Rozľahlý areál bývalého školského hospodárstva sa nachádza na okraji Trnavy. Vidiecky nádych z 50. rokov minulého storočia nenávratne mizne s približujúcou sa zástavbou. Zvuk traktora a bučanie od maštalí však ešte stále dokážu vytvoriť nezameniteľnú atmosféru. Nepochybne k tomu prispievajú aj budovy, ktoré výrazne ukazujú, kde chýbajú investície.
Museli ho dotovať
Pre potreby školy s dvomi študijnými odbormi a štyrmi študijnými zameraniami je zanedbaný areál tvrdý oriešok. Rovnako ako dobytok, ktorého je viac ako študentov vzdelávajúcich sa v chove hospodárskych zvierat. Stanislav Pravda, riaditeľ odboru školstva na Úrade Trnavského samosprávneho kraja, za tým vidí klesajúci záujem o tieto odbory.
Druhým dôvodom, prečo začala trnavská župa ako zriaďovateľ školy uvažovať nad budúcnosťou areálu, sú podľa neho financie. „V čase vzniku vyšších územných celkov pripadlo školské hospodárstvo župe bez finančnej podpory štátu,“ približuje riaditeľ. Do roku 2020 navyše podľa jeho slov neboli vysporiadané vlastnícke vzťahy, župa preto nemohla čerpať na modernizáciu ani eurofondy.
„Z výsledkov finančnej analýzy vyplynulo, že Školské hospodárstvo Trnava nedokázalo svoje bežné výdavky pokrývať z vlastných príjmov a ani z príspevku župy,“ doplnila hovorkyňa trnavskej župy Natália Petkáčová. Prevádzku hospodárstva bolo potrebné dofinancovať.
Pred tromi rokmi preto župní poslanci rozhodli o jeho zrušení. Dnes je súčasťou strednej školy, ktorá ho spravuje. Ako vysvetľuje jej riaditeľ Ivan Tománek, išlo najmä o administratívny proces. „Kým sú tu zvieratá, všetko funguje tak ako doteraz,“ hovorí s tým, že na hospodárstve aj naďalej prebieha odborný výcvik študentov.
Ide najmä o študentov tretieho a štvrtého ročníka študijného zamerania chov hospodárskych zvierat. V každej triede je ich približne 17. „Zvieratám odoberajú napríklad krv, robia rozbory mlieka alebo krmív,“ približuje Tománek. Študenti sa však o zvieratá nestarajú, to je na pleciach zamestnancov hospodárstva.
Pracovníkov už nedočkavo vyzerajú dojnice, ktoré sa tešia na svoju „desiatovú“ dávku krmiva. Sú zoradené pri hrantoch a natŕčajú uši, či nezachytia známy zvuk traktora. „Na hospodárstve máme momentálne približne 200 kusov zvierat. Z toho približne 180 kusov tvorí hovädzí dobytok,“ spresňuje Tománek. Sú tu dojnice, jalovice, býky i teliatka. Zvyšok dopĺňajú ovce, kozy a dva poníky.
Pôvodný plán župe nevyšiel
No župa má o využití areálu inú predstavu a zvieratá majú ísť preč. Pôvodne chcela nájsť nájomcu, ktorý by v areáli zachoval chov hovädzieho dobytka holsteinského plemena a zároveň by v ňom vybudoval a prevádzkoval ekofarmu, kde budú študenti vykonávať svoju odbornú prax a následne bude prístupná aj verejnosti. Ani po troch kolách verejnej obchodnej súťaže v rokoch 2021 až 2022 a po znížení nárokov sa však žiadny záujemca nenašiel.
„Dôvody nezáujmu nám nie sú známe. Pravdepodobne ide o kombináciu potreby investícií a finančnej náročnosti prevádzky hospodárstva. Rolu mohla zohrať aj neistota spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19, respektíve rast cien tovarov, služieb a energií,“ podotýka hovorkyňa župy Petkáčová. Neúspešné boli podľa nej aj rokovania o vytvorení spoločnej prevádzky s poľnohospodárskou komorou s cieľom udržať chov.
Čítajte aj Zomrel im lekár a pacientom zostáva už len čakať. Počet zdravotníkov v dôchodkovom veku nebezpečne rastieEkofarmy sa však župa nevzdáva, hoci plán musí obmeniť. Vybuduje ju sama. „Následne tu chceme riešiť problémy obyvateľov Trnavského kraja vybudovaním sociálneho zariadenia, zdravotného strediska či autistického centra,“ vymenováva riaditeľ Pravda. Areál má zároveň poskytovať oddychovú i športovú funkciu.
Na vybudovanie ekofarmy chce získať župa peniaze z predaja zvierat, neskôr aj krmiva, strojov a septembrovej úrody. Stádo ako celok sa škola chystá predať v pripravovanej súťaži. Býky, pri ktorých sa rozprávame, so záujmom načúvajú. Naťahujú hlavy, krútia nimi a občas nás prerušia nejakou „poznámkou“, akoby sa chceli zapojiť do debaty. Veď ide o ich budúcnosť.
Získanie financií na vybudovanie farmy nie je jediným dôvodom na predaj celého stáda kráv. Ekofarma má byť druhovo pestrejšia a pribudnúť majú aj cudzokrajné zvieratá. Budú na nej síce chovať aj kravy, no ako vraví Pravda, nebudú ich desiatky, ale len niekoľko kusov. Pre plánované búracie práce v areáli hospodárstva však musia odísť všetky zvieratá. Kravy sa tak ku škole vrátia až po vybudovaní ekofarmy.
Praxovať budú zatiaľ v okolí
Podarí sa nájsť domov desiatkam hospodárskych zvierat naraz? Riaditeľ odboru školstva si myslí, že to nemusí byť problém. „Chovatelia nemusia rozmýšľať tak, že potrebujú iba 40 zvierat. Môžu sa spojiť a vytvoriť konzorcium. Jednotlivé kusy si potom môžu medzi sebou rozdeliť,“ hovorí.
Kým bude ekofarma k dispozícii, praktické skúsenosti by mali študenti získať na okolitých poľnohospodárskych družstvách či farmách. „Snažili sme sa osloviť najmä tie družstvá a farmy, kde sú predsedami naši absolventi,“ ozrejmuje Tománek. Nie je to podľa neho podmienka, je však presvedčený, že absolvent ich školy má iný náhľad na to, čo je potrebné pre prax ich študentov. Riaditeľ nevylučuje, že spolupráca s okolitými družstvami a farmami môže pokračovať aj po vybudovaní ekofarmy.
S budovaním ekofarmy chcú začať hneď, ako to bude možné. V súčasnosti už v areáli prebieha podľa Pravdu výstavba športoviska, ktoré je súčasťou riešenia celého územia. V areáli zostanú zachované len vybrané budovy. Jednou z nich je stodola, ktorá by mala slúžiť ako ekoučebňa.