Dávame do pozornosti Prehľad kandidátov na županov a primátorov v ôsmich krajských mestách
Na post predsedu samosprávneho kraja kandidujú až jedenásti.
- Milan Belica (71), predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja, nezávislý kandidát
- Martina Holečková (38), právnička, manažérka rozvojových projektov, KDH, SaS, Spolu – občianska demokracia, Šanca, ODS – Občianski demokrati Slovenska, Občianska konzervatívna strana, Demokratická strana, Za ľudí, Tím Kraj
- Lukáš Kyselica (45), poslanec NR SR, OĽaNO, NOVA, Kresťanská únia, Zmena zdola
- Martin Kusenda (44), riaditeľ Starého divadla Karola Spišáka v Nitre, nezávislý
- Oliver Štaudner (62), dôchodca, Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku
- Artúr Bekmatov (32), regionálny koordinátor pre sociálnu ekonomiku, Socialisti.sk
- Tibor Csenger (57), podpredseda NSK, Aliancia
- Branislav Becík (44), starosta Dvorov nad Žitavou, Hlas-SD, Sme rodina
- Peter Pukan (47), asistent poslanca NR SR, Republika
- Milan Španír (28), právnik, Kotlebovci – ĽS NS
- Renáta Kolenčíková (57), podnikateľka, nezávislá kandidátka
Šesť kandidátov súperí o kreslo primátora Nitry.
- Marek Hattas (35), primátor Nitry, Tím Kraj Nitra – Združenie kandidátov Nitrianskeho kraja
- Igor Kršiak (46) právnik, Hlas-SD, Sme rodina, Dobrá voľba a Umiernení, Demokrati Slovenska
- Štefan Štefek (55), investičný riaditeľ, nezávislý kandidát
- Pavol Obertáš (47), správca budov, nezávislý kandidát
- Dalimír Solčanský (54), advokát, Republika
- Erik Blaško (49), šofér, Národná koalícia/Nezávislí kandidáti
Železničné prepojenie je problémom
Milan Belica je najdlhšie slúžiacim županom. Je jediný, ktorý sa udržal na čele od vzniku samosprávnych krajov. Vo funkcii je od roku 2001, vyše 20 rokov.
Napriek tomu polovica obyvateľov Nitrianskeho kraja nepozná meno svojho župana. Poukázal na to prieskum Transparency International Slovensko. Číslo bolo najnižšie spomedzi všetkých krajov. V tom istom prieskume Belicu za dôveryhodného označilo 34,1 percenta respondentov z kraja, čo bolo opäť najnižšie číslo v porovnaní všetkých krajov.
Belica tvrdí, že previedol kraj búrlivými obdobiami a vďaka rozumnému hospodáreniu kraj vyniká finančnou kondíciou a má dostatok rezerv na účte. Potvrdzujú to analýzy INEKO – Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy. Finančné zdravie Nitrianskeho samosprávneho kraja hodnotia ako výborné, jedno z najlepších spomedzi krajov.
Šetrenie sa však stáva terčom kritiky. Kandidáti vyzývajú na väčšie investovanie. „Šetriť a sysliť peniaze na účte je teraz veľmi nezodpovedné,“ vyjadril sa súčasný primátor Šiah Štefan Gregor. Ten pôvodne kandidoval, no neskôr sa vzdal v prospech Martiny Holečkovej. Tá je poslankyňou obecného zastupiteľstva v Kozárovciach a spolu s podnikateľkou Renátou Kolenčíkovou sú jedinými ženami, ktoré kandidujú na predsedníčky kraja.
K najväčším investičným dlhom Nitrianskeho kraja patrí podľa politológa Svetozára Krna efektívne železničné prepojenie so zvyškom Slovenska. Najmä s hlavným mestom. „Už roky sa to ťahá. Je to síce primárne záležitosť ministerstva dopravy, ale je to niečo, na čo by mali tlačiť komunálni politici, aj župan.“
Cestujúci z Nitry sa v súčasnosti priamym vlakom do Bratislavy nedostanú, musia prestúpiť v Šuranoch, Trnave. Alebo v Leopoldove, kde však od decembra prestanú zastavovať niektoré rýchliky na trase Bratislava – Košice, čo cestovanie vlakom z Nitrianskeho kraja výrazne zhorší. Už dnes tisíce ľudí cestujú radšej autami, čo prispieva k záťaži na diaľnici D1 a rýchlostnej ceste R1.
Pripravuje sa síce vybudovanie novej trate Nitra – Trnovec nad Váhom, tento projekt však podľa Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) nie je ideálny. Analytici odporúčajú miesto drahej výstavby zaviesť priame vlaky z Nitry do Bratislavy cez Leopoldov, čo sa dá podľa nich urobiť hneď a zadarmo. „Jednoduchá zmena by dokázala skrátiť cestu vlakom zo súčasných 98 až 112 minút na 62 až 73 minút,“ uvádza ÚHP.
Premávka hustne a zaťažuje obce v severojužnom smere. Nitrianskemu kraju sa postupne darí rekonštruovať cesty, ktoré spravuje, no stále je asi pätina mostov v nevyhovujúcom stave. A najmä maďarskí politici roky upozorňujú na nutnosť vybudovania rýchlostnej cesty R8 medzi Nitrou a Komárnom. Nie je to však iba maďarská záležitosť. „Podľa prieskumov sa tu väčšina maďarských obyvateľov cíti dobre. Ale každý vám povie, bez ohľadu na to, či je Slovák alebo Maďar, že juh Slovenska je veľmi zanedbaný, čo sa týka infraštruktúry, dopravy a všetkého, čo na to nadväzuje,“ dodal politológ Krno.
Obrovskou výzvou je demografický vývoj. Nitriansky kraj spomedzi všetkých krajov najviac starne, dlhodobo je krajom s najväčším počtom dôchodcov, rodí sa stále menej detí a len v porovnaní rokov 2019 a 2020 klesol počet sobášov o 20 percent.
Najväčšia hanba Nitry? Železničná stanica
V Nitre udrie podľa politológa Svetozára Krna kľúčový problém celého Nitrianskeho kraja rovno do očí. „Nitra má najstrašnejšiu železničnú stanicu spomedzi všetkých krajských miest. Nielen na Slovensku, ale v strednej Európe. V Nitre, v krajskom meste nestojí rýchlik! Ide pritom o všeobecnú občiansku potrebu,“ mienil vedúci Katedry politológie a euroázijských štúdií na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (UKF).
Nitra je s dvomi univerzitami (okrem UKF tu sídli ešte Slovenská poľnohospodárska univerzita) študentské mesto a na problematické dochádzanie vlakom študenti upozorňujú dlho. Skvalitnenie vlakových spojov síce nepatrí k priamym kompetenciám mesta, ale i tak by vedenie mesta malo v tomto smere vyvíjať úsilie.
V Nitre po zmene dopravcu vynovili vozový park mestskej dopravy. Školákom ale nevyhovujú niektoré nitrianske linky a časy odchodov. Neladia dobre s vyučovaním a nie sú ešte stále nastavené tak, aby čo najviac povzbudzovali deti a rodičov vo využívaní mestskej dopravy miesto áut. Doprava viazne v čase špičky na vstupoch do mesta, ťažkopádny je veľký kruhový objazd pod Zoborom. Odkedy sa Cabajská stala privádzačom k R1, doprava výrazne zhustla aj v tejto časti.
K zhusťovaniu premávky prispieva ďalší fenomén. Aj keď sa v Nitre stavajú nové byty, počet obyvateľov mesta neustále klesá. Mladé rodiny sa sťahujú do satelitných obcí, čo spätne vytvára tlak v doprave, keď dochádzajú autami do práce a vozia deti do škôl. Mesto skúšobne sprístupnilo pre cyklistov pešiu zónu, pripravilo investície do niekoľkých nových cyklotrás a tiež do štyroch cyklogaráží, každá má kapacitu 30 bicyklov. „Cyklogaráže sú tou časťou cyklistickej infraštruktúry, ktorá doteraz v Nitre chýbala a jej absenciu cyklistická verejnosť pociťovala. Keď sa dokončia, nebude problém nechať auto na záchytnom parkovisku, presadnúť na bicykel a pohybovať sa po Nitre rýchlo a efektívne,“ povedal primátor Marek Hattas.
Aj napriek týmto novinkám je však v Nitre stále nedostatočne rozvinutá infraštruktúra pre tých, ktorí by chceli voliť šetrnejší spôsob dopravy. V školách chýbajú stojany pre bicykle a kolobežky. Na cestách a chodníkoch je stále nedostatok vyznačených cyklociest. V rámci architektonického a urbanistického projektu Mestské zásahy veľká časť zapojených obyvateľov a odborníkov vyjadrila vo svojich návrhoch snahu dostať sa bližšie k rieke Nitra, ktorá v súčasnosti tečie mestom ako neprívetivý a neprístupný kanál. Ľudia v projektoch kreslili schody k vode, terasy. Nič z toho sa vo výraznejšej miere nereflektovalo.
Nitra pritom bude musieť v blízkej budúcnosti podobne ako ostatné mestá začať efektívne riešiť modrú, čiže vodnú, ale aj zelenú infraštruktúru. Nielen z relaxačných či estetických, ale najmä z pragmatických dôvodov. Umne rozvrhnutá a spravovaná mestská zeleň dokáže v spolupráci s vodnými plochami ochladzovať mestské prostredie v čase čoraz intenzívnejších horúčav.
Výzvou pre mesto bude zabezpečenie energií pre školy a ďalšie zariadenia počas najbližšej zimy. Mesto zatiaľ nepodniká razantnejšie kroky smerom k energetickej sebestačnosti. Aj v predvolebnej kampani sa podpora obnoviteľných zdrojov objavuje skôr okrajovo. V Nitre sa mierne preskupili počty poslancov vo volebných obvodoch, čo vyvolalo nevôľu na Klokočine. Najväčšie nitrianske sídlisko príde o jedného zástupcu, obvod Zobor, Dražovce bude mať o jedného viac. Na post primátorky Nitry nekandiduje žiadna žena.