Kanadský Slovák myslel na Spojenú školu v Banskej Bystrici, ktorej automobilový odbor sídli vo Vlkanovej, vo svojej poslednej vôli. Zrejme si ju vyhliadol najmä preto, že jeho vášňou boli, okrem iného, autá či motorky. S tamojšími študentmi mal teda spoločnú záľubu. No a svoje zohrával aj fakt, že za oceánom sa venoval tiež pedagogickej činnosti. V podstate úplne neznámym ľuďom odkázal Louis (†85) neuveriteľných 125-tisíc eur. Škola za ne zariadila a vybavila úplne novú učebňu metrológie.
Učiteľ odborných predmetov Štefan Šerfözö vysvetlil, že novinka im umožňuje presné merania strojných súčiastok. Využijú to študenti v odboroch automechanik, autotronik či v špeciálnom odbore puškár, kde sa venujú výrobe a oprave zbraní. Najmä športových alebo poľovníckych.
„Učebňa predstavuje celý priebeh meraní od základných až po najpresnejšie – elektronické. Tie sa robia s pomocou takéhoto špeciálneho stroja,“ ukázal Šerfözö na najväčšie zariadenie v miestnosti. Objasnil, že predtým sa tomu venovali len v triedach, kde vytvorili laboratóriá metrológie. Mali tam iba základné ručné prístroje s digitálnymi. „Úplne presné komplexné meranie súčiastok, odchýliek ich tvaru, sa tam nedalo robiť. Teraz vieme vykonávať odchýlky rovín, oblúkov, čiže samotných tvarov dielcov,“ ozrejmil.
Potlesk do neba
Riaditeľ školy Ján Žuffa hovorí, že novovytvorená učebňa nie je žiadnou zvláštnosťou. „Sú aj v iných školách. Táto je však výnimočná tým, že sme ju zriadili z peňazí kanadského filantropa, ktorého korene siahali na Slovensko. Jeho rodičia pochádzali z obce Liptovské Revúce,“ povedal. „Niekde si našiel, že takáto škola existuje a odkázal nám 125-tisíc eur, aby sme ich minuli na odborné dielne pre našich žiakov. My mu veľmi ďakujeme a symbolicky posielame potlesk do neba,“ pozrel sa na Louisovu fotografiu, ktorá zdobí stenu učebne, a začal tlieskať.
Škole šéfuje Žuffa dlhých 45 rokov, no nikdy predtým žiadny podobný dar nedostali. „Najskôr sme tomu ani nechceli veriť – došlo k tomu až keď sa na účte objavili tie peniaze,“ poznamenal. Spresnil, že do novinky z dedičstva investovali 85-tisíc eur, zvyšok použili na kúpu traktora a trenažéra. V krátkej dobe k nim pribudne aj nákladné auto. „Máme svoju vlastnú autoškolu. Doteraz sme robili kurzy len na vodičské preukazy skupiny B, no čoskoro sa k tomu pridá aj C. Tam je potrebný nákladiak do sedem ton,“ pripomenul.
Riaditeľ pokračoval, že správa o dedičstve bola pre neho obrovským prekvapením. „Niekto, kto nikdy v našej škole nebol, si niekde našiel, že tu existuje takýto študijný odbor. Išlo však o vzdelaného človeka, ktorý rád čítal a zrejme mal absolútne prelistované, čo ktorá škola v našom regióne poskytuje,“ mieni Žuffa. Podľa neho mal Gazdarica vzťah k Banskej Bystrici a okoliu, keďže Liptovské Revúce odtiaľ nie sú ďaleko. Vraj si želal, aby peniaze išli tam, kde majú strojárske a automobilové odbory.
Štedrý Kanaďan však obdaroval aj ďalšie dve školy na Liptove – polytechnickú v Ružomberku a základnú v Liptovskej Revúcej.
Múdry filantrop
Zástupkyňa riaditeľa Renáta Bírešová priblížila, ako sa o dedičstve dozvedeli. „Asi pred pol rokom sem prišla posledná žijúca príbuzná pána Gazdaricu. Je ňou jeho sestra Mária, ktorá nám oznámila, že jej brat nám odkázal finančný dar. Je to taká jednoduchá žienka a mysleli sme si, že asi ide o žart. Veď nikdy predtým sme o takom mene nepočuli,“ opísala prvotné dojmy z nezvyčajnej návštevy. „O týždeň nato sa už ale okolo toho začalo realizovať všetko potrebné a peniaze sme dostali na účet,“ povedala s úsmevom. Vzápätí spomenula dobráka Louisa.
„Bol to veľmi múdry a vzdelaný človek. Narodil sa vo februári 1931 v maličkom kanadskom mestečku Tilley ako druhý syn z celkovo piatich detí. Navštevoval Albertskú univerzitu v Edmontone, kde získal titul z filozofie,“ vysvetlila. Louis počas svojej dlhej učiteľskej kariéry pôsobil na rôznych miestach so špecializáciou na francúzštinu. Okrem tohto jazyka vraj výborne ovládal slovenčinu, nemčinu a španielčinu. Vášnivo rád čítal, počúval hudbu, často písal listy a sledoval šport v televízii. V mladosti vynikal v atletike a bol boxerským šampiónom strednej váhy v Alberte.
Mal rád aj motorky, na ktorých často navštevoval svoju sestru na univerzite v Berkeley v časti San Francisca. Miloval vidiecky život a farmárčenie, ktorému sa intenzívnejšie venoval od roku 2002 so svojím bratom Cyrilom. Okrem neho mal aj ďalších dvoch – Carla a Steva. Prežila ho len sestra Maria Gazdarica z Calgary, vďaka ktorej došlo aj k realizácii jeho poslednej vôle. Umrel v júni 2016, no k naplneniu dedičstva došlo, vzhľadom na zdĺhavé „papierovačky“, s odstupom niekoľkých rokov.