VIDEO: Ľudia bez domova v Liptovskom Mikuláši
V ostatných dňoch je Liptovský Mikuláš jedným z najchladnejších miest na Slovensku. V utorok nad ránom tam namerali piatu najnižšiu hodnotu, ktorá dosiahla –22,3 stupňa. Vedenie mesta preto otvorilo nocľaháreň pre bezdomovcov aj cez deň. Napriek mrazivej noci tam však do stredy prespali len traja – dvaja muži a jedna žena. Na to, že radnica eviduje približne štyridsať bezdomovcov, je to záhadne málo. Kapacita je tam, v dvoch miestnostiach, dvanásť lôžok – štyri sú pre ženy, osem pre mužov.
Čítajte viac Zachránia človeka alebo odvrátia zrak? Sociálny experiment skúmal v Bratislave ľahostajnosťDeväť rokov na ulici
V metropole Liptova aj počas stredajšieho obeda ukazoval teplomer mínus päť stupňov. V nocľahárni, ktorá sa nachádza v časti Hlboká, sme natrafili na jedného muža. Po prenocovaní využil možnosť a zostal v teple až do jednej popoludní. Potom sa chystal ísť do práce. René Rybársky (53) je jedným z mála bezdomovcov, ktorý si zarába. Na prenájom aj toho najmenšieho bytu by mu však príjem nestačil.
„Som robotníkom na stavbách, mám dobrého šéfa. Každý deň mi dá desať eur na jedlo, okrem toho zarobím tristo mesačne,“ priblížil nám René sediac na jemu vyhradenej posteli. Služby nocľahárne využíva často. „Počas roka som väčšinou v zahraničí, alebo chodím po celom Slovensku. Idem tam, kde je robota a pošle ma nadriadený. Sem prichádzam najmä v zime. Nocujem tu teraz nepretržite od začiatku tohto roka,“ povedal. Keby nemohol prespať v mestskom zariadení, zdržiaval by sa vraj v šéfovej garáži. Kým cez deň nemohol byť v nocľahárni, do jej večerného otvorenia prečkával práve tam. „Dá sa to tam vykúriť, ale tu je teplejšie,“ usmial sa.
Ohrevňu otvoril aj Dolný Kubín
Ohrevňa pre ľudí bez prístrešia v Dolnom Kubíne je aktuálne otvorená 24 hodín denne. V mrazivých dňoch je prístupná aj ľuďom pod vplyvom alkoholu. Na sociálnej sieti o tom informoval dolnokubínsky primátor Ján Prílepok.
Ohrevňa sa nachádza v priestoroch nocľahárne na Ulici Milana Rastislava Štefánika pri rieke Orava. „Nikto tak nemusí ostať na ulici, ale nikoho ani nemôžeme donútiť ísť do mestského zariadenia,“ vysvetlil primátor.
(tasr)
Za „vreckové“ od zamestnávateľa si kupuje raňajky, večere a cigarety, no k teplému jedlu sa dostane raz denne, okrem víkendov, v budove Slovenského Červeného kríža. „Chodím tam na hustú polievku, môžem si dať až dve misky. K tomu nám dajú chlieb. Dostaneme aj horúcu kávu alebo čaj. Varia dobre,“ pochválil stravu zadarmo. Práve tam vraj stretáva aj ďalších bezdomovcov. Nevie, kde prespávajú, keďže ostatnú noc ich bolo v nocľahárni tak málo. „Zrejme zvyknú ísť do čakárne na železničnej stanici. Niektorí sa uložia kade-tade pod schodmi, možno pri teplovzdušných potrubiach,“ odhaduje.
Na ulici je René už deväť rokov. „Musel som predať byt a vyplatiť neter so synovcom. No a skončil som takto,“ poznamenal. Prezradil, že má dve dospelé deti – dcéru a syna. S obidvomi, aj s bývalou manželkou, je v kontakte. Pomoc v podobe bývania od nich však neočakáva. „Majú svoje životy, no na sviatky ma pozvali a všetci sme boli spolu,“ uzavrel.
Tolerancia pol promile
Liptovskomikulášska nocľaháreň pôsobí veľmi čisto. Niekto by možno v takom prostredí očakával „ťažký vzduch“, ale márne. „Denne to tu naša upratovačka kompletne dezinfikuje,“ ozrejmila vedúca zariadenia Alena Novajovská. Pokračovala, že ich klienti musia spĺňať základné podmienky. „Mali by byť triezvi, no máme toleranciu pol promile alkoholu. Po príchode musia fúkať, ale aj keď to prekročí určenú hranicu a sú mínusové teploty, nemáme to srdce niekoho poslať v mraze do ulíc,“ poznamenala.
Všetci ubytovaní sa musia osprchovať, takže ráno odchádzajú čistí. „Majú možnosť si tu aj oprať veci, v kuchynke zohriať či uvariť jedlo a pozrieť si televíziu. Náhradné oblečenie im sem nosia naše terénne sociálne pracovníčky, často nám ich dávajú aj obyvatelia Mikuláša. Neraz tak majú klienti na výmenu aj tri vetrovky,“ vysvetlila vedúca.
„Sami sme prekvapení, že teraz je taká malá obsadenosť, lebo v minulých rokoch sme boli plne vyťažení,“ tvrdí Novajovská. Momentálny nižší stav však pripisuje aj tomu, že trom ľuďom sa podarilo vybaviť umiestnenie v klasickom zariadení sociálnych služieb a dvaja sú v nemocnici.
Vedúca pripomenula, že bezdomovci sú neraz ľudia, ktorí nemajú radi pravidlá. „Preto sem mnohí ani nechcú ísť. Je s nimi veľmi ťažká komunikácia. Niektorí nerešpektujú ani to, že by sa tu museli osprchovať. No a ďalší problém je už spomínaný alkohol,“ podotkla. René je podľa nej výnimka. „Je spoľahlivý. Veď aj preto zrejme ako jeden z mála pracuje,“ mieni.
Čítajte aj Blázon Matovič či psychiatria v parlamente? Politici svojimi výrokmi ubližujú ľuďom s duševnými chorobamiMladík na stanici
O chvíľu nato vošiel do budovy ďalší nocľažník. Vedúca však na ňom hneď spozorovala, že už má „pod čapicou“. „Vy ste už niečo pili. Čo sme si hovorili? Alkohol nie je prípustný,“ dohovárala mu. „Choďte sa umyť a potom sa ešte vážne porozprávame,“ povedala.
„Vidíte, ešte ráno hovoril, aký je vďačný, že tu môže zostať. Krátko nato odišiel niekde odhŕňať sneh, s niekým sa vraj dohodol. No a teraz príde takto,“ krútila hlavou. Vzápätí objasnila, že bežne v roku je nocľaháreň otvorená od osemnástej do ôsmej hodiny ráno. „V mimoriadnych situáciách, čiže nielen teraz, nonstop. Napríklad, keď sú sviatky a obchodné centrá, kde by sa mohli zohriať, sú pozatvárané,“ ozrejmila. Poplatok za jednu noc je päťdesiat centov. „Ak sa ubytovaný nenachádza v hmotnej núdzi, je to jedno euro,“ spresnila s tým, že do tejto skupiny patria napríklad poberatelia starobného dôchodku.
V meste sme pred hypermarketmi či obchodnými centrami na žiadneho bezdomovca nenatrafili. Išli sme sa teda pozrieť na železničnú stanicu. V čakárni na lavičke sedel, neďaleko radiátora, ošumelo oblečený muž. Vyzeral, akoby spal. Zahalený v bunde, s kapucňou na hlave, sa ani nepohol. Snažili sme sa ho osloviť, aby sme sa dozvedeli, či nemá kde nocovať a či sa s nami porozpráva. Na chvíľu zdvihol hlavu, no nesúhlasne ňou pokrútil. Pri pohľade do jeho tváre sme však videli, že ide o mladého dvadsiatnika.
„Asi má toho všetkého plné zuby,“ prihovoril sa nám starší muž. Ak ide o bezdomovca, možnosť nocľahárne podľa neho nevyužil z jednoduchého dôvodu. „Možno si dal pár poldecákov a nebude tam chcieť ísť," uzavrel neznámy.
Čítajte aj Prišla o všetkých a všetko. Sýrsky zázrak bol hodinu od smrtiPomáha aj župa
V Liptovskom Mikuláši je aj útulok, ktorého zriaďovateľom je žilinská župa. Jej hovorkyňa Eva Lacová potvrdila, že ide o zariadenie Anima, ktoré má kapacitu dvanásť lôžok. Je otvorené nonstop. „Pre klientov, ktorí využívajú pobytovú službu, je podmienkou podpísať zmluvu a prehlásenie, že nemá prenosnú chorobu,“ uviedla hovorkyňa.
„Poplatok je 1,30 eura za noc. V cene je možnosť hygieny a prania. Klienti dostanú mydlo, prací prášok, v práčkach si perú sami alebo s asistenciou personálu,“ vysvetlila. K dispozícii majú aj kuchynku, kde si môžu sami variť a ohriať prinesené jedlo. Aktuálne je tam jedenásť klientov. Donedávna boli „plní“, ale jeden ubytovaný nedávno umrel.