„Boli sme posledným dielikom rozpadávajúcej sa skladačky odevného priemyslu v Trenčíne,“ hovorí so smútkom v hlase majiteľ spoločnosti Jaroslav Dobrotka, ktorý v tomto odvetní pôsobil vyše 40 rokov. Do odevného priemyslu vstúpil hneď po skončení vysokoškolského štúdia. Pôvodne pracoval v Ozete. Neskôr bol pri vzniku Accordu a nakoniec sa stal jeho majiteľom. Vlani v novembri musel prijať ťažké rozhodnutie o zatvorení firmy a na miestny úrad práce nahlásil hromadné prepúšťanie.
VIDEO: Pád trenčianskych velikánov v móde zavŕšil Accord
Čítajte viac Trenčín prestane byť mestom módy
„V Trenčíne už nie sú väčšie odevné výrobné spoločnosti. Ak ešte nejaké sú, väčšinou ide o malé dielne prípadne živnostníkov,“ hovorí Ľudovít Mičuda, tajomník sekcie textilného, odevného, kožiarskeho a obuvníckeho priemyslu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK). Zánik Accordu uzatvára éru významných odevných spoločností, ktoré k Trenčínu pripojili prívlastok „mesto módy“.
Foto: Žaneta Mikulíková
„To už v súčasnosti nie je relevantné. Nosným priemyslom v Trenčianskom kraji je dnes výroba produktov z gumy, výroba kože a kožených výrobkov, elektrických zariadení, strojov, kovových konštrukcií, ostatných nekovových výrobkov, ale určite nie odevný priemysel, ktorý v minulosti tvoril dosť podstatnú časť v Trenčíne i v Trenčianskom kraji,“ spresňuje Mičuda.
Mnoho ľudí, ktorí odišli z textilného a odevného priemyslu, sa však k pôvodnej profesii nevrátilo. Aj keď sa priestor v textilom a odevnom priemysle zmenšuje, niekoľko pracovných príležitostí sa predsa len nájde. Záujem o tieto miesta je však minimálny. Dôvodom sú podľa Mičudu nízke mzdy a vysoký podiel fyzickej práce. „Väčšinou končia v sektoroch ako strojárstvo, automotive, gumárenský priemysel či výroba plastov,“ spresňuje.
Ľudia z oblasti textilného a odevného priemyslu sa zhodujú na tom, že prepúšťanie v tomto segmente nemá zásadný vplyv na zvyšovanie nezamestnanosti. „Ku koncu januára evidujeme 22 krajčírok a šičiek,“ spresnili z tlačového a komunikačného oddelenia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Štatistiky za február budú zverejnené až k 20. marcu.
Prežívali sme, no už to nemalo riešenie
Accord bol poslednou väčšou odevnou spoločnosťou v Trenčíne. Zamestnával vyše 100 ľudí, predovšetkým šičky a krajčírky „Väčšina u mňa pracovala vyše 20 rokov,“ spresňuje majiteľ Accordu, ktorý mieri do likvidácie. V meste Matúša Čáka pôsobila firma vyše 30 rokov. Niektorí pracovníci odišli už vlani v decembri i teraz v januári. Väčšina však zotrvala do posledného februárového týždňa. Stroje vypli posledný februárový deň.
„Uplynulých sedem až deväť rokov nebola situácia v odevnom priemysle vôbec ľahká, snažili sme sa nejakým spôsobom prežiť. Prežívali sme a teraz to už dospelo do štádia, že už to nemalo riešenie,“ vraví. Nepomohli ani optimalizačné opatrenia. Firmu podľa neho položilo zvyšovanie nákladov na výrobu, rast cien energií a zvyšovanie minimálnej mzdy.
Nárast minimálnej mzdy si podľa Dobrotku vždy „odskáče“ textilný priemysel. „Je tam veľmi veľký podiel ručnej práce. Samozrejme, že sme mali aj automaty a veľmi výkonné stroje,“ vysvetľuje. Accord si budoval meno na luxusných pánskych oblekoch. Ako Dobrotka podotýka, pánsky oblek je najšpičkovejší výrobok v krajčovine. „V rámci segmentu je to to najťažšie a z môjho pohľadu aj najkrajšie,“ hovorí. Z jeho slov cítiť k remeslu vrúcny vzťah.
V Accorde používali pri výrobe oblekov prácnejšiu taliansku technológiu. „Mali sme asi jedny z najkvalitnejších oblekov v rámci Slovenska. Robili sme takzvanú half canvas technológiu, na ktorú väčšina firiem nie je ani strojovo ani technologicky uspôsobená,“ hovorí Dobrotka.
Čítajte aj V Trenčíne prebudujú kancelárie na byty
Otázkou podľa neho je, či ľudia vyššiu kvalitu potrebujú alebo nie. „Možno to bola moja osobná chyba, že sme sa nesústreďovali na súťaženie v segmente lacných oblekov, ktoré sa robia v Ázii, kde sa používa lepená technológia a polyesterové materiály, nie tie kvalitnejšie,“ zamýšľa sa.
Objemy sa začali znižovať
Prejsť v rámci konfekcie napríklad k výrobe pracovného oblečenia by podľa neho nemalo zmysel. „Na Slovensku to nemá perspektívu, pretože je to jeden z tých lacnejších segmentov,“ hovorí majiteľ Accordu s tým, že by nedokázali konkurovať lacnejším zahraničným produktom.
Čítajte aj Po sto rokoch končí trenčianska Merina
Firma ponúkala aj šitie na mieru, ktoré by podľa Dobrotku mohlo teoreticky prežiť. Zdôrazňuje pritom slovo teoreticky. Znamenalo by to okresanie výroby na 20 až 25 ľudí. Prišla pandémia a šitie na mieru začalo stagnovať. „Po pandémii to síce išlo opäť hore, ale pre mňa to už bolo v období, keď už rozhodnutie o uzatvorení padlo,“ hovorí o okolnostiach, na ktoré nemajú výrobcovia vplyv. Dôležité preňho bolo, že firma nešla do bankrotu.
K rozhodnutiu o zatvorení firmy dospel až potom, čo od existujúcich zákazníkov získal predpokladané odhady, koľko konfekcie by zobrali v tomto roku. „Objemy sa začali radikálne znižovať,“ dodáva. Odberatelia argumentovali nárastom práce z domu a potreba konfekcie sa znížila. „So zákazníkmi som sa dohodol, že pre nich zákazky došijem,“ uzatvára.
Pád posledného mohykána
V priebehu pár rokov položila nepriaznivá situácia trenčianske stálice s dlhoročnou tradíciou, ktoré sem v minulom storočí priniesli českí a francúzski podnikatelia. Spoločnosť Ozeta Neo (nástupca Ozety, ktorá sa v roku 2002 dostala do konkurzu, pozn. red.) zatvorila v marci 2007 svoju hlavnú fabriku v Trenčíne. Stalo sa tak po takmer 70-ročnej existencii. Z celkovo šiestich výrobných prevádzok (Nové Mesto nad Váhom, Hlohovec, Skalica, Tornaľa, Trenčín, Topoľčany) pretrval už len závod v Topoľčanoch, kde Ozeta Neo sídli.
Čítajte viac Veľtrh Trenčín, mesto módy hlási veľkolepý návrat
V apríli 2009 nasledoval pád známej trenčianskej textilnej spoločnosti Merina, v ktorej sa vyrábali látky a priadze. Na trhu pôsobila vyše sto rokov. Oba podniky, Ozeta (v tom čase pod názvom Odevné závody Trenčín) a Merina, stáli v roku 1963 pri zrode najstaršej výstavy na Slovensku s názvom Trenčín mesto módy.
Veľtrh sa konal až do roku 2008. Expo Center, jeho vtedajší organizátor, vyhlásil, že sa už konať nebude. Odôvodnil to recesiou v textilnom a odevnom priemysle na Slovensku i v okolitých krajinách. Ďalším faktorom bol výrazný úbytok slovenských výrobcov, ich zánik alebo rozpad na malé celky. V roku 2017 sa snažili legendárnu snažili vzkriesiť, no slogan Trenčín mesto módy už dávno neodrážal realitu.
Foto: Žaneta Mikulíková
„Dnes je svojim spôsobom každé mesto mestom módy, len tá móda je už dnes minimálne založená na vlastných domácich výrobkoch,“ hovorí pre Pravdu zdroj, ktorý roky pôsobil v oblasti textilného a odevného priemyslu. Pod pojmom „mesto módy“ sa podľa neho rozumie odievanie domáceho obyvateľstva.
„V uplynulých rokoch sa však zvyklosti ľudí v segmente spotrebného tovaru výrazne zmenili. Zároveň je tu tlak zahraničných obchodných reťazcov, ktoré šijú oblečenie v zahraničí s omnoho nižšími nákladmi a domáci výrobcovia im nie sú schopní konkurovať,“ dodáva.
Úpadok odevného a textilného priemyslu datujú ľudia z odvetvia do začiatku 80-tych rokov minulého storočia. „Súvisí to so štrukturálnymi zmenami, ktorými ekonomika prechádzala,“ hovorí náš zdroj. Tradičné odvetvia ustúpili novým. „Výrazne začali klesať počty zamestnancov a fabriky sa zatvárali jedna za druhou,“ opisuje náš zdroj.
Ani v kraji to nie je lepšie
Accord bol poslednou trenčianskou odevnou lastovičkou. Niekoľko väčších firiem však pôsobí v rámci v Trenčianskeho kraja. V Bánovciach nad Bebravou šijú pánske košele v spoločnosti Eterna. Aj jej sa dotkli zvýšené vstupné náklady vrátane miezd, energií, materiálov či náhradných dielov. Konateľ spoločnosti Marek Holubek hovorí o extrémnom náraste.
Čítajte aj Makyta prepustí 650 ľudí, najmä šičky
„Eterna je zahraničná spoločnosť, ktorá predáva výrobky na export, prevažne Nemecko, Dánsko a Holandsko. Z tohto pohľadu máme v rámci aktuálnej situácie lepšiu východiskovú situáciu,“ podotýka Holubek. Momentálne podľa neho pracujú na koncepte centrálneho skladu látok, skladu hotových výrobkoch a technologického centra.
Na trhu sa drží aj tradičná slovenská značka Makyta. S riaditeľom spoločnosti Mariánom Vidomanom sa nám nepodarilo od stredy do piatka spojiť. Na otázky zaslané mailom nereagoval a v piatok nám vo firme potvrdili, že má dovolenku. Spoločnosť s viac ako 80-ročnou históriou patrí k matadorom odevného priemyslu, zameriava sa na odevnú konfekciu. Súčasťou jej sortimentu sú vlastné módne kolekcie, ale vyrába aj pre renomované značky.
Zabudnúť na tradičný sortiment
Zlaté časy odevného a textilného priemyslu, ktorý zamestnával desiatky tisíc ľudí a vyrábal niekoľko miliónov výrobkov, sú už dávno preč. Tento segment stráca podľa nášho zdroja na svojom význame a v budúcnosti ešte stratí. Jedinou cestou, ako sa môže udržať pri živote, je orientácia na špecifický sortiment ako je napríklad technický textil. „Vývoj v tejto oblasti sme zanedbali. Stále sme sa držali niečoho tradičného. Na to treba zabudnúť,“ myslí si s odstupom času.
V tejto oblasti pôsobia priamo v Trenčíne dvaja výrobcovia lodných lán, spoločnosti Gleinstein Slovakia a Timm Slovakia. Nemecká spoločnosť s vtedajším názvom Geo Gleistein & Sohn preniesla výrobu lán v roku 1997 aj na Slovensko a v Trenčíne založila dcérsku spoločnosť. O štyri roky neskôr v meste pribudol aj závod dcérskej spoločnosti nórskeho vlastníka. Do oblasti priemyselného textilu spadá aj výroba pre nadväzujúce priemyselné odvetia, napríklad pre automobilový priemysel či výroba geotextílií pre stavebný priemysel.
Špecifický sortiment je možné nájsť aj v rámci konfekcie. Neďaleko Trenčína, v obci Drietoma, pôsobí firma Rutex, ktorá aj so živnostníkmi zamestnáva 30 ľudí. Jej výrobky nosia policajti, väzenskí dozorcovia, poľovníci, rybári, cyklisti či turisti a športovo založení ľudia.
„Základom našej výroby je termobielizeň pre rôzne športové aktivity,“ hovorí Tomáš Múdry. Biznis rozbiehal s rodinou v roku 1991, neskôr prišlo k jeho prirodzenému rozdeleniu. Dnes sídli s bratom v jednej budove. „Na prízemí má brat pletiareň, ja mám na poschodí krajčírsku dielňu. Sedemdesiat percent úpletov kupujem od neho,“ približuje slovenský výrobca.
Situácia na trhu je podľa neho náročná. Za najväčší problém považuje popri rastúcich cenách energií odbyt. „Dôležité je vyrábať objem, teda mať väčšie zákazky. S jedným modelom je nekonečne veľa práce,“ spresňuje. Firmu poznačila aj pandémia, ktorá prekazila rozbehnutú komunikáciu so záujemcami, ktorých spoznali na výstave v Nemecku. „Videl som tam potenciál, ale všetko to na dva roky zaspalo,“ dodáva.
Výrobu spočiatku delil medzi vlastnú značku a výrobu pracovných odevov pre rôzne profesijné skupiny cez vysúťažené štátne zákazky. Vlastná značka pomáhala drietomskej firme vykryť „hluché obdobia“. Otvorene však hovorí, že do štátnych zákaziek sa už púšťať nechce. „Je problém niečo vysúťažiť a stojí to veľmi veľa peňazí,“ zdôvodňuje Múdry s tým, že súťaže sú podľa neho šité na mieru jednej firme. Začal sa preto viac sústrediť na vlastnú značku. Ponúka aj zákazkové šitie. Hoci sa im ozvali bývalí zamestnanci Accordu, prijať ich nemohli.
Podľa majiteľa Accordu Dobrotku má odevný priemysel šancu prežiť v podobe menších dielní. „Ľudia budú nakoniec unavení z uniformného oblečenia a z nakupovania tričiek v rôznych reťazcoch. Budú chcieť niečo kvalitnejšie, budú sa chcieť odlíšiť,“ myslí si. Veľké fabriky, ktoré zamestnávali sto a viac ľudí, budú zrejme nahradené. Aj súčasná Makyta je podľa neho len torzo toho, čo bývalo kedysi.