Dopad kategorizácie nemocníc, ktorá bola zverejnená na sklonku minulého roka, zisťoval banskobystrický župan Ondrej Lunter vo viacerých regiónoch kraja. Navštívil nemocnice v Žiari nad Hronom, Brezne, Revúcej a vo Veľkom Krtíši, ktoré majú byť po novom v prvej, teda najnižšej kategórii. Rozprával sa s jednotlivými riaditeľmi, primármi a lekármi. Priamo na mieste sa vraj presvedčil, že nemocnice ani samosprávy nie sú proti reforme, ale sú proti procesu, ako doteraz prebieha a ako ju manažuje rezort zdravotníctva – po odbornej aj komunikačnej stránke.
„Čo som ale videl a počul, to je odôvodnená neistota, nedostatok informácií a slabá komunikácia hraničiaca až s ignorantstvom,“ povedal župan. Zároveň uviedol konkrétne príklady.
„V prípade breznianskej nemocnice, pri jej zaradení do I. kategórie, ministerstvo porušilo vlastné kritériá o 45-minútovej dostupnosti. Vo Veľkom Krtíši má personál pocit, že ich štát vopred odpísal. V jej správnej rade má ministerstvo troch členov, ktorých záujem o nemocnicu je údajne minimálny,“ hovorí. Spomenul tiež netransparentný proces udeľovania súhlasu s doplnkovými programami.
„Hoci bola vyhlásená súťaž o ne, stále nie sú jasné všetky presné pravidlá pre ich schválenie,“ tvrdí. Okrem toho vraj v každej nemocnici jej vedenie uvádzalo, že takzvané spádové nemocnice nestíhajú už dnes. „Napríklad vo Veľkom Krtíši robia 1 300 operácií ročne a pýtajú sa, kto to bude robiť namiesto nich,“ poznamenal Lunter.
Čítajte aj Lunter varuje pred kolapsom ambulancií. Župa vyzýva ministra k rýchlemu konaniu
Zvíťazí zdravý rozum?
Podobné otázky si dávajú aj v Žiari nad Hronom. Viceprimátor a zároveň lekár Ladislav Kukolík, ktorý v tamojšej nemocnici odpracoval štyridsať rokov, prízvukuje potrebu jej zachovania. „Je životaschopnou všeobecnou nemocnicou pre 120-tisíc obyvateľov z okresov Žiar nad Hronom, Žarnovica a Banská Štiavnica. Máme tam sedem oddelení, dvesto lôžok, ročne 9-tisíc hospitalizácií, 2 300 operačných výkonov a 550 pôrodov,“ objasnil Kukolík. Nechce si predstaviť, že o niektoré oddelenia by mali prísť.
„Problémom je, podobne ako v Brezne, dostupnosť. Už teraz majú v obciach ako Veľké Pole, Kľak či Ostrý Grúň čo robiť, aby k nám prišli záchrankou do 45 minút. Neviem si predstaviť, ako sa v dobrom čase dostanú do Zvolena či Levíc. V podstate je to nemožné,“ mieni. Dúfa, že nakoniec zvíťazí zdravý rozum a celé sa to prehodnotí. „Veríme, že doplnkové programy nám rezort potvrdí a všetky nemocnice budú môcť od januára 2024 poskytovať ústavnú starostlivosť v takom rozsahu, ako teraz,“ doplnil.
Chcú istotu
V návštevách a priamej komunikácii s jednotlivými nemocnicami má podľa Luntera župa pred ministerstvom zdravotníctva náskok. Spomenul pritom, že v médiách si so záujmom vypočul rozhovor riaditeľa Inštitútu zdravotných analýz Mateja Mišíka, ktorý je hlavným komunikátorom reformy zdravotníctva.
„On až v najbližších dvoch mesiacoch navštívi, spolu s tímom, každú dotknutú nemocnicu, aby navnímali lokálnu situáciu,“ hovorí Lunter. Zároveň, spolu s poslancami krajského zastupiteľstva a dotknutých miest, adresoval expertom aj samotnému ministrovi zdravotníctva verejnú výzvu, v ktorej žiada o zastavenie nepravdivej komunikácie, ktorá ľudí rozdeľuje na tých za a proti reforme nemocníc.
„Je frustrujúce počúvať, citujem: Politická obec na úrovni primátorov, starostov alebo aj županov s tým nesúhlasí a bojujú proti reforme. Napriek tomu, že možno tí lekári alebo riaditelia, ktorých sa to dotýka, sú s tým uzrozumení a máme veľmi dobrú diskusiu. Odkazujem vám: hovorte konkrétne, alebo mlčte,“ rozohnil sa Lunter. „Neurážajte samosprávy, ktoré sa za vás snažia zistiť dopady a dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ktorú ste zatiaľ nenavnímali. Politizáciou neprekryjete chyby vašej reformy. Sami jej najviac škodíte,“ tvrdí. Vzápätí Lunter vyzval ministra, aby osobne garantoval ponechanie takzvaných doplnkových programov v takom rozsahu, ako už dnes fungujú v nemocniciach zaradených do prvej kategórie a aby tak urobil najneskôr do 31. marca.
„Nech dá lekárom, ktorí slúžia vo svojich nemocniciach v jednotlivých špecializáciách, istotu a garanciu, že tieto programy sa nebudú redukovať až dovtedy, kým rezort nepostaví na nohy ambulantný sektor. Tiež kým nepripraví kapacity v spádových nemocniciach – v dvojkách, kde potom pacienti môžu byť liečení,“ podotkol župan.
Čítajte aj Lengvarský pod kritikou Úradu vlády. Podľa Hegera sú ohrozené milióny eur
Chystajú sa do regiónu
Lunter opäť pripomenul tiež potrebu previazanosti ústavnej a ambulantnej starostlivosti. „Naše rozhovory v nemocniciach znovu potvrdili, čo zatiaľ ministerstvo a jeho experti nechcú brať do úvahy – rozbehli reformu bez toho, aby zabezpečili revitalizáciu ambulantného sektora. Robí sa to od konca, v zlom poradí,“ myslí si. Varuje, že celá stavba zdravotnej starostlivosti je veľmi vetchá. „Už dnes stojí viac na dobrom slove ako na nejakom pevnom základe. Ak z nej ministerstvo vytiahne necitlivo len jednu tehličku, celá stavba sa zrúti,“ uzavrel.
Hovorkyňa rezortu zdravotníctva Petra Lániková uviedla, že oceňujú aktivitu banskobystrickej župy pri zlepšovaní zdravotníctva, tiež jej vlastný program na podporu vzniku nových ambulancií. Podčiarkla, že župy vnímajú ako prirodzených partnerov pri riešení aktuálnych výziev v zdravotníctve.
„So zástupcami nemocníc ministerstvo rokovalo v decembri a komunikuje naďalej. Včera sme mailom avizovali, že analytici prídu práve do spomínaného regiónu, ako prisľúbili už v decembri,“ tvrdí. Čo sa vraj týka podmienečnej kategorizácie, v prvej fáze vyhodnotili povinné programy. „Číslo úrovne neposkytuje celú informáciu o tom, aké výkony a programy sa budú v nemocnici poskytovať. Na to je potrebné dokončiť proces priraďovania doplnkových programov,“ vysvetlila. Podľa nej aj nemocnice prvej úrovne môžu poskytovať široké spektrum programov druhej úrovne vo forme doplnkových.
„Evidujeme záujem nemocnice Brezno o doplnkové programy, o ktoré si žiadala. O ich priradení diskutujeme a ďalej rokujeme. Zároveň platí, že každá nemocnica môže každý rok požiadať o zaradenie do inej úrovne,“ pripomenula Lániková. „Všetky podmienky, vrátane materiálno-technického zabezpečenia, sú transparentne zverejnené vo vyhláške. Nerobíme rozdiely medzi povinnými či doplnkovými. Podmienky sú rovnaké,“ uzavrela hovorkyňa.