Suchá a povodne sú čoraz častejším problémom. Ich hrozbu zvyšuje zhutnenie pôdy, ku ktorému dochádza pri zvážaní dreva. Dažďová voda potom nevsakuje a po svahoch odteká až 80 percent z nej. Špecialisti na revitalizáciu krajiny a realizáciu vodozádržných opatrení, ktorí sa združujú v neziskovej organizácii Kvapka Rajeckej doliny, si dali za cieľ komplexne riešiť ochranu vodných zdrojov. Od samotných prameňov cez poľnohospodársku pôdu, lesy až po zastavané územia.
Spúšť po ťažbe vyrieši ťažký stroj
Opatrenia, ktoré prispejú k prirodzenému kolobehu vody v krajine, zmiernia suchá a pomôžu tiež k ochladeniu krajiny, prezentovali na workshope v Rajeckej doline. Stretli sa tam odborníci z celého Slovenska – vodohospodári, lesníci, zástupcovia ochrany prírody či samospráv.
„Ide o praktickú ukážku s 25-tonovým bagrom, ako sa dá rekultivovať zničená krajina po ťažkých mechanizmoch v lesoch. Takže to, čo bolo napríklad strojmi pri ťažbe dreva zničené, je možné napraviť ťažkou technikou,“ hovorí špecialista na zadržiavanie vody v krajine Miroslav Kubín. Pokračoval, že vytypovali miesta, kde dochádza k hĺbkovej erózii a masívnemu odtoku vody z lesov. Pripomenul, že čím je svah väčší, tým silnejšia je erózia, ktorá so sebou berie aj cennú pôdu.
„Tam, kde by voda mala zostať, nám celoročne odteká. Kolega Štefan Valo vymyslel krásnu metódu, ako jednoducho, no s pomocou ťažkého bagra, môžeme dostať povrchovú vodu späť do pôdy, kde patrí,“ vysvetlil Kubín. Zároveň potvrdil, že to má zabrániť tomu, čo sa stalo v lete, keď vyschol takmer dvojkilometrový úsek rieky Rajčanka. „Aby sme tomu predchádzali, musíme sa pustiť do opravy celej Rajeckej doliny,“ podotkol.
Stopercentná metóda
Vzápätí sme strmo vykročili k jednému z tamojších hrebeňov. Tam sa naskytol pohľad na okolie poznačené ťažbou. Traktory ťahajúce drevo tentoraz nahradil už spomínaný bager. „Cesta vody sa začína priamo tu, na tomto mieste. Len pár metrov pod nami, teda pod hrebeňom, sa začína povrchový odtok,“ povedal Kubín. O chvíľu nato sa stroj pustil do práce. V lesnom prostredí, s krásnym výhľadom na okolité kopce, zaryl obrovskou lyžicou do pôdy.
Koordinátor Kvapky Rajeckej doliny Jan Husák priblížil, že takto bager prekyprí zhutnenú pôdu a tým jej vlastne navráti schopnosť nasakovať do hlbších vrstiev podloží. „To znamená, že keď zaprší, každá kvapka má šancu vsiaknuť a neodteká preč. No a my potrebujeme v krajine zdravú pôdu, aby vodu zadržala v mieste dopadu,“ dodal.
V minulosti už experti takéto kroky podnikli v Česku, pričom rekultivovali zhruba 40 kilometrov zhutnených ciest. Každoročne vraj tieto úseky monitorujú a potvrdzuje sa im, že táto metóda funguje stopercentne. „Máme pár vedeckých tímov, ktoré na to dohliadajú. Zisťujú, koľko vody vsiakne a koľko zostáva v krajine,“ doplnil Kubín.
Desať rokov práce, milióny eur
Kvapka Rajeckej doliny vznikla vlani z iniciatívy spoločnosti Kofola. Svoj výrobný závod má v Rajeckej Lesnej, pričom tri vrty, z ktorých čerpá vodu, sa nachádzajú v jeho blízkosti. Generálny riaditeľ spoločnosti Jannis Samaras uviedol, že prírode chcú trošku pomôcť. Upozornil, že téma vody je teraz veľmi exponovaná. „Zažili sme tu najväčšie hydrologické sucho za celú dobu, čo tu pôsobíme. Zmeny krajiny, ktoré prebiehajú v rámci hospodárenia ľudí, musíme vracať do pôvodného stavu,“ poznamenal riaditeľ.
Priama súvislosť medzi tým, čo na workshope robia, a ich spotrebou vody podľa Samarasa nie je. „Minimálne máme ale dobrý pocit, že to, čo vyčerpáme, takto vrátime do krajiny. To je akoby náš mentálny cieľ,“ ozrejmil s tým, že do projektu zatiaľ vložili státisíce eur. „Pevne verím, že v kumulácii to budú milióny,“ podotkol. Ich opatrenia by sa mali viditeľne prejaviť po sústavnej desaťročnej práci.