V novom roku hlásia viaceré mestá opätovný úbytok obyvateľov. Vychádzajú pritom z vlastných údajov. Aktuálne súhrnné dáta za celú republiku zbiera a vyhodnocuje Štatistický úrad SR, ktorý ich najbližšie zverejní v marci. Denník Pravda sa preto pozrel na dostupné počty obyvateľov k 31. decembru 2000 a k 31. decembru 2021. Z nich jasne vyplýva, že najviac obyvateľov stratili Košice (približne 14 600), Prešov a Nitra (každé približne 10-tisíc).
Pomalé vytrácanie
„V jednotlivých regiónoch, krajoch, okresoch či mestách a obciach sa môže situácia veľmi líšiť a je dlhodobo rôznorodá. Niektoré mestá či obce zaznamenávajú úbytok obyvateľov už dlhšie obdobie, v iných počet obyvateľov kolíše, a sú mestá, obce či regióny, kde je viditeľný prírastok obyvateľov, napríklad Bratislava,“ upozorňuje hovorkyňa Štatistického úradu SR Jana Morháčová.
„Aj napriek regionálnym rozdielom môžeme vo všeobecnosti povedať, že mestá posledné dve dekády zaznamenávajú úbytok ľudí,“ hovorí demograf Branislav Bleha, ktorý pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Samosprávy dlhodobo poukazujú na to, že popri prirodzenom odlive obyvateľov žije v mestách množstvo ľudí bez trvalého pobytu a skutočný počet obyvateľov je tak odlišný.
VIDEO: Rozhovor s demografom Branislavom Blehom„Pod úbytok obyvateľov mesta Prešov sa podpisujú jednak lepšie pracovné podmienky na západe Slovenska a takisto odliv obyvateľov do satelitných obcí,“ zdôvodňuje dlhoročný trend hovorkyňa prešovského magistrátu Terézia Rácová. Sťahovanie do blízkych dedín pozorujú aj v ďalších krajských mestách.
Sťahovanie obyvateľov do vidieckych obcí v zázemí miest, teda suburbanizácia, je javom, ktorý patrí v súčasnosti k najvýraznejším migračným trendom na Slovensku. „Podľa výskumov sú dominantným dôvodom sťahovania ľudí do vidieckych obcí v zázemí miest bytové dôvody – vhodná ponuka nehnuteľností či pozemkov na výstavbu a dopravná dostupnosť blízkeho mesta. Ďalšie významné dôvody sú spojené s preferenciou vidieckeho spôsobu života a vidieckeho prostredia,“ hovorí sociologička Katarína Moravanská zo Slovenskej akadémie vied, ktorá sa venuje migrácii.
Čítajte rozhovor Kríza prichádza. Rodina nie je kávovar, viac mincí sa nerovná viac kávy, tvrdí demograf
Ako dodáva, sťahovaniu na vidiek pomohli dostupnejšie hypotéky, ale aj vyššie reálne príjmy, a teda vyššia kúpyschopnosť obyvateľov. „Otvorila sa tak možnosť pre realizáciu predstáv o vlastnení domu v príjemnejšom prostredí mimo mesta aj pre stredné príjmové skupiny,“ podotýka.
Zasiahlo to aj menších
Ubúdanie obyvateľov miest sledujú odborníci asi od roku 2001, odkedy dochádza aj k nárastu celkového počtu migrujúcich obyvateľov v rámci Slovenska. Ako Moravanská podotýka, výraznejšiu stratu obyvateľov najskôr zaznamenali Bratislava a Košice, neskôr krajské, ale aj okresné mestá. „Dnes to vidíme už aj v okolí menších 20– až 30-tisícových miest, kde prebieha veľká výstavba,“ pritakáva Bleha.
Za úbytkom obyvateľov miest však nie len migrácia. „Okrem sťahovania do zázemia je to aj nízky prirodzený prírastok, respektíve často už aj úbytok obyvateľstva pre klesajúcu plodnosť,“ hovorí demograf. Vzápätí však zdôrazňuje, že plodnosťou sa v demografii rozumie počet detí narodených jednej žene.
Prognózy do roku 2035 podľa neho naznačujú, že odliv obyvateľov z miest bude skôr pokračovať. „V tom najpravdepodobnejšom scenári iba dve z najväčších miest, Bratislava a Košice, nebudú strácať obyvateľov,“ naznačuje Bleha. Dá sa tento trend zvrátiť alebo zastaviť? V malej miere môžu podľa neho zabrať proimigračné politiky, napríklad vytváraním imidžu mesta priateľského k rodinám či mladým ľuďom. „Vo väčšej miere sa musia samosprávy už len prispôsobovať. Čo je nezvratné, je starnutie, to bude univerzálne,“ hovorí.
Koľko obyvateľov stratili?
Porovnanie počtu obyvateľov k 31. 12. 2000 a 31. 12. 2021
- Košice: úbytok približne 14 600 obyvateľov
- Prešov: úbytok približne 10 200 obyvateľov
- Nitra: úbytok približne 10 000 obyvateľov
- Banská Bystrica: úbytok približne 8 700 obyvateľov
- Trnava: úbytok približne 6 500 obyvateľov
- Žilina: úbytok približne 4 700 obyvateľov
- Trenčín: úbytok približne 4 600 obyvateľov
Zdroj: Štatistický úrad SR
Z miest odchádza podľa Moravanskej predovšetkým vrstva obyvateľov s vyšším sociálno-ekonomickým statusom. „Nepriaznivé dosahy vyľudňovania sa v mestách prejavujú aj v odlive daní či v náraste individuálnej automobilovej dopravy nutnej na dopravu mimo mesta. Mestá si tieto negatívne dosahy začínajú uvedomovať a snažia sa na to vo svojich politikách reagovať,“ podotýka sociologička.
Bezplatná doprava i kreatívne centrum
Prešov sa pokúša motivovať ľudí k trvalému pobytu cez parkovaciu politiku. „V pláne je aj MHD zadarmo pre deti a mládež do 18 rokov a pre seniorov nad 62 rokov s trvalým pobytom v meste Prešov,“ prezrádza Rácová. Bezplatne by mohli jazdiť už túto jeseň. Ľuďom s trvalým pobytom chce radnica poskytovať v budúcnosti aj ďalšie výhody. Ich spresnenie prisľúbila hovorkyňa zajtra. Pomôcť má aj budovanie povedomia o meste.
Dve desaťročia klesá počet obyvateľov aj v meste pod Zoborom. Výstavbou nájomných bytov chcú podľa hovorcu mesta Nitra Tomáša Holúbka podchytiť mladých ľudí, ktorí sa práve osamostatnili od rodičov a zakladajú si rodiny. Na Tehelnej ulici má vzniknúť 220 nájomných bytov, ďalšie desiatky pribudli na Hlbokej ulici a na sídlisku Diely.
Pre mladé rodiny má byť lákadlom aj miesto v materských školách. Najnovším prírastkom je moderná škôlka pod Zoborom. Holúbek ďalej spomína masívnu obnovu parkov, budovanie cyklotrás či nové autobusy MHD. „Budujeme kreatívne centrum, aby sa do Nitry vrátili kreatívci z Bratislavy a Českej republiky,“ dopĺňa.
Trend nezmeníme
Banská Bystrica sa v priebehu rokov dostala počtom obyvateľov pod 80-tisícovú hranicu, stratila takmer deväťtisíc obyvateľov. „V uplynulom období sa nám podarilo mnohými projektmi zatraktívniť ponuku pre obyvateľov, ako aj pre domácich a zahraničných návštevníkov. V nastavenom trende chceme pokračovať, ale je potrebné povedať, že ide o akýsi syndróm krajských miest v rámci celého Slovenska, ktorý sa už s vysokou pravdepodobnosťou nezmení,“ zdôrazňuje hovorkyňa mesta Dominika Adamovičová.
Zmeniť sa podľa nej malo financovanie miest zo strany štátu. Podielové dane, ktoré smerujú samosprávam, sú viazané na počet obyvateľov s trvalým pobytom. „Ich počet sa síce zmenšuje, ale do mesta sa takmer denne väčšina týchto ľudí vracia za prácou, školou či škôlkou a takisto využívajú mestské služby,“ upozorňuje Adamovičová.
S kartou Trnavčana, ktorá mala jej majiteľovi zabezpečiť rôzne výhody, sa trnavská radnica nadobro rozlúčila v roku 2018. Po analýze vyšla ako príliš komplikované riešenie. „Trnavčania sú zvýhodnení viacerými spôsobmi – pri parkovaní, návšteve mestských športových zariadení či pri využívaní projektov dostupného nadštandardného mestského bývania, ktoré sú výsledkami architektonických súťaží,“ spresňuje hovorkyňa trnavskej radnice Veronika Majtánová.
Ako sa pripravujú na starnutie
Prešov: „V súčasnosti prebieha rekonštrukcia a dostavba domovov sociálnych služieb. Snažíme sa motivovať, aj s pomocou vlády, terénnych sociálnych pracovníkov motivačnými príspevkami, aby nedochádzalo k fluktuácii zamestnancov,“ povedala hovorkyňa mesta Terézia Rácová.
Banská Bystrica: „Plánujeme posilniť terénnu opatrovateľskú službu a vytvoriť nízkokapacitné zariadenia pre seniorov z plánu obnovy. Naším cieľom je v tejto oblasti rozvinúť ďalšie formy služieb a vytvoriť tak efektívny a funkčný systém pre všetkých, ktorí takúto pomoc potrebujú,“ priblížila hovorkyňa mesta Dominika Adamovičová.
Trnava: „Na rastúci priemerný vek populácie reflektujeme aj posilňovaním sociálnych služieb,“ podotkla hovorkyňa Veronika Majtánová.
Bratislava: „Bratislava je zriaďovateľom siedmich zariadení pre seniorov, pričom ako jedna z mála samospráv pravidelne vypláca finančný príspevok na prevádzku aj neverejným poskytovateľom sociálnych služieb,“ doplnila hovorkyňa mesta Dagmar Schmucková. Ako dodala, viaceré opatrenia zamerané na seniorov približuje samospráva vo svojom komunitnom pláne sociálnych služieb. V ňom sa napríklad uvádza, že samospráva chce zabrániť predčasnej odkázanosti seniorov na sociálne služby zvyšovaním podpory a prevencie osamelosti.
Od augusta 2021 začali v Malom Ríme so zavádzaním spoplatneného parkovania mimo centra a postupne pribúdajú rezidentské zóny, ktoré zvýhodňujú tamojších obyvateľov. Rezidenti majú nárok na parkovaciu kartu pre prvé auto za jedno euro ročne, s druhým autom môžu parkovať za 99 eur. Ročná karta pre nerezidenta vychádza na 600 eur.
Smart riešenia a urbanistický projekt
Žilina, ktorá prišla za dve desaťročia takmer o päťtisíc ľudí, sa všeobecne zameriava na zvýšenie atraktivity mesta. „Revitalizujeme verejné priestory, modernizujeme zariadenie a podporujeme zavedenie nových technológií, takzvané smart riešenia,“ spresňuje hovorkyňa mesta Barbora Zigová.
Zhoršujúcu sa situáciu v meste, ktorá súvisí s demografickým poklesom, možno podľa nej vyriešiť viacerými spôsobmi. „Jedným z nich je zintenzívnenie bytovej výstavby. Mesto Žilina pripravuje viaceré projekty, ktorých realizácia však závisí od finančných možností mesta,“ dodáva Zigová.
Suburbanizácia sa podpísala aj na Trenčíne, ktorému ubudlo vyše štyritisíc ľudí. „Už viac ako 12 rokov pripravujeme urbanistický projekt nového centra nášho mesta s názvom TrenčínsiTy, v rámci ktorého sme pripravili rozšírenie centra mesta k rieke a na druhý breh, s potenciálom nového bývania v exkluzívnom prírodnom prostredí na dotyku s históriou,“ uvádza hovorkyňa trenčianskej radnice Erika Ságová.
V spolupráci so štátom podľa nej pracujú aj na zmene dopravnej infraštruktúry, ktorá umožní prebudovať cesty na mestské ulice. „Navyše sa nám podarilo získať titul Európskeho hlavného mesta kultúry 2026. Všetky kroky, ktoré robíme a budeme realizovať pri transformácií Trenčína na moderné európske mesto, majú prilákať najmä mladých ľudí nielen z rôznych kútov Slovenska, ale veríme, že i zo zahraničia,“ dodáva Ságová.