Pri pohľade na mapu Trnavy udrie do oka priestor, ktorý vyzerá ako chýbajúci dielik skladačky. Práve tam má mesto v územnom pláne rezervu pre svoje rozširovanie. V priebehu desaťročí by tu mohla vzniknúť plnohodnotná mestská štvrť. Územie sa nachádza medzi zeleným pásom na sídlisku Družba a východným obchvatom. Zaberá asi 160 hektárov, čo je zhruba dvaapolkrát viac ako trnavské historické centrum.
Foto: Adept.dk
„Už v polovici 70. rokov minulého storočia bola pre toto územie zorganizovaná vyzvaná súťaž. Z tohto obdobia máme prvý zachovaný projekt – urbanistickú štúdiu v grafickej podobe,“ približuje hovorkyňa trnavskej radnice Veronika Majtánová. Prvý územný plán, ktorý lokalitu navrhoval ako rozvojovú, vznikol v roku 1975. „Jeho autorom je architekt Miloslav Tengler. Tento dokument bol riadne schválený vtedajšou vládou a dostal silný mandát na ďalší rozvoj mesta,“ dopĺňa hovorkyňa.
Rôznorodé susedstvá
V najbližších rokoch očakáva radnica rozvoj tejto nezastavanej časti. Ako by mala nová štvrť vyzerať? Odpoveď dá víťazný architektonický návrh, ktorý vzíde z pripravovanej medzinárodnej urbanistickej súťaže. Jej výsledky majú byť podkladom pre územný plán zóny, ktorý na rozdiel od územného plánu rieši dotknuté územie detailnejšie.
Inšpiráciu vidí trnavský magistrát v nemeckom projekte Oberbillwerder. V Hamburgu navrhli architekti novú štvrť na ploche 124 hektárov. Aj v tomto prípade má vyrásť na okraji mesta medzi lúkami, kultivovanou poľnohospodárskou krajinou a rozľahlým predmestským prostredím. Dôraz sa pritom kladie na udržateľnú mobilitu i adaptáciu na klímu.
„Hamburg sme vybrali s ohľadom na podobnosť procesu aj situácie. Ide o pomerne veľké územie, ktoré vzniká na zelenej lúke v priamej nadväznosti na zastavané územie. Návrh je výsledkom medzinárodnej urbanistickej súťaže, momentálne sa na jej základe dopracováva územný plán. Ide o inšpiráciu procesom, ktorý má kvalitný výsledok,“ vysvetľuje Majtánová.
Foto: Žaneta Mikulíková
Nová hamburská mestská štvrť je rozdelená do niekoľkých menších štvrtí s rôznou typológiou – Modrá štvrť (štvrť pri kanáli, výrazný vodný prvok), Zelená štvrť a Parková štvrť (v nadväznosti na park) či Staničná štvrť (miestne centrum). „To je aj náš cieľ – kvalitná kostra dopravnej, zelenej a modrej infraštruktúry s rôznorodými susedstvami, ktoré sa dokážu adaptovať na zmeny a výzvy budúcnosti,“ zdôrazňuje hovorkyňa.
15-minútové mesto
Architekti budú musieť zakomponovať do svojich súťažných návrhov požiadavky trnavskej samosprávy na typy a množstvo občianskeho vybavenia ako školské zariadenia, športoviská, detské ihriská, ale aj vodné prvky, plochy zelene, typy komunikácií či definovanie vhodného počtu budúcich obyvateľov lokality.
„Základom lokality bude jednoznačne holistický koncept 15-minútového mesta,“ zdôrazňuje Majtánová. Tento koncept hovorí o tom, že každý obyvateľ mesta by sa mal „po svojich“ dostať k základnej občianskej vybavenosti do 15-tich minút. V úvodnej fáze má vzniknúť aj jeden z rozsiahlych parkov, ktoré mesto plánuje v každej mestskej časti.
Čítajte viac Architektka o budovaní novej štvrte: Územné plány zón sú kľúčové. Pozrite sa na Viedeň, najskôr ulice či námestia až potom domy
„Naším cieľom je vytvoriť tu lesopark celomestského významu so silnou ekostabilitou a udržateľnou biodiverzitou,“ doplnila mestská architektka Mária Dida. Park má byť zároveň logickým počiatkom novej štvrte, ktorý zabezpečí komfort života jeho obyvateľov počas predpokladaného pozvoľného rozvoja v najbližších desaťročiach.
„Nová štvrť nemá za cieľ priniesť len nové bývanie, ale celé spektrum vhodných funkcií od práce, nezávadnej výroby, školstva, rekreácie až po služby, ktoré budú určite presahovať význam mestskej časti. Pri spolupráci všetkých aktérov máme šancu vybudovať ukážkové susedstvo v európskom meradle – štvrť s udržateľnou mobilitou, ktorá je inkluzívna, zelená a tichá,“ dodáva trnavská hovorkyňa.
Foto: Žaneta Mikulíková
Víziou o budúcnosti dosiaľ nezastavaného územia, ktorú zadefinuje nový územný plán zóny, chce radnica otočiť vzťah medzi samosprávou a developermi. Ako informovala na svojom webe, nechce len reagovať na developerské projekty. Chce si sama určiť, akým smerom sa bude nová mestská štvrť rozvíjať.
Architektka Katarína Smatanová, ktorá vedie Ústav urbanizmu a územného plánovania pri Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave, hovorí, že územný plán zóny má zmysel vypracovať vždy, keď na danú lokalitu začne vznikať takzvaný rozvojový tlak, respektíve ešte pred jeho vznikom. „Skúsení zástupcovia mesta či mestskí architekti vedia tento moment odhadnúť,“ dopĺňa.
Nerozťahovať ale pretvoriť
Košice sa do šírky rozrastať veľmi nechcú, hoci v územnom pláne sú územia, kde sa počíta so zástavbou. Niektoré majú spracovaný územný plán zóny, iné nie. „Košice majú okrem územného plánu mesta momentálne spracovaných okolo 30 územných plánov zón, ktoré podrobne regulujú konkrétne územia,“ prezrádza hovorca mesta Dušan Tokarčík.
Zároveň pripomína, že v intraviláne existujú mnohé plochy, ktoré sú nedostatočne alebo nevhodne využívané, takzvané brownfieldy. „Aj tie sú rezervou pre rast mesta. Ide o plochy, ktoré by vďaka transformácii vedeli naplniť aktuálne potreby mesta bez nutnosti rozrastať sa plošne do krajiny,“ dodáva Tokarčík.
Hlavný mestský architekt Petr Kropp považuje rozširovanie mesta do šírky za jeho dnešného hranice za nezodpovedné. „Investície do novej infraštruktúry, občianskej vybavenosti, dopravnej obslužnosti a predovšetkým ich dlhodobá údržba a prevádzkové náklady neúmerne zaťažujú už dnes veľmi obmedzený verejný rozpočet mesta,“ zdôvodňuje.
Vedenie mesta spolu s útvarom hlavného architekta preto vlani iniciovalo dvojkolovú medzinárodnú urbanistickú súťaž pre jedno z významných transformačných území na východnom okraji historického centra.
Čítajte aj Košice plánujú nové centrum. Má byť srdcom mesta a domovom pre 18-tisíc ľudí
„Nadobudla sa vízia, ako by dnes ešte zanedbaná oblasť v pešej dostupnosti od Dómu Svätej Alžbety, Hlavnej ulice a Hlavnej stanice, ktorá bola viac ako polstoročie v tieni rozvoja Košíc, mohla v budúcnosti vyzerať, a to ako nová uhlíkovo neutrálna štvrť s prívetivými zelenými priestranstvami, so súdobou architektúru, v ktorej sa býva aj pracuje, chodí do školy, nakupuje, športuje a relaxuje na nábreží Hornádu,“ približuje košický mestský architekt. Úvar hlavného architekta teraz podľa neho pripravuje zadanie pre územnú štúdiu, ktorá bude podkladom pre nový územný plán.
Do detailov pri zásadných lokalitách
Rezervy pre rozširovanie mesta má aj Žilina. Podľa hovorkyne radnice Barbory Zigovej nejde len o plochy určené na bývanie, keďže rozvoj mesta nie je len o tom. „Pre rozvojové lokality, nachádzajúce sa mimo terajšieho zastavaného územia, zatiaľ územné plány zón spracované nemáme. Máme ich spracované pre územia, ktoré by mali prejsť transformáciou na prevažne obytnú zónu,“ hovorí.
Trenčín má viacero rôzne veľkých lokalít, kde sa môže ďalej rozrastať. Nachádzajú sa v rôznych častiach a v územnom pláne sa s nimi počíta nielen pre rozvoj bývania, ale aj výroby či športu. „Územný plán mesta Trenčín je nastavený pre 65-tisíc obyvateľov, čiže ide o rozvoj pre asi 10-tisíc obyvateľov,“ spresňuje hovorkyňa.
Územné plány zón podľa nej magistrát nerieši. „Pre zásadnejšie lokality máme takzvanú detailnejšiu reguláciu, napríklad pre centrálnu mestskú zónu. Tá vzišla z medzinárodnej urbanistickej súťaže, kde bolo odovzdaných 59 návrhov z 21 krajín, následne sme spracovali podrobnú urbanistickú štúdiu, ktorá sa pretavila do územného plánu mesta. Podobne detailnejšie plánujeme zaregulovať aj ďalšie dve lokality, ktoré majú najväčší význam,“ dodáva.
Obe sú podľa nej špecifické svojou veľkosťou i polohou. „Veľkosť je dôležitá preto, že je možné riešiť aj širšie väzby a súvislosti v komplexnejších vzťahoch, napríklad vytvorením subcentier. Poloha je zase dôležitá kvôli dostupnosti ostatných služieb, centra a podobne. Má veľký vplyv na dopravné správanie a celkovo spôsob života, ktorý ovplyvní aj súčasné mesto,“ zdôvodňuje Ságová.
Banská Bystrica má približne 25 lokalít s potenciálom väčších obytných území. „Územný plán uvádza v dlhodobom horizonte potenciál na výstavbu asi 8 500 nových bytov či rodinných domov zhruba pre 20-tisíc obyvateľov,“ spresňuje hovorkyňa primátora Dominika Adamovičová. Pre niektoré lokality boli územné plány zón spracované už pred rokmi. „Okrem tých existujúcich nie sú v súčasnosti obstarané nové,“ dodáva.