„Vraciame sa do minulého storočia. Ľudia musia na vlaky mávať, inak im tu nezastavia. No a tetušky sú nútené stáť na peróne, aby im spoj neunikol. Takže nemôžu sedieť v čakárni, ale mrznú vonku,“ povedal starosta Sedliackej Dubovej Ladislav Tomáň. Zároveň zacitoval slávnu vetu zo známej českej komédie Slunce, seno, jahody.
VIDEO: Čo bude, keď príde tma? Budeme vlak stopovať baterkou?, pýtajú sa ľudia„Nezastavujeme, máme zpoždění. Tak nejako to teraz u nás vyzerá,“ hovorí. Aby k takejto situácii nedošlo, v septembri začal u železničiarov lobovať. Podľa neho to už ale bolo nezvrátiteľné. „Písal som na kompetentné orgány, ale odboxovali ma, že sa musí šetriť čas a podobne. Toto však nie je pravé miesto, lebo my sme zastávka, teda obec, ktorá má z jednej strany železničný most, kde vlak musí spomaliť na dvadsiatku. Z druhej je zase veľká zákruta, čiže tiež nemôže ísť rýchlo,“ priblížil s tým, že časovo tam takto vlaky veľmi neušetria.
Pomohol by displej
„Vo vyjadrení zo Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) je napísané, že aby u nás vlak zastal, musí tu byť viditeľný pohyb. Človek sa má prechádzať po peróne alebo mávnuť rukou tak, aby ho sprievodca videl. Je to bizarné,“ mieni Tomáň. Tvrdí, že keby k tomu najskôr vymysleli nejaký systém, nemuselo by to byť nezvládnuteľné.
„Mohli sem inštalovať napríklad displej, ktorý ukazuje príchod vlaku o štyri, tri či dve minúty. Ľudia by tak na svoj spoj striehli v čakárni a vyšli by na perón tesne pred jeho príchodom. Takto či je noc, sneží, prší alebo mrzne, ľudia cestujúci do roboty sú vystavení nepohodliu. Veď to je hrôza,“ poznamenal.
VIDEO: Starosta: Je to hrôza a nelogické. Našu stanicu predali a postavili búduUpozornil, že oveľa ľahšie to nemajú ani tí, čo už vo vlaku sedia a chcú z neho vystúpiť. „Neviem, či každý, aj zo zadného vozňa, musí ísť za rušňovodičom, aby mu zastavil. Vraj tam bude nejaké tlačidlo, ale netuším, či naozaj. Napríklad turisti ani nemusia vedieť, že to takto funguje, a prevezú sa na ďalšiu stanicu,“ krúti hlavou starosta. Objasnil, že ich dedina mnohých láka Kostolom svätých Kozmu a Damiána z roku 1397.
„Ľudia si ho radi prichádzajú obzrieť. Mnohí chodia aj do neďalekej obce Krivá, kde vlaky po novom tiež zastavujú už len na znamenie. Je rodiskom populárnej blahoslavenej rehoľníčky Zdenky Schelingovej. Kvôli nej tam pútnici vyhľadávajú tamojší kostol,“ ozrejmil. Preto by uvítal, keby vo vlakoch nechýbal aspoň hlasový oznam cez reproduktory, prípadne displej s nápisom najbližšej zastávky. „Ja chápem ekonomizáciu dopravy, ale musia to vopred poriadne pripraviť,“ doplnil starosta.
Je to nezvyk
Na tamojšej železničnej stanici sme stretli manželov Annu a Pavla Miháľovcov. Vlakovú dopravu používajú radi a pravidelne, keď sa chcú dostať do Dolného Kubína alebo cestujú za dcérami do Bratislavy. Tentoraz čakali na spoj do susednej Hornej Lehoty. „Zastavenie na znamenie si vyskúšame prvýkrát. Je to nezvyk, aj určitá neistota. Nevieme, či nás z vlaku stihnú zaregistrovať, lebo do prístrešku, ktorý nahrádza čakáreň, nie je z vlaku vidieť. Nevieme, či by sme rýchlo stihli vybehnúť na perón,“ zhodli sa.
Predtým vraj v nečase stačilo čakať pod prístreškom. „Teraz ale musíme stáť tu, priamo na peróne. No a nevieme si predstaviť, ako to bude, napriek osvetleniu, ktoré môže aj nemusí fungovať, v noci – teda potme. Či držať nejakú baterku alebo čo? Ďalšia vec – ktovie, ako je to vnútri, keď chce nejaký cestujúci vystúpiť. Nejaké tlačidlo tam asi ešte nie je,“ zamysleli sa manželia.
O pár minút už vlak, na ktorý Miháľovci čakali, prišiel. Zamávali rukami a personál ich zaregistroval. Nastúpili sme spolu s nimi. „Je to tu čisté – cestovanie na úrovni,“ pochválili Miháľovci vozeň, v ktorom sa usadili. „Celkovo aj trať je vynikajúco udržiavaná. Spoje tiež nezvyknú veľmi meškať a personál je skvelý,“ uzavreli.
Sprievodca nám potvrdil, že keď na nástupišti nikoho nevidia, idú ďalej. „Keď sú tam cestujúci, zastavíme,“ podotkol. Vzápätí ukázal na červené tlačidlo, pod ktorým je napísané „zastávka na znamenie“. Po jeho stlačení sa rušňovodičovi v kabínke objaví potrebný signál. „Už by to malo fungovať. Zasvieti mu tam skrátka kontrolka, že treba stáť,“ ozrejmil sprievodca. Následne sme sa išli pozrieť k rušňovodičovi. Ten nám ochotne ukázal spomínanú kontrolku. „Vždy po stlačení zasvieti, no robí aj zvukovú signalizáciu,“ vysvetlil. Vystupovali sme však v Hornej Lehote, kde sme nič stláčať nemuseli – tamojšej zastávky sa novinka netýka.
Starosta upozornil, že vozeň, v ktorom sme sa viezli, bol z novších modelov. „Tie staré určite tlačidlá ešte nemajú. Verím ale, že sa to všetko doladí k spokojnosti cestujúcich,“ uzavrel.
Je ich viac ako stovka. Železnice šetria palivo a znižujú emisie
Hovorca ZSSK Tomáš Kováč tvrdí, že v súvislosti s dotknutými dvomi obcami ide najmä o slabšie vyťažené tarifné body. „Často sa tam stáva, že pri niektorých spojeniach do vlaku nenastúpi alebo z neho nevystúpi žiaden cestujúci,“ objasnil. Podčiarkol, že nejde o zrušenie zastavovania v príslušnej obci, menia len režim. „Uvedené riešenie je nástrojom na elimináciu meškania vlakov v prípade mimoriadnosti,“ poznamenal. Podľa neho pri jednom nezastavení ušetria minútu až dve. Dochádza tiež k výraznej úspore pohonných hmôt a znižovaniu emisií.
Kováč upozornil, že tzv. zastavovanie vlakov na znamenie je bežným javom v celej Európe. Verejnosť si vraj na to bez problémov rýchlo zvyká. Pokračoval, že od nového cestovného poriadku došlo k rozšíreniu takýchto zastávok naprieč celým Slovenskom. Už vlani ich mali zhruba päťdesiat, teraz ich je o ďalšiu stovku viac. Už vlani takéto riešenie aplikovali aj na oravskej železnici v Kraľovanoch.