V košickom Dóme sa kedysi bežne pochovávalo. Dnes sú tam miesta iba pre košických biskupov

Podrobnou históriou košického Dómu sv. Alžbety sa zaoberal Vojtech Wick. Narodil sa 10. novembra 1873 v Sabinove a dokumentoval kultúrne dedičstvo Košíc. Bol doktor teológie, pápežský prelát, pedagóg, historik a spisovateľ.

16.08.2022 15:11
košice Foto: ,
Dóm sv. Alžbety
debata (1)

Za svoj plodný autorský život vydal takmer päťdesiat diel o cirkevných dejinách a sakrálnych pamiatkach. Jeho dielo preložila Alžbeta Duchoňová a úpravy robil známy košický historik Jozef Duchoň. Ich dielo uverejňoval vo viacerých častiach denník Korzár v roku 2006.

Z diela Vojtecha Wicka sa dozvedáme, že aj v košickej katedrále sa kedysi bežne pochovávalo. Niektoré náhrobné kamene priniesli až z tureckého Carihradu. Staré krypty Dómu počas veľkého reštaurovania zanikli a v priestoroch jednej z nich zriadilo mesto začiatkom dvadsiateho storočia, pár rokov po veľkej reštaurácii, kryptu pre prenesené pozostatky kniežaťa Rákociho a niektorých jeho vybraných exilových druhov.

Pri poslednom reštaurovaní ponechali v dóme iba tri krypty: kryptu pri severnej bráne pod súčasnou Kaplnkou svätého Štefana, v ktorej od roku 1906 spočívajú pozostatky Františka II. Rákociho a jeho druhov vo vyhnanstve, kryptu košických biskupov na južnej strane, pod niekdajšou Kaplnkou Svätého kríža, terajšou Kaplnkou Mettercie, a kryptu či skôr hrobku malých rozmerov pri severnej stene pred oltárom smrti Panny Márie, zahĺbenú do podlahy a prikrytú kamennou platňou.

Táto posledná krypta je schopná pojať jedinú truhlu. V súčasnosti je v nej kamenný sarkofág, v ktorom sú kostrové pozostatky tých členov Čákiovskej rodiny, ktorí predtým odpočívali v Kaplnke svätého Jozefa, nazvanej aj Čákiovská kaplnka, a zbúranej pri poslednom reštaurovaní dómu (z Wickovho hľadiska).

Dóm svätej Alžbety

Aj v košickej katedrále sa kedysi bežne pochovávalo. Niektoré náhrobné kamene priniesli až z tureckého Carihradu. Staré krypty Dómu počas veľkého reštaurovania zanikli a v priestoroch jednej z nich zriadilo mesto začiatkom dvadsiateho storočia, pár rokov po veľkej reštaurácii, kryptu pre prenesené pozostatky kniežaťa Rákocziho a niektorých jeho vybraných exilových druhov.

Fotogaléria
Na snímke Dóm sv. Alžbety v Košiciach, ktorý má...
Na snímke interié Dómu sv. Alžbety na Hlavnej...
+7Na snímke Dóm sv. Alžbety na Hlavnej ulici v...

Rákociho krypta

Krypta chrániaca Rákociovské relikvie je na mieste niekdajšieho dolného kostola. Tento dolný kostol bol predtým priestrannejší a patrila k nemu aj jedna kryptová chodba tiahnuca sa južným smerom, až k oltáru Navštívenia panny Márie. Pri poslednom reštaurovaní dómu, pri kladení nových základov pre piliere, toto južné rozkonárenie zapchali a zamurovali, a zachovaná časť vtedy dostala dnešnú podobu so zrušením prístupu zvonku a so sprístupnením zvnútra kostola. V tomto čase bol aj rozobraný kamenný oltár dolného kostola a kosti, ktoré našli v tejto hrobke, boli uložené k večnému odpočinku do spoločného hrobu na verejnom cintoríne. Do tejto krypty pri severnej bráne možno zostúpiť po sedemnástich schodoch. Na vonkajšej železnej mreži zostupného schodišťa je postava s kapucňou držiaca erbový štít kniežaťa Rákociho.

V hrobke zastropenej gotickou klenbou sa nachádzajú štyri ohromné kamenné sarkofágy: spoločný sarkofág Františka II. Rákociho, Heleny Zrínskej a Jozefa Rákociho stojaci uprostred krypty, sarkofág Mikuláša Berčéniho, sarkofág Antona Esterháziho a sarkofág Mikuláša Šibrika. Pozostatky kniežaťa Rákociho, jeho matky Heleny Zrínskej a staršieho syna Jozefa odpočívali predtým v Istanbule (Wick píše v Konštantínopole) v Kostole saint Benoit (svätého Benedikta), patriacom pôvodne jezuitom, teraz však lazaristom. Jedine srdce Františka Rákociho zaslal na vlastnú žiadosť kniežaťa Klement Mikeš do francúzskeho kláštora v Gros Bois.

Biskupská krypta

Prvá polovica 19. storočia znamenala definitívny koniec pochovávania mešťanov v dómskych kryptách, nech už boli akokoľvek bohatí. Pohrebov ubúdalo a postupne sa množili roky, keď sa nepochovávalo vôbec. V roku 1862 sa s pochovávaním do dómskych krýpt definitívne prestalo. Odvtedy majú takúto výnimku už iba košickí biskupi.

Wickova knižka sa končí v čase prvých rokov fungovania košického biskupa doktora Jozefa Čárskeho. To bol náš jedenásty biskup. V období rokov 1939 až 1945 sa v dôsledku Viedenskej arbitráže stal dvanástym košickým biskupom Štefan Madarász a doktor Čársky pôsobil ako apoštolský administrátor pre slovenskú časť diecézy v Prešove. Od roku 1945 sa stal opäť košickým biskupom (jedenástym). Po jeho smrti spravoval diecézu v rokoch 1962 až 1990 kapitulný vikár doktor Štefan Onderko a po revolúcii trinásty biskup Alojz Tkáč. Tento muž sa však v roku 1995 stal prvým košickým arcibiskupom, a tak sa náš trinásty biskup stal posledným a zároveň naším prvým arcibiskupom.

Krypta pod kaplnkou bola zasvätená Jánovi z Nepomuku, dnes je jej patrónkou Panna Mária Mettercie. V súčasnosti je miestom pochovávania košických biskupov. Jej vchod uzatvára kamenná platňa v podlahe kaplnky. Do krypty môžeme zostúpiť po piatich strmých schodoch. Jej pôdorys má tvar mierne pretiahnutého štvorhranu, takého dlhého ako kaplnka nad ním.

Udavské Tomko Čítajte aj Kardinál Tomko bol hrdým Udavčanom až do smrti

Latinský text náhrobného nápisu vytesaného do čiernej žuly „Kameň, na ktorý stúpiš, pobožný kresťan, prikrýva kosti prvého biskupa Košíc Ondreja Szabóa a druhého Štefana Cseha“. Troch po nich nasledujúcich odvelila Božia prozreteľnosť na iný prestol alebo sa tam dostali cestou osudu. Tretieho košického biskupa Imricha Palugyaia vymenovali neskôr za nitrianskeho biskupa 1848 – 1858, štvrtý košický biskup Anton Ocskay zomrel v Pešti a bol pochovaný vo františkánskej krypte, piaty Jozef Kunszt sa stal arcibiskupom v Kaloči. Šiesty v poradí bol Ignác Fabry, ktorý zomrel 24. júna 1867 a bol pochovaný do toho istého hrobu. Siedmym košickým biskupom, pochovaným v Dóme, bol Ján Perger. Ôsmy košický biskup Konštantín Šuster sa stal po úrade tunajšieho biskupa až do svojej smrti vacovským biskupom. Tretí kamenný epitaf na západnej stene kaplnky zvečňuje pamiatku biskupa Žigmunda Bubiča, ktorý zomrel 21. mája 1907 vo veku 87 rokov. Do južnej steny Kaplnky Mettercie je zamurovaný epitaf biskupa doktora Augustína Fischera Colbrieho, zosnulého v roku 1925. Zatiaľ posledný moderne poňatý epitaf zo svetlého mramoru v tvare futuristického lastovičieho chvosta pribudol na južnú stenu dómu po smrti košického biskupa Jozefa Čárskeho v roku 1962. Práve on v roku 1945 poslal mladého seminaristu Jozefa Tomka na štúdium do Ríma. Takže v krypte Mettercie bolo doteraz pochovaných sedem biskupov.

V utorok v Dóme sv. Alžbety pochovali kardinála Jozefa Tomka. Pohreb podobných rozmerov v Košiciach ešte nebol. Jeho ostatky budú uložené v krypte pod hlavným oltárom. Hrobiek je tam vo dvoch radoch dokopy šesť. V hornom rade sú dve a v dolnom štyri. Podľa kódexu kanonického práva na prvom mieste by mali byť v hrobke pochovaní košickí diecézni biskupi. Miestom posledného odpočinku kardinála Tomka bude hrobka v hornom rade vpravo.

Dóm svätej Alžbety

Aj v košickej katedrále sa kedysi bežne pochovávalo. Niektoré náhrobné kamene priniesli až z tureckého Carihradu. Staré krypty Dómu počas veľkého reštaurovania zanikli a v priestoroch jednej z nich zriadilo mesto začiatkom dvadsiateho storočia, pár rokov po veľkej reštaurácii, kryptu pre prenesené pozostatky kniežaťa Rákocziho a niektorých jeho vybraných exilových druhov.

Fotogaléria
Na snímke Dóm sv. Alžbety v Košiciach, ktorý má...
Na snímke interié Dómu sv. Alžbety na Hlavnej...
+7Na snímke Dóm sv. Alžbety na Hlavnej ulici v...

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Košice #Dóm sv. Alžbety #Košický kraj #krypty
Flowers