Žijete v obci ohrozenej suchom? Štát zverejní rebríček najzraniteľnejších

„Výstupom bude zoznam obcí podľa priority v oblasti hrozby sucha, horúčav a extrémnych zrážok,“ hovorí riaditeľ inštitútu Ján Dráb. Na analýze spolupracujú s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Dráb vysvetľuje, že index za sucho sa tvorí tromi typmi dát – klimatickými predikciami, vegetačným pokryvom krajiny a socioekonomickými ukazovateľmi.

Klimatické predikcie sú údaje o predpokladanom suchu v budúcnosti, ktoré sú vytvorené na základe klimatických modelov. Pri pokryve krajiny sa sleduje geografické rozmiestnenie stromov, trávnatých, vodných či zamokrených plôch, ale aj priepustnosť povrchov.

Čítajte viac V obciach sa hľadá voda. Studne sú suché a cisterny nestíhajú

„Socioekonomické ukazovatele zachytávajú zraniteľnosť oblastí v kontexte sociálnych nerovností, populačnej štruktúry a ekonomickú úroveň samospráv, čo má vplyv na to, ako sa daná samospráva dokáže adaptovať na klimatickú zmenu,“ objasňuje šéf inštitútu.

Zdôrazňuje, že v prípade sucha je dôležitým indikátorom aj existencia verejného vodovodu. „Obce s nižším pripojením na vodovod majú, pochopiteľne, vyššiu zraniteľnosť,“ dodáva. Výsledná analýza, vrátane rebríčka samospráv bude publikovaná koncom tohto alebo začiatkom budúceho roka.

Foto: SHMÚ

sucho mapa shmú Aktuálna mapa sucha podľa SHMÚ, 19. augusta.

Dodávka vody prioritou

Najhoršia situácia bola počas tohtoročného leta 24. júla. Extréme sucho zasiahlo podľa údajov zverejnených na portáli intersucho.sk takmer 60 percent územia Slovenska. Posledné údaje sa viažu k 14. augustu. Extrémne sucho bolo v celom pôdnom profile na 26 percentách územia, a to na Podunajskej nížine, v Slovenskom rudohorí, na Gemeri, Spiši, v Šariši, Above a Zemplíne.

„V povrchovej vrstve je extrémne sucho miestami na Podunajskej nížine a ojedinele aj na Záhorí a Dolnom Považí, a tiež na východe, v oblasti Abov. V hlbšej vrstve je extrémne sucho stále až na 52 percentách územia,“ informoval portál. Dôsledky pocítili mnohé obce, ktoré musia riešiť dodávku vody do vodojemov.

Envirorezort chce na to reagovať úpravou legislatívy. „Ministerstvo pripravuje zmeny, ktoré v budúcnosti umožnia regulovanie hospodárenia s vodou v kritických obdobiach tak, aby prioritu mala dodávka pitnej vody a kritická infraštruktúra,“ informovali z tlačového oddelenia. Prostredníctvom Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra sa pustilo aj do skúmania pod zemou.

„Aktuálne prebieha hydrogeologický prieskum v deficitných oblastiach, ktoré boli identifikované na základe vodohospodárskej bilancie množstva podzemných vôd, ako aj perspektívnych zdrojov podzemných vôd do deficitných oblastí,“ doplnili z tlačového oddelenia. Prieskum má byť hotový do konca roku 2023. Hydroge­ologické prieskumy sa budú v týchto lokalitách vykonávať aj v rámci podpory z Programu Slovensko pre roky 2021–2027.

Čítajte viac Potok sa vyparil. Na projekt vodovodu nemajú peniaze

Na jeseň tohto roku plánuje envirorezort predložiť vláde na schválenie akčný plán na ochranu vôd v Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov. „Ochrana zdrojov pitnej vody musí mať v tejto oblasti absolútnu prioritu pred hospodárskym využitím územia a rozširovaním výstavby. Súčasťou plánu budú konkrétne opatrenia na efektívne zabezpečenie zdrojov pitnej vody,“ spresnili z tlačového oddelenia.

Dokončiť najmä začaté

Pomoc predovšetkým menším obciam priniesú zmeny, ktoré majú urýchliť budovanie verejných kanalizácií a vodovodov. Envirorezort ich vypracoval spoločne s Environmentálnym fondom. Výsledkom má byť jednoduchší a prehľadnejší proces poskytovania dotácie. V mnohých obciach dodnes vodovod chýba. Nemá ho vyše 450 samospráv.

„Dotácie pôjdu predovšetkým na dokončenie už začatých stavieb, aby sa zabezpečila funkčnosť celej vodárenskej siete. Envirofond v krátkom čase zverejní výzvu pre samosprávy. V rámci výstavby verejných vodovodov sa podporia aj tie oblasti, kde vodovod ešte nie je vybudovaný, zároveň sa však bude musieť časť vybudovaného verejného vodovodu aj sfunkčniť,“ zdôrazňuje ministerstvo.

Pripomína, že opatrenia na zmierňovanie sucha, ktoré sú dôsledkom klimatických zmien, sú súčasťou viacerých strategických dokumentov. Potrebu dodržiavať princípy udržateľného hospodárenia s vodou v krajine a zabezpečenia dostatku vody pre flóru a faunu počas extrémnych prejavov sucha zdôrazňuje Akčný plán pre implementáciu Stratégie adaptácie SR na zmenu klímy.

„Poukazuje na opatrenia, ktoré zvyšujú retenčnú schopnosť pôdy, ako sú zasakovacie pásy, obnova mokradí, zvýšenie obsahu organickej hmoty v pôde či obmedzenie ťažkej agromechanizácie,“ spresňuje ministerstvo. Dokument sa zaoberá aj hospodárením s vodou v lesoch, zvyšovaním ich stability, odolnosti voči suchu i prípadným lesným požiarom.

Problematike sucha a opatrení na jeho zmiernenie sa sčasti venuje aj Koncepcia vodnej politiky SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050, ktorú vláda schválila začiatkom júna tohto roka. „Presadzujú sa prírode blízke opatrenia, ktoré zvyšujú vodozádržnú funkciu krajiny a sídiel,“ dodáva envirorezort.

Foto: Marian Niton, Pravda

kukurica, sucho, Zlaté piesky Vysýchajúca kukurica na poli pri bratislavských Zlatých pieskoch.