Viaceré obce platia vysoké zálohové platby za energie už niekoľko mesiacov. Niektorým starostom a starostkám sa však pri pohľade na novú sumu zahmlilo pred očami až v tomto roku. Vláda sľúbila zastropovanie cien do konca marca, preto zostali prinajmenšom prekvapení. Aj keď im vláda odkazuje, aby faktúry neplatili, majú z toho obavy.
VIDEO:Odborník na energie: Pomoc pre domácnosti nastavili štedro, na firmy sa zabudlo„Za dlhé roky existencie samospráv si takúto situáciu nepamätáme. Najmä preto, že tu dnes máme stav obrovskej neistoty. Neistota spôsobuje obavy, ktoré sa vynárajú,“ hovorí Eva Balážová, prezidentka Asociácie komunálnych ekonómov SR. Väčšie samosprávy budú podľa nej znášať túto situáciu o niečo lepšie, pretože majú viac možností, akým spôsobom ju riešiť.
„Najhoršie sú na tom obce do 2000 obyvateľov. Nemajú sa kam uhnúť ďalej. Služby, ktoré poskytujú, neboli nikdy mimoriadne nadštandardné,“ dodáva odborníčka na komunálnu ekonomiku. Zároveň pripomína, že obce do 1000 obyvateľov sú najpočetnejšou kategóriu samospráv.
Čítajte viac Vyššie dane, tmavé ulice či kratšie vyučovanie v školách. Drahšie energie a teplo pre mestá a obce sa prenesie na ľudí
Nebolo na mzdy, musel ísť do mínusu
Mnohé starostky a starostovia museli pristúpiť k zvyšovaniu daní za nehnuteľností a miestnych poplatkov. To však podľa Balážovej nepomôže ráznejšie riešiť situáciu. Najväčšiu časť príjmov získavajú obce z podielových daní, no rodinná politika štátu im však tieto zdroje okresala.
Starosta približne tisícovej obce Petrova Ves na Záhorí Štefan Beňa zdvihol dane o tretinu. „Príjem, ktorý mi zmizne na podielových daniach, aj tak nedotlačím,“ zdôrazňuje. A potom tu sú zálohové platby za plyn, ktoré narástli o takmer 500 percent. Obec ich platí od septembra minulého roka.
Čítajte aj Mestské bazény môžu čoskoro skončiť. Českí susedia našli spôsob, ako ich zachrániť
„Mesačne sme platili 1150 eur a teraz platíme 6800 eur,“ spresňuje Beňa. Elektrina stojí obec dvakrát viac. Astronomické ceny za energie viedli podľa starostu k tomu, že na účte nemal dostatok peňazí. Mzdy pre zamestnancov musel riešiť z kontokorentného účtu, ktorý obec využíva na investičné akcie.
Balážová vysvetľuje, že ide o špeciálny bežný účet, kde je povolené určité prečerpanie finančných prostriedkov. „Kontokorentný účet môže slúžiť ako určitá finančná rezerva. Prakticky ide o krátkodobý nezaistený a bezúčelový úver spravidla so splatnosťou do jedného roka,“ približuje. Týmto spôsobom si podľa nej začali pomáhať viaceré samosprávy a ďalšie zvažujú, že si takýto účet na tento účel vytvoria.
Čítajte viac Chcete ušetriť na energiách? Pomôže vám príspevok od štátu
„Výplatný deň je 15-teho v mesiaci a podielové dane chodia 20-ty deň v mesiaci. Pokiaľ sme nechceli porušiť zákon, nebolo iné riešenie,“ hovorí Beňa s tým, že na mzdy si musel zobrať 15-tisíc eur. Momentálne čaká na podielové dane, aby sumu mohol vrátiť späť na účet. S podobným problémom podľa neho zápasia aj ďalšie obce v skalickom okrese.
Foto: TASR, Dano Veselský
Bez svetla alebo bez škôlky
Balážová podotýka, že takéto časy nútia obce zlepšiť finančný manažment. Donedávna podľa nej bolo možné uplatňovať ekonomickú zásadu nechať veciam voľný priebeh, pretože peniaze chodili na účty pravidelne a v relatívne dostatočnom objeme. „Teraz to už nie je možné a treba nad tým premýšľať – operatívne, ale aj strategicky prijímať rozhodnutia, aby bola zabezpečená udržateľnosť poskytovaných služieb ale aj financií,“ hovorí odborníčka na komunálnu ekonomiku.