľným nehodám.

„Prichádzajúce dráhové vozidlo je počuť aj vidieť z dostatočnej vzdialenosti. Len čo sa v jazdnej dráhe prichádzajúceho vlaku zjaví osoba či iná prekážka, osoba vedúca vlak použije zvukové výstražné znamenie, klaksón, ktorý je počuť na vzdialenosť cca 1 km a rýchločinnú brzdu. Ak nejde o osoby, ktoré chcú ukončiť svoj život, je vo väčšine prípadov dostatok času na opustenie koľajiska. Ak však ide o osoby, ktoré sa dobrovoľne rozhodli skoncovať so životom, v 99 percentách prípadov je následkom smrť spôsobená mnohopočetnými devastačnými zraneniami,“ vysvetľuje Bárdyová.

deti, dieťa, týranie, smútok, depresia, samovražda, lieky, predávkovanie Čítajte aj Čo robiť a čo nerobiť pri hrozbe samovraždy?

Hneď ako policajti dostanú informácie o nehodovej udalosti na trati od dispečera vlakovej dopravy, operačné stredisko Policajného zboru posiela uvedenú informáciu vecne a miestne príslušnému oddeleniu Železničnej polície, ktoré vysiela na miesto udalosti najbližšiu hliadku polície. Tá sa na miesto udalosti dostaví v čo najkratšom čase, závisí však od konkrétnej situácie, ako aj dostupnosti terénu, miesta nehody a podobne.

Najrýchlejší sú hasiči

Ako prví sa však k nehode dostanú skoro vždy hasiči. Hasičský a záchranný zbor (HaZZ), podľa hovorkyne Prezídia HaZZ Kataríny Križanovej pri uvedenom type udalosti spolupracuje so zložkami Integrovaného záchranného systému. „Zasahujúci príslušníci vykonávajú prieskum, poskytujú predlekársku prvú pomoc v prípade, ak osoba javí známky života, a zabezpečujú miesto udalosti. Takisto v spolupráci s Policajným zborom vykonávajú vyhľadávanie častí tela usmrtenej osoby. V prípade komplikovaného prístupu zapríčineného zakliesnením tela pod vlakom alebo pri sťažených terénnych podmienkach sú hasiči nápomocní pri odstraňovaní časti tiel zo železničnej trate a prenosu tela do dostupného terénu.“

Úlohou policajnej hliadky je zabezpečiť na mieste nehody prvotné úkony, ako sú obhliadka miesta nehody, základné informácie od vlakového personálu a rušňovodiča, zistenie požitia alkoholických nápojov u rušňovodiča, zistenie totožnosti zranenej či usmrtenej osoby. „Fotodokumentáciu miesta nehody vypracováva kriminalistický technik. Tieto úkony sa snaží Policajný zbor vykonať v čo najkratšom čase. Na mieste sa už väčšinou nachádza alebo v krátkej dobe príde aj posádka Rýchlej zdravotnej pomoci. Ich úkony sú na mieste nehody vždy veľmi rýchle a profesionálne. Takisto prichádza na miesto ohliadajúci lekár, ktorý musí konštatovať exitus (ak o exitus ide). Ohliadajúci lekár po spísaní správy následne vyrozumieva pohrebnú službu podľa miestnej príslušnosti,“ dodáva na záver D. Bárdyová.

Až keď je železničná trať úplne prejazdná, môže dať vlakový dispečer po dohode s príslušníkmi polície povolenie na pokračovanie jazdy vlaku.

Zorka Lednárová Čítajte aj Neuveriteľné. Vozíčkarku posadili železnice na päť hodín do skladu. Padalo na ňu pivo

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #ZSSK #samovražda #smrteľné nehody