Ich med zaradili do svetovej TOP 30. Komu patrí rodinná farma z Bardejova?

Hovorí sa mu tekuté zlato. Je viac ako isté, že ho má v kuchyni každá domácnosť. Slovenský med oceňujú doma aj v zahraničí. Jeho kvalita často prevyšuje svetovú úroveň.

11.09.2022 06:30
Medár Jozef Voľanský Foto:
Ladislav Voľanský sa včelárstvu venuje od roku 2000.
debata (2)

Historický úspech slávili slovenskí včelári na najprestížnejšej svetovej včelárskej súťaži koncom augusta v tureckom Istanbule. Ovládli tam svetový včelársky kongres Apimondia 2022. Z najre­nomovanejšej svetovej včelárskej súťaže si odniesli až 28 medailí, najviac spomedzi všetkých krajín. Kvalitu slovenských produktov tam ocenila medzinárodná porota zložená z odborníkov z celého sveta. Jedným z tých, ktorí na kongrese uspeli, bol aj Bardejovčan Jozef Voľanský so svojou rodinou.

Ako ste sa k včelárstvu dostali, kto všetko sa mu vo vašej rodine venuje?

Včeláreniu sa v našej rodine ako prvý venoval môj prastarý otec, ktorý sa narodil roku 1901 a včeláril v obci Lukavica pri Bardejove. Aktuálne s včelami pracuje už štvrtá generácia a priúčať sa začína piata. Ja som začínal v roku 2000 s jednou včelou rodinou. Bol to úľ, ktorý som zdedil po otcovi a chcel som vyrábať med iba pre svoju rodinu. Keď to zistil môj brat, rozšírili sme chov o ďalších šesť rodín. Včelám sa aktuálne venujem na plný úväzok spolu s manželkou, s bratom Jurajom a so synom Martinom s jeho manželkou. No keď je to potrebné pomáhajú aj ostatní členovia rodiny.

Čo vás na včelách najviac zaujalo? Vždy ste chceli byť včelárom?

K včelám sme sa všetci dostávali postupne a každý z nás v rodine mal iný dôvod a cestu. Ale stále sme ich mali nablízku. Profesionálne sme sa tomu začali venovať v roku 2001. Mal som 29 rokov, keď sme založili vlastnú včeliu farmu a začali sme sa zameriavať aj na obchod s medom. Postupne sme na Slovensku vytvorili 36 pobočiek. Nakupovali sme med od včelárov pre jednu českú spoločnosť, a pritom sa rozširovala aj naša vlastná včelia farma. Začalo sa to ako záľuba a pokračovalo ako práca. Postupom času sa to menilo na poslanie a naučili sme sa, ako včeláriť čo najlepšie, a aj to, ako vyprodukovať med najvyššej možnej kvality. Môj syn Martin sa teraz aktívne podieľa na propagácii firmy. Ale pri včelách mi pomáhal od svojich šiestich rokov. Tak to v rodinných firmách býva, že sa na práci podieľa celá rodina.

Rodinná farma Jozefa Voľanského

Bardejovská včelia farma Jozefa Voľanského produkuje jeden z tridsiatich najlepších medov na svete.

Fotogaléria
Včely potrebujú dennodennú starostlivosť. Jozef...
Jozef Voľanský s rodinou má sedem včelníc na...
+5Ani včelám neprospievajú klimatické zmeny.

Keď si spomeniete na svoje začiatky, verili ste, že raz sa budete včelárstvu venovať vo veľkom?

Myslím si, že na začiatku som mal úplne inú predstavu o tom, ako to bude vyzerať a ako sa to bude vyvíjať. V úplnom začiatku asi ani nie, no už po roku som sa včelárstvu venoval viac komerčne a firma bola zameraná na výkup, produkciu a medzinárodný obchod s medom. Preto som v tom čiastočne aj videl budúcnosť. Ale všetko sa už zmenilo. Med už nenakupujeme v takých množstvách a ani ho už v takej miere neexportujeme. Naopak, zameriavame sa na maximálnu kvalitu a ňou sa snažíme zaujať a presadiť vo svete. Čo sa nám aj darí. Zo svetového pohľadu je naša včelia farma skutočne maličká, no kvalitou medov patríme medzi svetovú špičku.

Meno Voľanský si zainteresovaní spoja hlavne s medovicovým medom. Čím je špecifický a pre koho je hlavne určený?

Je to preto, že ide o med, s ktorým sme začínali, a bol to prvý med, s ktorým sa nám podarilo presadiť aj na zahraničných výstavách a súťažiach. Je veľmi typický pre náš región. Máme tu aj množstvo iných druhov, ale tento je pre nás ten, s ktorým sme začínali. Medovicový med má viacero odlišností oproti kvetovým, no vyznačuje sa najmä svojou lahodnou chuťou, nádhernou tmavou farbou a vôňou. Obsahuje veľmi veľké množstvo minerálov a stopových prvkov. Je to med, ktorý nepochádza z nektáru kvetov ako ostatné medy. Vytvárajú ho včely zo sladkej šťavy, ktorú produkujú vošky. Tieto vošky sa živia nabodávaním vetvičiek jedlí a saním ich šťavy. Ich metabolizmus nedokáže spracovať niektoré zložky tejto šťavy, ktoré neskôr vylučuje vo forme sladkých kvapiek. Tie včely znášajú do úľa a vyrábajú z nich med. Ak je v čistom stave, nepomiešaný s inými druhmi medu, vtedy neobsahuje peľové zrná a je vhodný pre ľudí s alergiou na peľ. Náš región má mimoriadne priaznivé mikroklimatické podmienky na to, aby sa tu tento med dal produkovať. Škoda len, že vplyvom zmeny klímy sa aj to postupne mení.

včela, včely Čítajte aj Bez včiel by sme neboli. Ako spoznať kvalitný med?

V akých lokalitách zbierajú vaše včely med?

Máme sedem včelníc na rôznych miestach, kde sú včely umiestnené, no zároveň niektoré včely ešte podľa znášky a potreby aj prevážame. Preto sa miesto nedá úplne presne špecifikovať. Sú to však včelnice umiestnené v lesoch a niektoré na okrajoch rôznych obcí. Máme aj zopár úľov umiestnených priamo pri našom rodinnom dome v Bardejove.

Koľko včelstiev momentálne obhospodarujete?

To číslo sa mení v závislosti od ročného obdobia, pretože niektoré rodiny, ak sú slabšie, sa spájajú buď na jeseň, alebo na jar. Aktuálne sa to pohybuje medzi 250–300 včelími rodinami.

Včely v ohrození? Sršeň mandarínsky je už v USA a ázijský v Európe, hovorí Ladislav Roller z Ústavu zoológie SAV

Takmer všetci hospodári sa sťažujú na tento rok. Bolo horúco a chýbala voda. Ako ho vaše včelstvá prežili?

Takéto sucho, ako bolo tohto roku, nevplýva dobre ani na včely. Vyššia vlhkosť v prírode by bola lepšia. No vďaka dobrej a plynulej jari bol pre nás tento rok jeden z najlepších a bol desaťnásobne lepší na med ako ten minulý. Treba tiež povedať, že v dôsledku klimatických zmien sa aj u nás všetko mení a výnosy sú nižšie. V minulosti bol na medovicové medy úrodný každý druhý rok, teraz je to už len raz za päť rokov.

Môžu klimatické zmeny v budúcnosti ovplyvniť kvalitu medu?

Klimatické zmeny cítime aj na včelách a je potrebné robiť veci inak ako v minulosti. Môžu spôsobiť výpadky niektorých pre nás typických druhov medu. Tiež majú vplyv na množstvo vyprodukovaného medu. Je dôležité povedať, že aj starostlivosť o samotné včely sa mení, pretože aj na nich sa tieto klimatické zmeny podpisujú. No pokiaľ ide o samotnú kvalitu medu, tak ak med je a urodí sa, dá sa dosiahnuť aj vysoká kvalita. Problémom je však nevyspytateľné počasie, ktoré ovplyvňuje jeho produkciu.

Aké sú vaše plány do ďalších rokov?

Veľké a veríme, že aspoň časť z nich sa nám podarí dosiahnuť. Máme pred sebou jednu vec, ktorá sa blíži do finále, a to je pridelenie európskej ochrannej známky „chránené označenie pôvodu“ pre náš „Bardejovský med“. To by mohlo výrazne pomôcť nášmu regiónu, ale aj celému slovenskému včelárstvu na jeho propagáciu a zlepšenie postavenia v zahraničí. Verím, že potenciál včelích produktov a toho, čo sa nám podarilo za 20 rokov vybudovať, je obrovský a radi by sme to využili. Aktívne už spolupracujeme s viacerými inštitúciami a organizáciami, aby sme mohli Bardejovský med spracovávať do rôznych podôb a dostávať tento unikát k čo najväčšiemu množstvu ľudí.

Hovorí sa, že krajčír chodí holý a obuvník bosý. Máte vy v rodine vôbec radi med?

Keďže sme v dennom kontakte s medom a na prácu s ním aj so včelami je potrebné ho stále ochutnávať, či už pri kontrole, triedení, pred balením, pri vytáčaní…, tak po celom dni ochutnávania rôznych medov doma už nemáte veľmi chuť na lyžicu medu. No určite na med nedáme dopustiť a využívame ho pri varení, do vlažného čaju alebo kávy, ale aj pri prechladnutí s citrónom a niekedy si ho radi dáme aj na vianočku.

Zvyknú vás včely poštípať či pichnúť žihadlo, alebo to už vôbec nevnímate?

Pri dennodennej práci so včelami sa stane. že dostanem nejaké žihadlá. Niektoré bolia viac, niektoré menej, ale človek to už neberie tak vážne a nejako si na to zvykne. Určite pri pohľade na včelu strach nemám a nemávam rukami, aby som ju odohnal.

Myslíte si, že má zmysel chov včiel v malom, takpovediac pre vlastnú potrebu?

Včelárstvo má zmysel aj ako koníček či záľuba pre vlastnú potrebu. Je tu však jedna vec, na ktorú treba myslieť a netreba na ňu zabúdať. Včela je zviera, živý tvor, a preto si vyžaduje adekvátnu starostlivosť. Je teda potrebné venovať včelám dostatok pozornosti a aj nejaký ten čas, pretože ak si zaobstaráme včely a zanedbávame starostlivosť, spôsobuje to problémy nielen včelám, ale aj ostatným včelárom. Včely, ktoré nedostávajú adekvátnu starostlivosť a sú zanedbané, rozširujú rôzne choroby a môže u nich vypuknúť aj včelí mor, ktorý sa prenesie na iné zdravé včely. Ak sa tomu človek chce adekvátne venovať, určite to odporúčam. Ale ak by si chcel iba kúpiť včely a niekde ich odložiť, lebo je to in, tak to nie je najlepší nápad.

Toto leto ste získali tri významné ocenenia. Jedno bolo v Londýne, ďalšie v USA a Istanbule. Aké svoje výrobky ste na týchto výstavách predstavili a ako ste obstáli? Ktoré ocenenia si najviac vážite?

Tento rok bol pre nás v tomto mimoriadne náročný, ale patril medzi naše najúspešnejšie a podarilo sa nám dostať medzi najlepších na svete. V rámci týchto troch súťaží sme boli úspešní vo viacerých kategóriách. Išlo o medovicový med, o čistú jedľovú medovicu, agátový med a zmiešaný lesný med. Odniesli sme si platinové, zlaté, strieborné aj bronzové medaily. Ocenenie sme získali aj za dizajn našich obalov a tiež za celkový dizajn našej značky Volansky honey. Iba za tento rok sme do dnešného dňa získali 22 medzinárodných ocenení z rôznych krajín. V Amerike sa náš med zaradil do skupiny 30 najchutnejších medov na svete.

Zúčastnili sme sa na výnimočných včelárskych udalostiach v zahraničí a boli sme súčasťou slovenskej delegácie v Dubaji, kde sme reprezentovali Slovensko na svetovom Expe. Najviac si však ceníme zaradenie nášho medu medzi najchutnejšie medy sveta a ocenenia Apimondie za tento rok, ale aj tie z minulosti, kde sme v súťaži o najlepší med sveta obsadili popredné miesta.

zväčšiť Rodinná farma bola súčasťou slovenskej... Foto: archív JV
Medár Jozef Voľanský Rodinná farma bola súčasťou slovenskej delegácie v Dubaji, kde reprezentovali Slovensko na svetovom Expe.

Bez včiel neprežijú ani ľudia. Vie človek – nevčelár – nejako zabrániť ich vyhynutiu?

Určite áno. Je viacero vecí, ktoré môžeme urobiť. Záhradkári by napríklad nemali používať nebezpečné chemické postreky, ktoré zabíjajú aj užitočný hmyz. Bolo by dobré, ak by napríklad pred vchodom do bytoviek neboli anglické trávniky, ale radšej kvety a rastliny, ktoré sú prospešné pre včely a iný hmyz. V prípade, ak by sme chceli podporiť hmyz všeobecne, existujú hmyzie hotely, ktoré vieme umiestniť do predzáhradky, do parku, na balkón či na rôzne iné miesta.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #med #Bardejov #ocenenia #Prešovský kraj
Flowers