Neporaziteľný primátor Tvrdošína Šaško „vládne“ desiatky rokov. Má na to špeciálny recept?

Na čelo Tvrdošína ste sa postavili v roku 1985. Pamätáte sa ešte na svoj prvý deň v úrade?

Len hmlisto, ale keďže som už predtým pôsobil ako mestský poslanec, vedel som, do čoho idem. Vtedy sme tu mali mestské národné výbory (MsNV) a ja som sa na tom našom stal predsedom. To som ešte ani zďaleka netušil, že raz budem aj primátorom.

Kto vás do funkcie predsedu nominoval?

Okresný národný výbor. Odtiaľ prišiel pokyn, na základe ktorého ma jednohlasne zvolili mestskí poslanci.

Zrejme sa to nestalo len tak, niečo tomu predchádzalo. Čo ste museli spĺňať?

Dosť som sa angažoval na strednej škole elektrotechnickej, kde som učil. Sám som tam predtým zmaturoval a po vysokoškolských štúdiách ma zamestnali ako pedagóga. Staral som sa o jej rozvoj – pôvodne bola v susednej Nižnej, no keď som sa vrátil, už bola vo výstavbe v Tvrdošíne. Vznikal tu nový areál s učebňami. Zapájal som sa do záležitostí okolo toho, a keď si to všimli, urobili ma zástupcom riaditeľa. Popritom som za mesto hrával futbal a ako som už spomínal, bol som tiež poslancom MsNV. Asi som zaujal svojou aktivitou. Napriek tomu, že som nebol členom komunistickej strany.

Čítajte viac Na Slovensku sme unikátom, hovoria Tvrdošínčania

To je dosť nezvyčajné. V tom čase to predsa patrilo k základným podmienkam. Alebo sa mýlim?

Samozrejme, tie tlaky, aby som vstúpil do strany, ma neobišli. Dlho som odolával. Keď po mne začali pásť okresní funkcionári, zo školy ma stiahli na stáž k sebe. Čiže na Okresný národný výbor v Dolnom Kubíne. Odmietnuť som nemohol, vtedy sa to jednoducho nedalo. Pôvodne som tam mal zostať pol roka, no vydržal som tri mesiace.

Prečo?

Nemal som tam čo robiť, tak som sa rozhodol vrátiť do školy. Vrchnosť na mňa ale naliehala, aby som nahradil tunajšieho predsedu MsNV. Nevyhovoval im, tak začali riešiť jeho odvolanie. Dostal som takmer príkazom, že sa ním musím stať ja.

No a čo tá stranícka príslušnosť?

Potom už zo mňa urobili kandidáta. Neskôr som iné východisko nemal a musel som vstúpiť do strany. Našťastie prichádzalo, s Gorbačovom, uvoľnenie. Nerobili sme už ani poriadne schôdze.

V akom stave ste mesto prevzali?

Všetko bolo zanedbané. Najviac bili do očí chýbajúce chodníky, cesty, nedostavané sídlisko Medvedzie a nedokončená základná škola. Vlastne tu nebolo nič, len pár bytoviek. Ľudia k nim chodili po blate. Nemali sme zdravotné či kultúrne stredisko ani poriadne obchody – len také drevené búdy. To všetko sa postupne zmenilo. Hrdý som aj na budovu radnice, ktorú sme kompletne zrekonštruovali. Je to národná kultúrna pamiatka, ktorá tu vyrástla v 19. storočí. Keď som sem nastúpil, v dolnej časti sa nachádzali kancelárie, obchody, no a v súčasnej obradnej sieni bolo kino. Všetko ale dosť chátralo.

Keby vám vtedy, v roku 1985, niekto povedal, že Tvrdošínu budete šéfovať aj v roku 2022, čo by ste mu povedali?

Krútil by som nad tým hlavou. Veď pôvodne som do toho išiel s tým, že skúsim, ale dlho to robiť nechcem. Takže predstaviť si sám seba v kresle primátora o 37 rokov neskôr by som bral doslova ako sci-fi. Ani sa mi o tom nesnívalo.

Čím to je, že opakovane vyhrávate voľby?

Sám som prekvapený, ako som to celé prežil. Po revolúcii v roku 1989 som bez problémov prešiel zmenou režimu asi vďaka tomu, že som si zachoval rovnaké postoje. Dá sa povedať, že ľudia proti mne nič nemali. Nikomu som nikdy neublížil, na nikoho som „nebonzoval“, zbytočne nebuzeroval. No a za tých päť predchádzajúcich rokov videli v meste výsledky.

Tvrdošín a jeho unikáty

Fotogaléria 8 fotiek

+5

Nepripisujete svoju neporaziteľnosť aj slabým protikandidátom?

Vždy sa nejakí našli. Samozrejme, všetkým človek vyhovieť nemôže. Určite sú ľudia, ktorí by ma chceli vymeniť. To, že k tomu doteraz nedošlo, beriem s pokorou.

Váš jediný konkurent v ostatných voľbách bol 32-ročný pedagóg. Vy máte 76 rokov. Kde beriete energiu?

Stále som v pohybe, medzi ľuďmi. To ma drží vo forme. Neviem si predstaviť, že zrazu by som nič nerobil.

Odkedy ste vo funkcii, prežili ste sedem prezidentov. Okrem slovenských rátam aj spoločných, keď sme ešte tvorili jednu republiku s Českom – Gustáva Husáka a Václava Havla. Stretli ste sa osobne so všetkými?

To nie. Husáka som napríklad videl iba z diaľky, keď som ešte učil a poslali ma na celoštátnu konferenciu v Prahe. Tam sa na chvíľu objavil, ale nedostal som sa priamo k nemu. S ostatnými, teda zatiaľ všetkými slovenskými prezidentmi, som mal tú česť hovoriť a podať si ruku. Nerád by som ich ale porovnával.

Netúžite po oddychu na dôchodku?

Neviem, čo by som potom robil. Jasné, že rodina, najmä manželka, pred každými voľbami protestuje a odhovára ma od toho. Ale už si zvykla, že sa jej neoplatí presviedčať ma. Furt tu niečo vidím, čo treba urobiť.

Napríklad?

Najdôležitejšie je dokončiť obchvat Tvrdošína, ktorý nás odťaží od tranzitnej dopravy. V predchádzajúcom období som sa v tom dosť angažoval a tlačil som, aby sa s tým začalo. Okrem toho považujem za veľký krok výstavbu jaslí s kapacitou zhruba pre štyridsať detí. V nasledujúcom roku by už mali byť hotové. Išli sme do toho s pomocou eurofondov, náklady sú vyčíslené približne na 700-tisíc eur.

Na čo ste v meste najviac hrdý?

Jednoznačne na gotický drevený Kostol všetkých svätých z prvej polovice 15. storočia. Zachránili sme ho a kompletne zreštaurovali, za čo sme v roku 1994 dostali prestížnu cenu Europa Nostra. V roku 2008 ho zapísali do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Čo by sa s ním stalo, keby ste sa ho neujali?

Už by tu nebol. Stávala sa z neho ruina, pričom ho plánovali premiestniť do skanzenu v Zuberci. Našťastie sme tomu zabránili. Teraz ho má v správe mesto a počas letnej sezóny je prístupný slovenským aj zahraničným turistom. Mimo nej ho otvárame na požiadanie. Raz za rok, na Sviatok všetkých svätých, sa v ňom koná omša. Zvykneme ho „požičať“ aj evanjelikom, ktorí ho využívajú na konfirmácie, lebo tu nemajú svoj kostol.

Chystáte sa kandidovať aj o štyri roky?

To nie, už ma to asi prestane baviť. Človek nikdy nevie, ale musel by som mať dobré zdravie, čo v takom veku už ľudia obyčajne nemajú.