Kým v uplynulých týždňoch bolo v Centre prvého kontaktu na Staničnom námestí ubytovaných do 50 Ukrajincov, ku koncu tohto mesiaca sa ich počet zvýšil na 60. Celkovo v súčasnosti využíva centrum priemerne 250 až 300 ľudí denne, štvrtina z nich zostáva aj cez noc.
Splnomocnenec mesta Košice pre Ukrajinu Roman Dohovič predpokladá, že čísla utečencov, ktorí prespávajú v tamojších obytných kontajneroch, budú ďalej narastať.
„Už teraz pociťujeme nárast počtu ľudí, ktorí od nás žiadajú pomoc. Oproti minulému týždňu je to napríklad až o 15–20 percent viac. Pripravovali sme sa na takýto scenár a zatiaľ sme schopní to po všetkých stránkach zvládať. Postupné zvyšovanie počtu utečencov zrejme súvisí s ničením elektrární alebo zmenou počasia, pretože nám volajú ľudia, ktorí už sú v Košiciach ubytovaní. Mnohí z nich chcú zohnať ubytovanie aj pre svoje rodiny a známych, ktorí sú ešte na Ukrajine,“ hovorí Dohovič.
VIDEO: Centrum prvého kontaktu využívajú dve až tri stovky Ukrajincov denne.
V okolí kontajnerov je celý deň čulý ruch. Prichádzajú tam ľudia z vlakov a autobusov, ale aj tí, ktorí sú už v Košiciach dlhšie a potrebujú sa najesť alebo iba tak porozprávať s rodákmi. Nechýbajú medzi nimi ani matky s deťmi či staršie osoby. Stoja v zástupe, kým na nich nepríde rad.
Andrij je Ukrajinec a na Slovensku je už štvrtý rok. Je koordinátorom Centra, hovorí plynulo ukrajinsky, ale aj slovensky. Na prízemí budovy z unimobuniek je zriadená kancelária, jedáleň s bufetom a sú tam aj sociálne zariadenia so sprchou. Na poschodí je viacero izieb. Menšie sú určené pre rodiny s deťmi a väčšie pre ostatných, kde vojde aj 16 osôb.
„Prichádzajúcich u nás zaregistrujeme, dáme im jedlo a poskytneme všetky dostupné informácie, ktoré potrebujú. Ak niekto potrebuje krátkodobé ubytovanie na dva, tri dni, tiež im ho poskytneme. Na Slovensku ostáva minimum ľudí. Väčšina má namierené do Nemecka a Rakúska. Kto chce ostať v Košiciach, vieme im ponúknuť kontakty na ľudí poskytujúcich dlhodobé ubytovanie. Tých kapacít v meste je však už dosť málo. Takže im odporúčame, aby šli ďalej. Napríklad máme jedného Ukrajinca, ktorý je vedúcim v hoteli v Krompachoch a vie ubytovať Ukrajincov zadarmo. Majú tam dobré podmienky,“ popisuje situáciu v centre.
Počas krátkeho rozhovoru prichádza do kancelárie viacero ľudí. Majú so sebou jednu tašku, vyzerajú unavene a do rozhovoru im veľmi nie je. Každého sa ujme jeden zo šiestich pracovníkov. Všetci majú menovky v ukrajinčine a snažia sa im pomôcť.
Vo vedľajšej jedálni sedí pár žien. Niektoré sa iba rozprávajú, iné jedia bagetu, ktorú im tam ponúknu. Žena v stredných rokoch hovorí, že prišla v auguste z Chersonu. Na Slovensku ostať nechce, preto si štatút odídenca ani nevybavuje. „Na Slovensku sa necítim komfortne, hoci som vám vďačná za pomoc. Už som tu aj pracovala, ale nebola to robota pre mňa. Niečo som však zarobila a teraz z toho žijem," popisuje svoju situáciu. Ukrajinka prišla na Slovensko za dcérou, ktorá tu študuje na Technickej univerzite. „Každý deň mi telefonovala, nech prídem za ňou. Mala o mňa veľký strach. Veľmi plakala. Mám v Chersone byt a odišla som z domu iba s pár vecami a svojim kocúrom. Všetci z toho domu odišli. Verím, že sa čoskoro budeme môcť vrátiť,“ dodáva.
Z Kramatorska v Doneckej oblasti prišla do Košíc aj Marta. S úsmevom na tvári hovorí, že sa filmovať nedá, vraj nevyzerá dostatočne dobre, aby sa postavila pred kameru. V Košiciach je už od marca a má štatút odídenca. „Bola som v Brezne, ale v Košiciach je to lepšie. Som dôchodkyňa. To, čo sa deje u nás doma, je ako zlý film. Cestovala som tri dni. Vo vlaku bolo chladno a hrozne veľa ľudí,“ spomína si. Domov sa v každom prípade chce vrátiť, hoci dom, v ktorom žila, má porozbíjané okná, ale stojí. „Sirény tam húkajú každý deň a padajú tam aj rakety. Teraz bývam na sídlisku Terasa. Veľmi ďakujem, že ma tam ubytovali. Sú to ľudia, ktorí ma berú ako svoju mamku. Dokonca mi doniesli do izby šijací stroj. Tak som im už ušila záclony a závesy," opisuje svoj terajší život. Do centra chodí hlavne, aby sa dozvedela, čo je nové na Ukrajine. „Musím myslieť pozitívne, verím, že ešte bude dobre.“
Na chvíľu bol pred Centrom pokoj. „To sa často nestáva,“ hovorí Andrij. Vzápätí k nemu príde ďalšia pracovníčka z centra, že potrebuje nechať v ubytovni chorú pani, pre ktorú vybavili miesto v nemocnici v Humennom. Previezť ju však môžu až na druhý deň.
Centrum funguje nepretržite od začiatku marca 2022, svoje brány pre utečencov otvorilo päť dní po začiatku ruskej agresie na Ukrajinu. Momentálne sú jeho ubytovacie kapacity vyťažené zhruba na 75 percent. V prípade, ak sa ešte viac naplnia, je mesto Košice pripravené do pár hodín navýšiť jeho kapacity o ďalších sto miest. Ak počty utečencov začnú dramaticky stúpať, mesto má pripravené ďalšie núdzové ubytovania v telocvičniach a rôznych ďalších objektoch aj s potrebným vybavením pre tisíc ľudí.