Po puklinách prišlo zrútenie. Zachránia vyššie dane schátrané budovy?

Už z diaľky bolo vidno praskliny na schátranej budove na Kmeťkovej ulici v Nitre, ktorú niektorí poznajú ako Mojtovu vilu. Funkcionalistická stavba sa dostala na zoznam pamätihodností mesta a nachádzala sa v pamiatkovej zóne. Z obáv, že by mohla spadnúť, ľudia radšej prechádzali na druhú stranu. Jej časť sa napokon skutočne zrútila vlani 20. mája.

Sutiny sa na pozemku nachádzajú dodnes. Nitrianskym pamiatkarom sa zrútenie budovy nepozdávalo a chceli preveriť jeho okolnosti. Prípad sa dostal na prokuratúru, ktorá ich podnet odložila. Možnosť desaťnásobného zvýšenia dane pamiatkari vnímajú ako zákonný nástroj, ktorý môže prispieť k zlepšeniu stavebnotechnického stavu schátraných nehnuteľností.

Čítajte aj Expolitika OĽaNO po sexuálnom zneužívaní maloletých obvinili aj zo znásilnenia. Šikanujú ma, sťažuje sa

„Očakávame, že to môže priniesť želané výsledky najmä v prípadoch takých pamiatkovo hodnotných stavieb, ktoré vlastníci nechávajú cielene chátrať, pretože nemajú záujem o ich zachovanie,“ myslí si štátny radca Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) v Nitre Rudolf Viršík.

Zvolili maximum

Nitrianska radnica podľa hovorcu Tomáša Holúbeka nedisponuje presnou evidenciou schátraných stavieb. Nepriblížil však ani odhadované množstvo. Pamiatkari majú prehľad len o budovách, ktoré sú pamiatkovo chránené. Príkladom schátranej stavby sú podľa riaditeľa KPÚ v Nitre Petra Jurkoviča nehnuteľnosti na Ďurkovej ulici.

Foto: Žaneta Mikulíková

Zrútená budova Nitra Pre obavy, že by mohla budova v centre Nitry spadnúť, chodci radšej prechádzali na druhú stranu ulice.

„Je tam súbor polorozpadávajúcich sa objektov. V tomto prípade sa však koná a bola podaná žiadosť na budúcu zástavbu, ktorá čiastočne aj asanuje niektoré objekty,“ priblížil. Desaťnásobné zvýšenie daní za schátrané nehnuteľnosti už mestskí poslanci schválili v júni s účinnosťou od začiatku budúceho roka.

Desaťkrát viac zaplatia aj majitelia schátraných budov v Trnave. Schvaľovanie nových podmienok, ktoré budú platiť od 1. januára 2023, je naplánované na septembrovú schôdzu mestského zastupiteľstva. V malom Ríme evidujú na základe podnetov od ľudí len dva objekty, ktoré možno označiť za schátrané. O ktoré stavby presne ide, sme sa ani po žiadosti o spresnenie nedozvedeli s odôvodnením, že by tak magistrát verejne ukázal na vlastníka, ktorý sa o svoje nehnuteľnosti nestará.

„Schátraná nehnuteľnosť je dlhodobo neudržiavaná, zarastená náletovými drevinami, staticky narušená alebo aj čiastočne zborená, preto už nezodpovedá základným požiadavkám na stavby, respektíve bezprostredne ohrozuje zdravie alebo život ľudí,“ spresnila Elena Ursínyová z referátu komunikácie na Mestskom úrade v Trnave. Radnica očakáva, že zvýšenie dane bude mať na vlastníkov motivačný efekt, aby svoj majetok udržiavali alebo ho opravili.

Ružovo to nevidia

Aj v Trenčíne je niekoľko budov, pri ktorých by mohla samospráva uplatniť nový daňový nástroj. „Najzávažnejšia stavba, ktorá pre svoj stavebnotechnický a statický stav nemôže byť a už dlhé roky nie je riadne užívaná, je starý hotel Laugaricio v centre mesta na Vajanského ulici,“ priblížila hovorkyňa mesta Trenčín Erika Ságová.

Čítajte aj Pyrotechnik: S nájdenou muníciou sa nemanipuluje. Ale sú ľudia, ktorí ju sami prinesú

Ďalšia budova, ktorá priamo ohrozuje chodcov, sa nachádza na Štefánikovej ulici. „Už dlhé roky máme ponad mestský chodník postavené lešenie, ktoré chráni chodcov pred rizikom padania strešnej krytiny z bývalej budovy Pamiatkostavu,“ doplnila Ságová. Zoznam budov, ktorých by sa vyššie dane mohli týkať, zatiaľ nemajú.

V Trenčíne sú k účinku vyšších daní trochu skeptickí. „Ak sa niekto o stavbu nestará, je možné, že nebude platiť ani dane, či už nižšie, alebo vyššie. Dá sa to postúpiť na vymáhanie, často sú to však veľmi dlhodobé procesy,“ podčiarkla Ságová. Ak má byť cieľom dotlačiť majiteľov k rekonštrukcii stavby, môže to byť beh na dlhé trate.

Jednoduché tiež podľa nej nebude určiť, na akú stavby by sa mala vyššia daň aplikovať. Rozhodovať by o tom malo mestské zastupiteľstvo. „Môže to byť aj predmetom súdnych sporov,“ upozornila Ságová. Radnica v súčasnosti nevie, koľko stavieb by bolo zaťažených vyššou daňou. Rozhodnutie zatiaľ nepadlo ani o výške kvocientu, ktorým sa má násobiť daň za schátrané objekty.

Vyššiu daň budú môcť samosprávy vyrubiť až po dvoch predchádzajúcich upozorneniach. „Vlastník tak bude mať čas na uváženie, či schátranú stavbu opraví, respektíve vykoná nevyhnutné zabezpečovacie práce, alebo ju predá s tým, že zodpovednosť za jej rekonštrukciu alebo odstránenie vedome prevezme nový majiteľ,“ dodala Ursínyová z trnavského mestského úradu.