Horehroncov nahneval Lengvarského plán. Nemocnici s 50-ročnou históriou redukuje služby

Celkovo prišlo ministerstvo zdravotníctva s piatimi úrovňami, pričom do najvyššej sa dostala len Univerzitná nemocnica v Bratislave. Spádová oblasť breznianskej má 80-tisíc pacientov. Mnohí tam chodia z odľahlejších častí, odkiaľ by im do banskobystrickej či popradskej nemocnice trvala cesta takmer hodinu.

Čítajte viac Rozčúlený Soták: Ak na Horehroní nebude nemocnica, prekľajem celé ministerstvo zdravotníctva

Na detskom oddelení sme stretli dvojročnú pacientku Alžbetku, ktorej otec Peter nám potvrdil obavy o budúcnosť breznianskej nemocnice. „Prišli sme sem so zápalom pľúc z Pohronskej Polhory, čo je odtiaľto trinásť kilometrov. Starajú sa o nás profesionáli, vďaka ktorým môžeme byť pokojní. Výhodou je, že s malou môžem byť aj priamo na izbe, čo je veľkým prínosom. Neviem si ani predstaviť, že by som ju musel nechať v nemocnici samú,“ povedal Peter. V banskobystrickej nemocnici napríklad takáto možnosť, z kapacitných dôvodov, nie je.

„Keby sme museli ísť do Bystrice, bolo by to dosť komplikované. Zápal pľúc sa podľa mňa vyskytuje bežne a takéto základné veci by mali zostať na okresných nemocniciach,“ mieni Peter. Doplnil, že do nemocnice prišli autom. Tí, čo cestujú verejnou dopravou, sú na tom horšie. Trvá im to totiž dlhšie.

Foto: Pravda, Eva Štenclová

Peter s Alžbetkou, nemocnica Brezno, pacientka Peter je v breznianskej nemocnici s dvojročnou dcérkou Alžbetkou. Cestovať ďalej zatiaľ nemusia.

Investovali do nej milióny eur

Zriaďovateľmi breznianskej nemocnice sú mesto a Železiarne Podbrezová. Brezniansky primátor Tomáš Abel je zároveň predsedom správnej rady nemocnice. „Za mnou stoja primári a lekári tejto nemocnice, ktorí mesačne odvádzajú výkony nad rámec toho, čo sa očakáva. Rozhodnutia kompetentných, ktoré teraz musíme vyvracať, demotivujú ich prácu. Žiadame kompetentných, aby to prehodnotili a zaradili našu nemocnicu do druhej úrovne,“ povedal Abel. Dotknutým rozhodnutím je podľa neho porušený zákon a ústavné právo obyvateľov na dostupnosť základnej zdravotnej starostlivosti. Oznámil tiež začiatok petičnej akcie, ktorou chcú deklarovať, že s tým nesúhlasia.

„Rozumieme nutnosti urobiť v systéme ústavnej zdravotnej starostlivosti poriadok, ale voči navrhovanej stratifikácii sa musím ohradiť. Náš okres má 29 obcí, z ktorých až 17, s počtom obyvateľov viac ako 23-tisíc, má čas dojazdu do nemocnice druhej či vyššej úrovne cez 45 minút. V niektorých prípadoch viac ako hodinu,“ objasnil primátor. Podčiarkol, že dostupnosť sa zhoršuje najmä v zimnom období. „Mnohí by mali dostupnosť do nemocníc viac ako hodinu a pol,“ podotkol.

Za ostatné obdobie tam bolo zo zdrojov Európskej únie preinvestovaných vyše 8,3 milióna eur. „Zrekonštruoval sa urgentný príjem, centrálne operačné sály, oddelenie centrálnej sterilizácie, klinickej mikrobiológie, niektoré ambulantné pracoviská a viaceré časti nemocnice. Vybudovala sa nová plynová kotolňa, vzduchotechnika a zakúpili viaceré medicínske prístroje, informačné technológie a ďalšie potrebné zdravotnícke vybavenie,“ vymenoval Abel. Pokračoval, že okres Brezno patrí, najmä v zime, k najvýznamnejším slovenským strediskám cestovného ruchu.

„Južnú stranu Chopku navštevujú tisícky turistov v týždenných intervaloch. Často tam dochádza k úrazom, o čom by vedelo hovoriť najmä naše chirurgické oddelenie. Neviem si predstaviť všetky tieto prípady riešiť len v Banskej Bystrici alebo v Poprade,“ hovorí. Podčiarkol, že horské priechody sú pritom často neprejazdné. Rovnako si nevie predstaviť rodičky z Heľpy či z Lomu nad Rimavicou, ako v prípade zrušenia ich pôrodnice budú v zime cestovať inde. „Ak sa niečo stane, kto za to bude zodpovedný?“ pýta sa.

Foto: Pravda, Eva Štenclová

nemocnica, Brezno Nemocnica s poliklinikou v Brezne má vo svojej spádovej oblasti 80-tisíc pacientov.

Hrozí odliv lekárov

Riaditeľ breznianskej nemocnice Jaroslav Mačejovský zostal prekvapený, keď im koncom decembra prišlo rozhodnutie o ich zaradení. „Pokazilo mi to Silvestra,“ poznamenal. Neraz vraj pritom celému regiónu dokázali, že vedia byť lídrom. „Či už v čase vakcinácie, alebo testovania. Mal som možnosť stretnúť sa tu s politickými špičkami – bol tu premiér, minister zdravotníctva, všetci riaditelia zdravotných poisťovní. Všetci sa vyjadrovali pochvalne a mal som pocit, že nás berú ako partnera,“ povedal sklamane. Zdôraznil, že v nemocnici v takomto zaradení hrozí aj odliv lekárov. Obáva sa, že pracovať v nemocnici najnižšieho typu veľký záujem nebude.

S požiadavkami mesta, nemocnice a železiarní sa stotožňuje aj predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter. Dúfa, že minister, aj so svojimi plánovačmi, príde do Brezna osobne, aby to celé prehodnotil. „Nech si vypočujú veľmi vážne argumenty hovoriace slovami zákona o tom, že musí byť zachovaná určitá dostupnosť,“ povedal. Župan tvrdí, že nie je odporcom reformy, no musí mať pozitívny dosah. V tomto prípade by bol negatívny.

„Sám som rok dochádzal, denne, za prácou z Telgártu do Banskej Bystrice. Nikdy sa mi tam nepodarilo prísť za menej ako hodinu a dvadsať minút. A to som cestoval autom,“ vysvetlil. Dodal, že zákonná dostupnosť zdravotnej starostlivosti je pritom povinná do 45 minút.

Čítajte viac Každá nemocnica môže požiadať o zaradenie do inej úrovne kategorizácie

Nie je to definitívne

V horehronskom regióne pôsobí Nemocnica s poliklinikou Brezno 48 rokov. Počas tohto obdobia si vybudovala pevnú pozíciu a dobré meno. Prevádzkuje sedem lôžkových oddelení, množstvo nelôžkových a tiež 27 ambulancií. Okrem toho má šesť uzlov záchrannej zdravotnej služby a rovnaký počet ambulancií dopravnej zdravotnej služby. V ostatných rokoch tam preinvestovali milióny eur. Patrí do siete nemocníc s urgentným príjmom prvého typu, tiež medzi centrá poskytujúce nepretržitú trombolýzu pri pacientoch s porážkami.

Rezort zdravotníctva v súvislosti s Breznom tvrdí, že myslí aj na prípady, keď sa nemocnica chce uchádzať o zaradenie do inej úrovne. Každá má možnosť podať žiadosť o to. „Samozrejme, musí splniť pre konkrétny program kvalitatívne kritériá, ktoré určili klinickí odborníci. Ide napríklad o personálne či materiálne vybavenie,“ uviedla hovorkyňa ministerstva Petra Lániková.

„Reforma nemocníc je prioritne reakciou na živelné zatváranie nemocníc a oddelení, ktoré v ostatnom desaťročí na Slovensku prebiehalo. Preto nie sú namieste obavy, že reforma chce dobre fungujúce oddelenia rušiť,“ tvrdí. Čo sa vraj týka dojazdových časov, faktom zostáva, že tento faktor je len jedným z kritérií pri kategorizácii. „Výpočty dojazdov vychádzajú z metodiky Žilinskej univerzity, ktorá je považovaná za jednu z najvýznamnejších odborných autorít v danej oblasti,“ doplnila Lániková.