Zavedenie elektród do mozgu patrilo doteraz k náročnejším neurochirurgickým výkonom. Princípom operácie je totiž deštrukcia alebo stimulácia malej oblasti mozgu, ktorá sa dosahuje zavedením tenkej ihly do mozgu cez malý otvor v lebke. Presnosť nasmerovania a hĺbky sa zaisťuje tzv. stereotaktickým rámom pripevneným na hlavu pacienta. Celosvetovo už podstúpilo takúto liečbu viac ako 300 000 pacientov. Na Slovensku ich bolo viac ako 250. Terapiu plne hradia zdravotné poisťovne.
Lekári v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura Košice (UNLP) majú nové pracovisko, na ktorom vďaka najmodernejšiemu prístrojovému vybaveniu začali využívať najkomfortnejšiu a najmenej invazívnu metódu implantácie bez rámu ako prví na Slovensku.
„Máme k dispozícii najmodernejší neurostimulátor využívajúci tzv. data driven therapy, teda liečbu na základe získaných dát od konkrétneho pacienta s využitím technológie BrainSense. Moderná technológia obsiahnutá v neurostimulátoroch nám pomáha so správnym nastavením terapie, čím pacientom významne uľahčuje život. V praxi to vyzerá tak, že neurostimulátor zavedieme pod kľúčnu kosť, odkiaľ je spojený s mozgom pacienta pomocou tenkých elektród. Neurostimulátor následne sníma mozgové signály, na základe ktorých terapiu nastavíme a vyhodnotíme jej účinnosť,“ vysvetlil lekár Matej Škorvánek z Neurologickej kliniky UNLP a Lekárskej fakulty Univerzity Pavla J. Šafárika Košice.
Čas operácie skrátili o polovicu
Lekári využívajú navigačný systém, ktorý im umožňuje presne lokalizovať anatomické štruktúry mozgu. „Vieme sa precízne dostať na presne definované miesto v mozgu a presne sledovať umiestnenie chirurgických nástrojov počas celej operácie. V súčinnosti so zobrazovacím systémom navigačný systém vizualizuje anatómiu pacienta počas operácie a doslova vedie lekára na potrebné miesto s absolútnou presnosťou,“ vysvetľuje Vladimír Kaťuch, prednosta neurochirurgickej kliniky.
Celý systém funguje podobne ako GPS navigácia. Namiesto mapy sa lekárom zobrazuje mozog a telo pacienta s presne naplánovanými bodmi operačného zákroku. „Doterajšia metóda, implantácia elektród a neurostimulátora, trvala približne šesť hodín. Výhodou novej bezrámovej metódy je to, že skrátila dĺžku operácie zhruba o polovicu. Zákrok je pre pacienta menej invazívny, komfortnejší a rýchlejší, pacient nemá počas neho hlavu pevne fixovanú v ráme,“ pokračuje Kaťuch.
Samotná implantácia elektród prebieha v lokálnej anestézii. „Pacient je po celý čas pri vedomí, aby sme mohli priebežne kontrolovať jeho motorické a kognitívne schopnosti. Musí napríklad vymenovať všetky mesiace v roku alebo hýbať rukou podľa pokynov. Po zavedení elektród nasleduje implantácia neurostimulátora pod kľúčnu kosť, ktorá už prebieha v celkovej anestézii,“ uzatvára prednosta Kaťuch, ktorý spolu s kolegami realizoval prvé tzv. bezrámové implantácie systému hlbokej mozgovej stimulácie na Slovensku.
Druhí v Európe
Na prvých dvoch operáciách v UNLP Košice, ktoré sa uskutočnili vo štvrtok a v piatok, sa zúčastnil aj neurochirurg David Krahulík z Fakultnej nemocnice Olomouc. Práve v Olomouci začali využívať bezrámovú implantáciu systému hlbokej mozgovej stimulácie ako prví v Európe a druhí na svete. Novú metódu odštartovali lekári v USA.
Čítajte aj Parkinsonova choroba: Prichádza nenápadne, príznakmi sú zlý spánok a zápcha
Po spustení hlbokej mozgovej stimulácie dochádza k výraznému zlepšeniu kvality života pacientov s Parkinsonovou chorobou. Hoci choroba bude aj naďalej ich doživotným sprievodcom, vďaka pôsobeniu hlbokej stimulácie mozgu a tlmeniu jej nepríjemných príznakov sa pacienti znovu dokážu zapojiť do plnohodnotného života. Sú schopní sa o seba sami postarať, nie sú odkázaní na svoje okolie, mnohí sa vrátia späť do práce. Môžu sa venovať svojim koníčkom a žiť úplne bežný život. Terapia hlbokej stimulácie mozgu je okrem Parkinsonovej choroby využiteľná aj na liečbu dystónie, tremoru a epilepsie.
Prvým pacientom s bezrámovou implantáciou systému hlbokej mozgovej stimulácie v Košiciach je 46-ročný Rastislav Mihaličko, ktorý očakáva opätovné zaradenie do bežného života a zníženie počtu užívaných tabletiek. „Obavy zo zákroku nemám, dôverujem operačnému tímu a klinike a UNLP,“ uviedol krátko pred zákrokom.
Aktuálne čaká na neurostimulátor 15 pacientov. Tým, že sa významne skráti čas operácie, sa čakacia doba na zákrok, ktorá je momentálne asi pol roka, skráti zhruba o 2 až 3 mesiace.
Čo je to Parkinsonova choroba
- Parkinsonova choroba je druhým najčastejším neurodegeneratívnym ochorením. Podľa odhadov ňou na Slovensku trpí približne 15-tisíc ľudí. Jej výskyt sa zvyšuje spolu s pribúdajúcim vekom, najčastejšie u ľudí nad 50 rokov. Výnimkou však nie sú ani pacienti, ktorých choroba postihla pred dovŕšením štyridsiatky (asi 10 percent pacientov).
- Príčinou vzniku Parkinsonovej choroby je odumieranie nervových buniek produkujúcich dopamín. Táto látka zaisťuje správny prenos signálov medzi nervovými bunkami a je dôležitá pre riadenie a koordináciu pohybu a činnosť svalov. Následné príznaky ako tras, zlá koordinácia pohybu a poruchy reči sú dôsledkom práve ubúdania dopamínu v štruktúrach mozgu. V neskorších fázach choroby sa dostavujú vôľou nezvládnuteľné mimovoľné pohyby a kŕče a široké spektrum nemotorických príznakov – od zažívacích ťažkostí, porúch spánku až k mnohým psychiatrickým problémom.
- Zatiaľ sa nedá úplne vyliečiť. Liečba sa preto zameriava najmä na zmiernenie nepríjemného trasu a minimalizáciu zdravotného postihnutia.