Kreatívna Banskobystričanka vyťahuje vianočnú výzdobu so svetielkami už desiatky rokov v dostatočnom predstihu – pár dní pred prvou adventnou nedeľou. Túto vášeň zdedila po svojej milovanej mame. „Vždy nám pripravila nádherné Vianoce s neopísateľnou atmosférou. So sestrou sa v tom snažíme pokračovať, prebrali sme po nej štafetu,“ povedala pani Alica.
VIDEO: Milovníčka Vianoc.
Múzeum? Obchod? Jednoducho domov
Nedávno na sociálnych sieťach zverejnila fotografie so svojou výzdobou, no okrem pozitívnych komentárov sa objavili aj kritické. „V prvom momente som myslela, že je to múzeum alebo obchod. Je to prehnané, bolia ma z toho oči,“ zneli hlasy niektorých kritikov. Naopak, ďalší ju povzbudzovali, aby sa nedala odradiť. „Netreba si ich všímať. Nech si všetci robia výzdobu, aká im vyhovuje. Keď niekto neznáša Vianoce, nemusí ich znechucovať aj druhým,“ podčiarkli. Mnohí nešetrili chválou. „Nádherné. Krásne. Šikovná,“ adresovali jej pekné slová.
„Každému sa to páčiť nemusí. Niekto si myslí, že je toho strašne veľa, skrátka gýč. Je mi jedno, čo si kto myslí. Sú to naše Vianoce a takto ich s rodinou máme radi,“ odkazuje všetkým milovníčka najkrajších sviatkov v roku.
Aranžovanie dekorácií jej zvykne trvať dva dni. Rozdeľuje ich do niekoľkých sekcií, snaží sa to obmieňať. Každú sezónu to teda vyzerá trochu inak. Vo svojej zbierke má ozdoby, ktoré jej zostali po rodičoch, no väčšinu si už zaobstarala alebo vyrobila sama. Nejaké kúsky jej pribúdajú každý rok – najnovšie si zadovážila zimnú dedinku.
„Stále ma to láka. A po našich mám napríklad rôzne figúrky, no veľa tých starších už ani nevykladám. Šetrím si ich,“ poznamenala. „Na stromček však dávam ešte niektoré gule po starkej. Veľmi si cením miniatúrny betlehemček vo vajíčkovej škrupinke, ktorý tiež vždy zavesím na vetvičku. Ten mám od mamičky,“ ukázala na vzácnu spomienku.
„Potiahnu“ vždy do Hromníc
Deti má už síce dospelé, ale na sviatky sa stále vracajú domov. „Syn je ešte slobodný a žije v Bratislave. Iné Vianoce ako tu si však predstaviť nevie. Dcéra má už vlastnú rodinu, chodievajú k nám pravidelne. Na Prvý sviatok vianočný sa u nás zídeme všetci,“ ozrejmila pani Alica. Dvaja vnúčikovia, trojročný a osemnásťmesačný, si jej „rozprávkové kráľovstvo“ vedia užiť do sýtosti. Neobáva sa, že by tam mohli zanechať spúšť? „Záleží na tom, ako si človek tie detičky naučí. Keď im opakovane jasne povie, čo nesmú, pochopia to. Väčšinou si do ručičky zoberú len malé ovečky z betlehema. No a ten starší všetko pozapaľuje – fascinujú ho svetielka,“ vraví.
Bohatá výzdoba zostáva u Mitterovcov až do Hromníc, teda do 2. februára. „To je tradícia, vtedy sa u nás končia Vianoce,“ vysvetlila. Vzápätí objasnila, že potom všetko skladuje na veľkej povale. „Zaberie to dosť veľa miesta, ale aj času. Spratávanie mi trvá dlhšie ako vykladanie. Všetko musím utrieť, oprášiť, uložiť do označenej škatuľky a potom ešte do väčšej. Posledný zložím stromček. Odnášať mi to pomáha už aj manžel, do zdobenia sa ale nikdy nezapája,“ zasmiala sa. „Chlapi na to veľmi nie sú. Páči sa im, keď to už je hotové, no predtým to považujú za zbytočnosť. Stačil by im len stromček,“ doplnila.