Reforma rozdelila Čaputovú a expertov. Musia mať náhradní rodičia rovnakú národnosť ako dieťa?

Mali by mať profesionálni rodičia rovnaké vierovyznanie či národnosť ako dieťa, o ktoré sa starajú? Hroziť však môže diskriminácia, najmä ak ide o rómske deti. Otázka týkajúca sa etnika je citlivá, čo potvrdzuje aj skúsenosť ženy vychovávajúcej takéhoto chlapčeka.

, 09.11.2022 08:00
náhradní rodičia, vetovaný zákon, ilustračné foto Foto:
Náhradní rodičia čakajú na svoj zákon už dlho.
debata (2)

Prezidentka Zuzana Čaputová je presvedčená, že od ľudí pracujúcich v tejto sfére nie je správne vyžadovať takéto informácie. Zákon z dielne ministerstva práce týkajúci sa spomínanej veci preto vetovala.

Andrea Kutlíková vychováva chlapčeka, ktorého mala adoptovaného jej sestra s manželom. Keďže obidvaja zomreli pri autonehode, teraz ho má v starostlivosti ona. „Stala som sa jeho mamou, mám ho v poručníctve,“ vysvetlila. Je to síce niečo iné, ako vykonávať prácu profesionálneho rodiča, no na túto tému má jasný názor.

Citlivé informácie

„Je úžasné, že na Slovensku existuje takáto profesia už roky. Na rozdiel od Česka, kde sa len vlani uzákonilo, že deti do šesť rokov musia byť mimo ústavov, teda vyrastať v rodine, sme v tomto vpredu,“ hovorí Kutlíková. Vie vraj o centrách pre rodiny, ktoré skvele fungujú ako zamestnávateľ profesionálnych rodičov. Dôležité však podľa nej je, aby sa s údajmi zaobchádzalo bezpečne.

Pripomenula, že citlivou vecou je aj otázka týkajúca sa etnika. „Keby niekto povedal, že nie je Róm, automaticky by boli nejaké deti znevýhodnené. Keďže ich je viac, kvôli zachovaniu identity by ich skrátka odkladali. To, čo teraz urobila pani prezidentka, úplne chápem. Skôr mi zo strany ministerstva práce chýba zdôvodnenie, na čo sú tieto kroky potrebné,“ povedala.

Vie, že v praxi sa na takéto záležitosti centrá pre rodiny pýtajú už teraz. „Skôr je to ale asi z toho dôvodu, že nechcú, aby sa napríklad maďarsky hovoriace dieťa dostalo do rodiny, ktorej členovia ten jazyk neovládajú,“ mieni Kutlíková. „Niektoré dieťa môže by zase naučené, že odmalička rado chodí do kostola. Keď príde do rodiny, ktorá tieto veci nepraktizuje, môže to vnímať ako narušenie svojich zvyklostí,“ vraví.

Rozhodnutie prezidentky vníma tak, že poukazuje na to, aby si to rezort, z ktorého dielne zákon o profesionálnych rodičoch pochádza, vyjasnil a vedel zdôvodniť, načo sú spomínané kategórie potrebné. Súhlasí s tým, že zamestnávateľ takéto otázky nikdy klásť nemôže. „Jedna z nich je aj o tom, či je záujemkyňa o tú prácu tehotná. No a na toto sa zamestnávateľ tiež bežne nepýta,“ dodala.

Miroslav aj jeho manželka sú profesionálni rodičia, ktorí majú zverené po tri deti. Keď začiatkom októbra schválilo všetkých 133 prítomných poslancov zákon, ktorý mal vyriešiť ich povinnosti, odmeňovanie a ostatné náležitosti, potešili sa. Ich radosť však netrvala dlho. „Pani prezidentka to nepodpísala, ale dávam jej za pravdu. Vôbec som si predtým neuvedomil, čo všetko je tam vlastne uvedené. Myslím, že je to naozaj dôležité,“ podotkol.

Zo skúsenosti vraj môže povedať, že uvádzanie informácií o vierovyznaní či národnosti nie je dôležité. „Je to aj o komunikácii. Veď keď dieťa bude chcieť ísť napríklad do kostola, brániť mu v tom nebudeme. Je to jeho právo. Po dohode s biologickými rodičmi mu to umožníme,“ dodal.

Moslim a kresťanská rodina

Rozhodnutie prezidentky kritizuje bývalá zástupkyňa Slovenska na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) Marica Pirošíková. Hlave štátu odkazuje, že je v rozpore s judikatúrou spomínaného súdu. Na porovnanie dáva do pozornosti sťažnosť somálskej emigrantky Mariye Abdi Ibrahim proti Nórsku a rozsudok veľkej komory ESĽP z decembra minulého roka. Prípad sa venoval umiestneniu jej moslimského syna do kresťanskej pestúnskej rodiny a jeho následnej adopcie. Sedemčlenná komora rozhodla o porušení článku 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor) zaručujúceho právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života.

„Hlavným dôvodom sťažovateľky pre predloženie veci veľkej komore bolo rozhodnutie sedemčlennej komory preskúmať všetky argumenty z pohľadu článku 8 Dohovoru, a nie z hľadiska článku 9 zaručujúceho právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva,“ argumentovala právnička. Veľká komora dospela k záveru, že želanie sťažovateľky vychovávať svojho syna v súlade s moslimskou vierou má byť preskúmané ako integrálna súčasť jej sťažnosti podľa článku 8 Dohovoru s tým, že pri posúdení nevyhnutnosti zásahu do jej práv musí posúdiť, či vnútroštátne orgány prihliadali k záujmom sťažovateľky chráneným článkom 9 Dohovoru.

„V tomto ohľade komora ďalej poukázala na článok 20 odsek 3 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého je v súvislosti s umiestňovaním dieťaťa potrebné zohľadniť jeho etnický, náboženský, kultúrny a jazykový pôvod,“ podčiarkla Pirošíková. Zároveň upozornila, že v konaní pred ESĽP predložila nórska vláda dôkazy svedčiace o tom, že vnútroštátne orgány sa pokúsili nájsť pestúnsku rodinu, ktorá by zodpovedala záujmom sťažovateľky. Tú sa však nepodarilo nájsť vzhľadom na nedostatok takýchto rodín z prostredia menšín.

„Ako vyplýva z rozsudku ESĽP, tento skúma, či sa vnútroštátne orgány pokúsili nájsť rodinu, ktorá je pre dieťa vzhľadom na jeho pôvod najvhodnejšia, aj keď ide o povinnosť prostriedkov, nie výsledku. Bez získania vyššie uvedených osobných informácií o náhradných rodinách by tento medzinárodný záväzok slovenské orgány nemohli naplniť,“ dodala advokátka.

Mikloškov apel

Exposlankyňu parlamentu a bývalú kandidátku na post komisárky pre deti Natáliu Blahovú vrátenie zákona prezidentkou neprekvapilo. „Považujem to za relevantné, najmä čo sa týka vierovyznania. Tiež to vidím v nesúlade s ústavou aj s pracovnoprávnymi vzťahmi,“ povedala. Podľa nej pýtať sa zamestnanca na takúto záležitosť nie je vhodné. „Vierovyznanie nemá žiadny vplyv na prácu profesionálneho rodiča. Veď tou je starostlivosť o dieťa, ktoré je často traumatizované a potrebuje najmä lásku a opateru,“ mieni.

Komisár pre deti Jozef Mikloško má iný názor ako prezidentka. Činnosť profesionálneho rodiča podľa neho nie je bežné zamestnanie. „Skôr ide o povolanie, poslanie,“ podotkol. Zároveň odkázal na všeobecný komentár Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj na rozsudok Mariye Abdi Ibrahim proti Nórsku. Zdôraznil, že na rozdiel od adopcie, zverenie dieťaťa do starostlivosti profesionálnych náhradných rodičov nemá byť sprevádzané prerušením väzieb dieťaťa s jeho biologickými rodičmi. Tiež s prirodzeným prostredím, z ktorého dieťa pochádza.

„Zverenie znamená to, že verejné orgány preberajú zodpovednosť za faktickú starostlivosť o dieťa, pričom ide o opatrenie dočasnej povahy a konečným cieľom je navrátenie dieťaťa do starostlivosti rodičov," pripomenul Mikloško. Zodpovedné orgány preto podľa neho musia pri zverení dieťaťa náhradným rodičom prihliadať na jeho kultúrne, náboženské, jazykové či národnostné korene, aby sa čo najviac zachovalo spojenie dieťaťa s jeho biologickými rodičmi a prostredím, z ktorého pochádza. Apeluje na poslancov, aby vetovaný zákon opätovne schválili.

Krajniakove dôvody

Rezort práce tvrdí, že návrh právnej úpravy postavil okrem iného na jednom zo základných princípov Dohovoru o právach dieťaťa, ktorým je jeho najlepší záujem. Ten musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí. „Pri zaraďovaní dieťaťa do profesionálnej náhradnej rodiny je potrebné aspoň skúsiť vytvoriť podmienky pre zachovanie jeho identity, náboženskej či národnostnej. Centrum pre deti a rodiny preto potrebuje informácie o svojich možnostiach, v čom mu majú pomôcť získané informácie,“ uviedol tlačový odbor rezortu.

Prezidentka podľa ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) zákon nevrátila preto, že by s ním nesúhlasila. „Snaží sa chrániť záujmy budúcich náhradných rodičov, aby nedostávali otázky, ktoré niekto môže považovať za neférové. My ale rovnako chceme chrániť aj záujmy dieťaťa,“ povedal minister. Použil príklad dieťaťa, ktorého rodná reč je napríklad maďarčina. „Je predsa logické, že mu chceme nájsť náhradných rodičov z podobného kultúrneho či náboženského prostredia. Preto sme to upravili takýmto spôsobom,“ dodal minister.

Čo prezidentka vyčíta zákonu o náhradných rodičoch

Prezidentka Zuzana Čaputová svoj krok zdôvodnila niektorými ustanoveniami zákona, ktoré sú podľa nej v rozpore s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Upozornila, že zákon vyžaduje od záujemcov o prácu náhradného rodiča a ďalších osôb v spoločnej domácnosti informácie o náboženskej príslušnosti, národnosti či materinskom jazyku pre zachovanie náboženskej a národnostnej identity dieťaťa.

Považuje to za neprimeraný zásah do súkromného a rodinného života, ktorý je v rozpore s praxou v pracovnoprávnych vzťahoch, kde sa to vyslovene zakazuje. „Zákonodarca pritom presvedčivo nepreukázal, že iba náhradní rodičia s rovnakou náboženskou a národnostnou príslušnosťou, ako má dieťa, dokážu zabezpečiť podmienky v súlade s najlepším záujmom dieťaťa na formovanie jeho identity,“ uviedla Čaputová.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #Bratislavský kraj #náhradní rodičia #vetovaný zákon
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy