Nadpriemernú vzdelanostnú úroveň má na Slovensku približne dvanásť percent obcí. Medzi nimi sa ocitli aj dve malebné dedinky pri Banskej Bystrici. Jednou z nich sú turisticky vyhľadávané Donovaly, v ktorých žije 249 obyvateľov. Z nich až 199 má vysokoškolské alebo úplné stredoškolské vzdelanie. Priemerný vek je viac ako 46 rokov. „Prevahu tam majú muži, čo patrí na Slovensku k raritám. Keď uvážime, že v obci žije sedemnásť detí do štrnásť rokov, môžeme konštatovať, že každý obyvateľ Donovál má vysokú vzdelanostnú úroveň,“ uviedla hovorkyňa pre Sčítanie obyvateľstva, domov a bytov (SODB) 2021 Jasmína Stauder.
Zoznam obcí s nadpriemernou vzdelanosťou dopĺňajú Rovinka, Miloslavov a Chorvátsky Grob v okrese Senec, tiež Marianka v okrese Malacky. Počet ich obyvateľov je však výrazne vyšší ako 2-tisíc. Chorvátsky Grob ich má až 6 830. Podrobná štúdia je dostupná na stránkach Štatistického úradu.
Vzdelanostnú úroveň nad hodnotou celoslovenského priemeru má aj Špania Dolina, ktorá s počtom obyvateľov 223 patrí k miniobciam. Kvalitné vysokoškolské a úplné stredoškolské vzdelanie tam dosahuje 175 ľudí. „Majú tam 26 detí do 14 rokov, ktoré ešte neukončili základnú školu, a presne takýto počet obyvateľov si udáva základné vzdelanie,“ poznamenala Stauder. Doplnila, že v Španej Doline, podobne ako na Donovaloch, žije o niečo viac mužov ako žien, pričom priemerný vek tam presahuje 44 rokov.
Donovaly a Špania Dolina patria k miestam s najvyššou vzdelanosťou na Slovensku.
Hrdosť a spokojnosť
Umiestnenie v rebríčku najvzdelanejších obcí si starostka Španej Doliny Martina Wilhelmerová vysvetľuje okrem iného aj nízkym počtom obyvateľov. „Tým, že nás je tu málo, to mám nejako tak podchytené. Už aj predtým som, samozrejme, vnímala, akých máme šikovných ľudí. Je veľmi príjemné vedieť to aj oficiálne,“ podotkla s úsmevom. „Veľa vzdelaných tu žilo aj predtým, no pribudli ďalší, ktorí si u nás kúpili nehnuteľnosti,“ hovorí. Prisťahovalcami by ich vraj nenazvala, lebo v obci už žijú dlhé roky a sú v nej aktívni. Ozrejmila, že najviac tam registruje inžinierov, lekárov a magistrov. „Je to však rôznorodé. Isté je, že som na všetkých našich občanov hrdá,“ dodala spokojne.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
Na Donovaloch sme sa pristavili pri pár ľuďoch, ktorí na pozitívnu štatistiku o ich obci reagovali slovami, že ich to neprekvapuje. Tiež to pripisujú počtu obyvateľov, no aj množstvu „prišelcov“. Vladimír Vítek, ktorý dlhé roky pôsobil ako náčelník Horskej záchrannej služby na Donovaloch a v súčasnosti pôsobí tiež ako obecný poslanec či zástupca starostu, si toto hodnotenie vysvetľuje jednoducho.
„Je tu množstvo podnikateľov s trvalým pobytom v obci. Keďže sa činia v tejto sfére, asi nejaké vzdelanie majú,“ povedal Vítek. Podčiarkol, že aj pôvodní domáci obyvatelia vrátane tých, čo už odišli do dôchodku, majú vysokoškolské vzdelanie. „No a tá štatistika len potvrdila pravdu,“ podotkol. Celé to podľa neho súvisí aj s turizmom. „Aby sa to tu rozmáhalo, na to treba ľudí so vzdelaním. Tí, čo sa venujú letnému či zimnému cestovnému ruchu, musia mať potrebné skúsenosti a vedomosti, aby to tu mohli rozvinúť,“ mieni.
Čítajte viac Ide tam o život. Horskej služby sme sa opýtali na najnebezpečnejšie miesto na lyžovačku
Je to iný level
Obecná poslankyňa Helena Vavrúšová nám prezradila, že má päť detí a všetky dosiahli vysokoškolské vzdelanie. „Manžel je inžinier a ja mám tiež dva tituly – PhDr. a PhD.,“ hovorí veselo. Pokračovala, že s mužom nie sú „prapôvodní“ obyvatelia Donovál, no žijú tam už tridsaťšesť rokov. „Presťahovali sme sa sem od Trenčína kvôli zdraviu. Od tunajších rodákov som ale počula, že vzdelanosť ľudí tu bola vždy na veľmi vysokej úrovni. Takmer v každom dome mali vysokoškoláka, stredoškoláka či kedysi človeka s meštiankou,“ vysvetlila. Podľa nej sú tamojší ľudia naozaj vzdelaní a rozhľadení. „Cítiť to tu. Je to iný level ako na obyčajnej dedine,“ tvrdí.
Vavrúšová pokračovala, že na Donovaloch sa žije veľmi ťažko. Pripomenula, že v minulosti boli osídľované uhliarmi. „Aby sa im tu darilo, museli byť nielen zruční, ale tiež na dobrej mentálnej úrovni. Možno sú teda za týmto úspechom aj šikovní predkovia,“ predpokladá. Objasnila, že kedysi sa tam ľudia zameriavali najmä na technické či pôdohospodárske smery. V súčasnosti je tam pomerne dosť učiteliek, záchranárov a s rozvojom cestovného ruchu sa mnohí začínajú orientovať na vysoké školy venujúce sa hotelierstvu. „Možno sa sústreďujú na nejaký manažment a podobne,“ uzavrela.
Dominuje Bratislava
Jasmína Stauder upozornila, že slovenská spoločnosť sa počas desiatich rokov výrazne zmenila, čo dokladujú aj doteraz zverejnené výsledky sčítania. „Zvýšilo sa najvyššie dosiahnuté vzdelanie u obyvateľstva, s pribúdajúcimi vysokoškolákmi, a jeho rozmiestnenie v regiónoch, ktoré je výsledkom aj existujúceho trhu práce,“ povedala.
„Uvedenou štúdiou Štatistický úrad pokračuje v diseminácii údajov zo sčítania obyvateľov, domov a bytov. Vďaka štúdii môžu jednotlivé regióny reagovať na ich konkrétnu situáciu v oblasti trhu práce,“ ozrejmila odborná garantka SODB 2021 a generálna riaditeľka sekcie sociálnych štatistík a demografie Štatistického úradu Ľudmila Ivančíková.
Stauder pokračovala, že sever Slovenska je vzdelanejší ako juh. To však zrejme súvisí s veľkým počtom maďarsky hovoriaceho obyvateľstva či s množstvom marginalizovaných skupín na juhu. Aj preto v rebríčku vzdelanosti najvýraznejšie zaostávajú obce v okresoch Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Lučenec a Komárno. Konkrétne tam majú nízku úroveň v tejto sfére obce Sútor, Kesovce, Dulovo a Radnovce. Na východe krajiny sú to Lomnička, Jurské, Chminianske Jakubovany, Žehra, Jarovnice a Bystrany. Ide o oblasti známe rómskymi osadami.
V rámci krajov vedie v najvyššej vzdelanostnej úrovni Bratislavský. „To len potvrdzuje postavenie Bratislavy ako hlavného mesta a ekonomického a vzdelanostného centra republiky,“ poznamenala hovorkyňa. Hlavné mesto vedie ako celok aj v rebríčku okresov. Nasledujú košické okresy, no vyššiu úroveň dosahujú aj regióny Senec, Banská Bystrica, Zvolen a Pezinok.