Pár „zblúdilcov“, ktorí márne hľadali jednu z ikonických pamiatok západného Slovenska, navigovala aj rodina dôchodkyne Anny (68). „Blúdili a pozerali, kde je ten hrad,“ vraví. Pred dvomi-tromi rokmi dorazili do nesprávneho cieľa turisti z Nitrianskeho okresu. Keď už merali taký dlhý kus cesty, poradili im, že sa môžu zastaviť na zrúcanine hradu Vršatec, kam vedie asfaltová cesta. Či sa tam nakoniec vybrali, vedomosť Anna nemá.
VIDEO: Nie je Červený Kameň ako Červený Kameň, hovorí starostka Alena Geregová.
Nielen turisti zablúdia
„Všetky okná máme situované k ceste. Hneď vedľa nej máme veľkú záhradu a v lete sa väčšinou zdržiavame tam. Neraz sa pri nás pristavili ľudia a pýtali sa na cestu,“ prezrádza. Zmätení nebývajú len turisti. „Dorazila sem aj skupina, ktorá mala účinkovať na nejakom podujatí na hrade Červený Kameň,“ približuje Anna.
O tom, či si hrad Červený Kameň pomýlili s rovnomennou obcou niektorí z účinkujúcich, napríklad historických festivalov, nemám vedomosť, nakoľko múzeum nebýva organizátorom týchto podujatí,“ hovorí kultúrno-propagačný manažér Ľuboš Haršány z Slovenského národného múzea – Múzea Červený Kameň, ktoré má hrad vo svojej správe.
V minulosti sa podľa neho mohlo stať, že si návštevníci pomýlili cieľ svojej cesty a odbočili na zlý smer. V dnešnej dobe, kedy má, predpokladám, už každý v mobile aplikáciu s GPS navigáciou, verím, že je to skôr raritou,“ myslí si.
Podľa starostky Aleny Geregovej za tým môže byť predpoklad, že hrad s názvom Červený Kameň sa nachádza v katastri dediny s rovnakým názvom. Stredoveké šľachtické sídlo však musia hľadať v obci Častá (okres Pezinok). Medzi hradom a obcou je približne 130 kilometrová vzdialenosť, nie je to teda drobná zachádzka.
Čítajte viac Nová mestská štvrť ako v Hamburgu: Budeme mať 15-minútové mesto? Trnava chce dohnať Európu
„Stáva sa nám, že príde autobus plný turistov a hľadajú hrad Červený Kameň. Sú prekvapení, že obec, ktorá má názov Červený Kameň nemá hrad s týmto názvom,“ prezrádza Geregová, ktorá je starostkou prvé volebné obdobie. Mýlka sa však netýka len turistov, ktorí chcú vyraziť na výlet a spoznávať zaujímavé kúty Slovenska.
„Ozvali sa mi mladí ľudia, ktorí sa chceli vziať. Chceli, aby som ich zosobášila v záhrade hradu Červený Kameň,“ spomína si starostka na jednu z úsmevných historiek. Podobne sa jej ozývajú trhovníci. Až z neskoršej komunikácie vyplynie, že ide o trhy na hrade. „Máme trhy veľkonočné a vianočne, ale nie také, ako bývajú na hrade,“ dodáva.
Vzápätí jej na um prídu aj kolotočiari. „Keď objednáme kolotoče, prisľúbia, že určite prídu. Keď sa tesne pred termínom dohadujeme, zrazu sú prekvapení, že majú ísť do úplne iného kraja a je to mnoho kilometrov, s ktorými nerátali,“ približuje.
Ikonická skala s nebezpečnou tradíciou
Niektorí turisti napokon v regióne zotrvajú. „U nás je čo pozerať, máme tu krásnu prírodu. Nachádzame sa v Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty. Z jednej strany sa nachádza zrúcanina hradu Lednica, z druhej strany zrúcanina hradu Vršatec,“ približuje Geregová. Stáva sa, že k nim neskôr aj vracajú.
Dolinová obec má aj svoju nezameniteľnú ikonu v podobe 45-metrov vysokého monolitu s názvom Červená skala. Jej silueta zdobí fasádu miestneho hostinca, jej maľbu možno nájsť aj v priestoroch miestnej základnej školy. So skalou, okolo ktorej vedie náučný chodník, sa však spája aj netradičná a pomerne nebezpečná zvyklosť. „Na skale sa už desiatky rokov stavia máj. Kedy sa to presne začalo, ťažko povedať. Pamätníci už dávno nežijú,“ hovorí starostka s tým, že táto tradícia môže mať aj sto rokov.
Čítajte aj Kamionista si splnil sen o lietaní, pri havárii zomreli nadšenci
Už pri pohľade z obce je vidieť, že si to vyžaduje veľkú dávku odvahy miestnych chlapov. No priamo pod skalou to vyzerá ešte hrozivejšie. „Tadiaľto chlapi ťahajú drevo až na vrchol skaly,“ ukazuje starostka. Bez istenia. „Aj keď sa za tie roky nikdy nič nestalo, je to nebezpečné. Už sa do toho chlapom veľmi nechce,“ vraví starostka.
Pod vápencovou skalou spomína aj na husárský kúsok dvoch miestnych mládencov, ktorí sa vraj rozhodli vystreliť si z dedinčanov. Šíri sa ústnym podaním. „V jednu nedeľu vyniesli hore pravdepodobne slameného panáka. Keď ľudia vychádzali z kostola, zazreli na skale dvoch bijúcich sa ľudí,“ opisuje Geregová.
VIDEO: Štát do konca roka 2023 zmapuje 1000 pamiatok po celom Slovensku, vrátane Červeného kameňaIšlo o fingovaný súboj so slameným panákom, ktorého napokon jeden z mládencov odhodil dolu. „Vystrašení dedinčania sa rozbehli ku skale s tým, že jeden človek odtiaľ padol,“ zakončuje starostka. V dedine so zaujímavou históriou sa možno zastaviť pri barokovom Kostol Panny Márie z konca 18. storočia. V bývalej triede základnej školy zas vytvorili pamätnú izbu.
Na záver pridáva starostka ešte jedno odporúčanie. Ľudia by nemali odísť bez zastávky v miestnej farme, kde sa dajú kúpiť rôzne mliečne výrobky. Je to zároveň odkaz na salašníctvo a pastierstvo, ktoré bolo každodennou súčasťou predkov miestnych obyvateľov. V chotári sa kedysi nachádzalo až 108 salašov.