Fabrika na výrobu tašiek vyrástla v Brezne v júni 2019. Závod Harmanec-Kuvert, ktorý je súčasťou spoločnosti Eco-Investment, bol odpoveďou na silnejúci dopyt zákazníkov a predajcov po ekologických formách obalových materiálov, ktoré postupne nahrádzajú plastové tašky. Teraz tam ukončili druhú etapu modernizácie výroby tých papierových, pričom na ploche 2 400 štvorcových metrov postavili nový sklad surovín.
VIDEO: Energetickej krízy sa firma nebojí„Výroba sa tu rozšíri zo súčasných štyroch strojov na desať. Investícia si vyžiadala viac ako 30 miliónov eur,“ povedal prezident holdingu Eco-Investment Milan Fiľo. Zdôraznil, že zo 120 miliónov kusov tašiek zvýšia výrobu pre Európu na 550 miliónov. „Chceli by sme to dosiahnuť do konca budúceho roka,“ podotkol. Objasnil, že v rovnakom termíne by sa mal zvýšiť aj počet ich zamestnancov. Aktuálne ich majú 212, no celkovo ich bude do 320. „Miestnym obyvateľom dáme týmto projektom prácu a živobytie na ďalšie desaťročia,“ sľúbil.
Fiľo pokračoval, že v ekológii, papieri a systéme recyklácie vidia budúcnosť. „Tie tašky sú žiadané. Samozrejme, nemusíme len vyrábať, ale aj získať odbyt. To je pre nás všetkých, ktorí tu robia, nielen pre obchodné oddelenie, veľká úloha,“ poznamenal. Rozhovoril sa aj o energetickej kríze. „Samozrejme, že nás postihla. Nemôžeme ale plakať, musíme ísť ďalej a tvrdo sa pozerať systému do očí,“ tvrdí. Ozrejmil, že pôjdu do obnoviteľných zdrojov energií, na čo majú dobré predpoklady.
„Vieme robiť parkboilery, systémy energetiky, sme na to vyškolení. V minulosti sme na Slovensku urobili prvý paroplynový cyklus. Veľké skúsenosti máme v oblasti tepelného hospodárstva, spracovania druhotných surovín, rozvoja a ekologizácie. Eko je pre nás veľmi prijateľné a vyzývavé,“ podčiarkol.
VIDEO: Nová hala na výrobu papierových tašiekHoci ceny papiera išli prudko hore, Fiľo sa neobáva nezáujmu zo strany odberateľov. „Pozrite si aj ceny vstupov. Kedysi bola surovinová základňa drevnej hmoty za 40, dnes je to vyše 100 eur. Zoberte si situáciu s palivovým drevom, ktoré stálo 30 eur a dnes ho neviete zohnať. No a brikety stoja 450 eur,“ zhodnotil. Je presvedčený, že cenami si odberateľov neodplašia. „Kvalita, rýchlosť a zodpovednosť sú veľmi dôležité. Partnerské vzťahy nie sú len o tom, aby ste niekoho dostali z peňazí, ale aby ste mu niekedy surovinu a výrobky dodali za normálnu cenu,“ uzavrel Fiľo.
Riaditeľ spoločnosti Harmanec-Kuvert Július Ernek upozornil, že ich tašky nepoputujú len na slovenský či český trh. Ten je podľa neho veľmi malý. „Musíme dovážať do Anglicka, Francúzska či Belgicka,“ vymenoval niektoré krajiny. Vzápätí tiež spomenul energetickú krízu. „My sme ju riešili už pred desiatimi rokmi. Vždy sme znižovali energetickú náročnosť – keď sme vtedy vyrábali s 20 kilowattmi tisíc kusov, tak dnes ich vyrábame s desiatimi kilowattmi. To je polovica. Inak by už bola táto firma zatvorená,“ povedal s tým, že na ich breznianskej budove bude 500-kilowattová solárna elektráreň.
„Už je to naprojektované. Ak dostaneme limity, na budúci rok ju uvedieme do prevádzky. Vedľa je expedičný terminál, kde práve uvádzame do prevádzky 200 kilowattov. To je všetko výroba pre našu vlastnú spotrebu. Keď svieti slnko, pokryje nám to 90 percent,“ podotkol Ernek. Pripomenul, že horšie je to v noci a keď je zlé počasie. Vtedy by im to malo pokryť do 30 percent.
Problém s obsadením pracovných miest nemajú. Záujem je vraj veľký. „Máme veľmi dobré podmienky. Napríklad právne či ekonomické služby zadarmo, takisto pobyt v kúpeľoch. Zamestnanci dostávajú lyžiarske lístky do okolitých stredísk aj poukazy na naše výrobky,“ spomenul niektoré benefity. „No a nedopustím na mladých ľudí. Sú šikovní a inteligentní. Nemajú síce potrebné zručnosti, ale naučiť ich to je našou úlohou,“ dodal.
Nedávno zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov vyzvali vládu, aby v súvislosti s energetickou krízou čo najskôr predstavila krízový plán riešení. Dôsledky masívneho zdražovania energií už totiž pociťujú všetky sektory. Bez okamžitých systémových opatrení budú nasledujúce mesiace fatálne. V ostatnom období už muselo znížiť svoju produkciu množstvo závodov. Niektoré prestali vyrábať úplne. Na závažnosť situácie súvisiacej s energiami upozorňujú spracovatelia dreva, cementári, potravinári či prevádzkovatelia reštaurácií a hotelov. Obrovské zvyšovanie cien tepla „straší“ aj samotné domácnosti, no tiež nemocnice či školy, ktoré to nemusia zvládnuť.