V dennom centre Občianskeho združenia Vagus, ktoré ľuďom bez domova pomáha v Bratislave už vyše desať rokov, mu bolo zaiste lepšie ako na zemi pri frekventovanom Moste Lanfranconi, kde ho pracovníci Vagusu našli.
V dnešných zimných dňoch sa tam zima obzvlášť zarýva pod kožu. Od Dunaja prúdi vlhký chladný vzduch a prívetivé miesto, kde by sa človek bez domova mohol ohriať, je v nedohľadne. Pána Eugena pracovníci združenia stretli práve na tomto mieste počas mapovania terénu. Bol premrznutý, nedôverčivý. Život na ulici ho naučil podozrievať každého, kto sa mu prihovorí. Ani do rozhovorov v Domci sa mu už nechcelo zapájať. Na ponuku teplej kávy len bez slova prikývol.
Pre zdražujúce životné náklady, ktoré už celé mesiace rastú rekordným tempom, ľudí bez domova v uliciach hlavného mesta pribúda. Podľa posledného sčítania z roku 2016 a odhadu mimovládnych organizácií, ktoré sa takýmto ľuďom venujú, žije v Bratislave okolo 4-tisíc bezdomovcov. Vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu však toto číslo už pravdepodobne nie je výstižné ani konečné. Príbeh pána Eugena tak nemusí byť zďaleka posledný.
Bratislavský magistrát dlhodobo ponúka viacero možností na pomoc ľuďom, ktorí sa ocitli v ťažkej životnej situácii. Súčasný rast cien potravín, energií aj vysoká inflácia však spôsobujú, že cez sociálne siete mesta napriek tomu chudobní prepadávajú. Štatistický úrad SR presný počet ľudí, ktorí sa dostávajú na ulicu, nepozná. Podľa Vladimíry Orgoňovej zo Štatistického úradu totiž údaj o počte bezdomovcov nie je predmetom bežnej demografickej štatistiky. „A dáta o bezdomovcoch zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021 ešte nie sú spracované,“ doplnila Orgoňová.
Čítajte viac Preplakal som každý deň. Ale už sa len smejem
Úspory nevydržia večne
Nárast počtu ľudí bez domova registrujú aj vo Vaguse, potvrdila nám to jeho výkonná riaditeľka Alexandra Kárová. „V rámci našej terénnej sociálnej práce Streetwork evidujeme v minulom roku 124 nových kontaktov. V dennom nízkoprahovom centre Domec 630. Na porovnanie, v roku 2021 to bolo v rámci Domca 580 prvokontaktov,“ vyčíslila.
Podľa pracovníkov Domca viac ľudí žijúcich na ulici začalo navštevovať ich priestory aj počas pandemických rokov. Mnohí prišli najmä v roku 2020, keď pre proticovidové opatrenia prišli o prácu a tiež o bývanie, napríklad v ubytovniach. Priemerne sa v rámci Domca stretávajú s 35 novými ľuďmi za mesiac, počas roku 2020 to však bolo aj okolo 75.
Kárová vyjadrila obavy aj z budúcnosti. „Momentálne sa obávame dôsledkov vysokej inflácie a energetickej krízy. Množstvo domácností ešte vydržalo vďaka úsporám, tie ale nevydržia večne. Pre stále sa zvyšujúce náklady spojené s bývaním sa mnoho domácností ocitne na hranici chudoby alebo sa do nej prepadne. Pokiaľ nebude dostupná adresná pomoc pre ľudí, ktorí ju naozaj potrebujú, môže sa stať, že počty ľudí, ktorí budú potrebovať naše služby, sa ešte zvýši. Potrebná je tiež prevencia pred stratou bývania, ktorá však na Slovensku absentuje, mnoho ľudí ani nevie, na koho sa v prípade krízy môžu obrátiť," uviedla riaditeľka Vagusu.
Aj napriek zvýšeným výdavkom, ktoré si pomoc ľuďom žijúcim na ulici nevyhnutne vyžaduje, občianske združenie zatiaľ situáciu finančne zvláda. Dokedy, je však otázne. „Naše združenie je financované viaczdrojovo. Takmer 70 percent pokrývame z verejných zdrojov, zvyšné zdroje si musíme zabezpečiť cez granty a projekty, finančnými zbierkami a veľmi dôležití sú pre nás aj individuálni darcovia,“ spresnila Kárová.
Čítajte viac Šéfka OZ Vagus: Aj ľudia bez domova si zaslúžia pekné Vianoce
Pomoc ponúka aj mesto
Je pravdepodobne nereálne, aby ľudia prespávajúci v uliciach hlavného mesta z jeho mestských častí úplne zmizli. Zlepšiť situáciu sa preto podľa hovorkyne bratislavského magistrátu Dagmar Schmuckovej snaží aspoň Mestský terénny tím, okrem neho sú tu aj projekty bývania, terénne sociálne služby, denné centrá či nocľaháreň. Nápomocná je aj mestská polícia. K dispozícii je aktuálne aj zimný krízový nocľah na Hradskej ulici, ktorý funguje od decembra do februára v čase od 20.00 do 6.00 ráno.
Pomôcť môžu aj jednotlivci. „Na linku mestskej polície 159 môžu zavolať aj Bratislavčanky a Bratislavčania, ktorí vidia človeka bez domova nocujúceho vo verejnom priestore. Mesto potom dokáže v zime zabezpečiť prevoz daného človeka do nocľahárne,“ vysvetlila hovorkyňa hlavného mesta. Zároveň dodala, že počas chladných mesiacov sa pracovníci magistrátu o týchto ľudí starajú intenzívnejšie, rozdávajú im teplé oblečenie, čaj, malé občerstvenie, prípadne spacie vaky.
Čoraz viac ale vyvstáva otázka, čo ďalej a či toto stačí? Podľa Schmuckovej chce mesto už tento rok otvoriť nový útulok pre ľudí bez domova a ľuďom, ktorí sa náhle ocitli v bytovej núdzi, dokáže pomôcť prostredníctvom Krízového ubytovania, ktoré vie rodinám aj jednotlivcom ponúknuť bývanie tri mesiace. Zraky mnohých sa tiež upierajú na plánovanú a očakávanú Mestskú nájomnú agentúru, ktorá má čoskoro poskytovať nájomné bývanie v prvých dvanástich bytoch.
Foto: Benjamin Richards, OZ Vagus
Prevencia na prvom mieste
Ako v mnohých iných prípadoch, tak aj v prípade bezdomovectva je dôležité to, aby sa obyvatelia mesta do krajných životných situácií nedostávali a aby existovali programy prevencie a včasnej pomoci. Bratislava tak momentálne hľadá a zavádza takéto riešenia. Aby dostupné sociálne služby a pomoc pre ohrozené skupiny obyvateľstva, kam patria aj ľudia bez domova, boli kvalitnejšie ako doposiaľ.
Prevenciu, skvalitnenie služieb, ako aj dostupnosť bývania určite privítajú aj v Občianskom združení Vagus, jeho riaditeľka Alexandra Kárová totiž poukazuje práve aj na tieto nedostatky. „Nielen v Bratislave, celkovo na Slovensku absentuje dostatok sociálnych služieb. Či už ide o krízové centrá, domovy na polceste, nocľahárne, denné centrá, podporované bývanie a podobne. Je ich veľmi málo a preto sa aj veľmi málo ľudí dostane k potrebnej pomoci.
Z celkového počtu ľudí bez domova žijúcich v uliciach Bratislavy nepokrývajú sociálne služby ani 20 percent potrebných kapacít. Z toho je iba polovica, čiže 10 percent služieb, zameraných aj na nocľah. Nejde však len o nedostatok tzv. kamenných služieb, ale aj o akútny nedostatok sociálnych pracovníkov a pracovníčok, ktorí by v týchto službách poskytovali odborné poradenstvo,“ uzavrela Kárová. Nielen združenie, ale aj mesto tak, zdá sa, ešte čaká beh na dlhé trate.