Do rímskokatolíckeho Kostola sv. Michala Archanjela v Zlatých Moravciach sa v utorok pred piatou hodinou popoludní ponáhľali veriaci. Hneď pri vstupe prechádzali okolo nenápadného platobného terminálu. Nikto ho však v čase našej prítomnosti nevyužil. Jeho obsluha je veľmi ľahká a rýchla. Človek si vyberie sumu alebo si zvolí vlastnú a následne priloží kartu. Celá transakcia prebehne do pár sekúnd.
Na obrazovke terminálu svietia konkrétne sumy od 1 do 20 eur, ktoré si veriaci môžu zvoliť, ak sa rozhodnú venovať kostolu milodar na jeho prevádzku. Terminál však ponúka aj možnosť zadať vlastnú sumu. „Všimla som si, že to ľudia využívajú,“ pritakala Anna (57). Vekovú kategóriu si však netrúfala odhadnúť.
V čase našej návštevy mierili do svätostánku starší veriaci. Dôchodca, ktorý si neželal zverejniť meno, je verný milodaru v hotovosti. Prispieva, keď je vyhlásená špeciálna zbierka. „Je to párkrát do roka,“ spresnil. Počas nedieľ a sviatkov sa podľa neho aj naďalej vyberá „do zvončeka“. O termináli vie, no dosiaľ ho nikdy nevyužil. Bezhotovostne platil len v čase pandémie, a to formou internetbankingu.
Foto: Žaneta Mikulíková
Vymenili terminál a spustila sa kritika
S otázkami o termináli sa Pravda obrátila na miestneho farára Petra Štálnika. Pre médiá sa však odmietol vyjadriť. Farári sú v komunikácii opatrní pre zlé skúsenosti s vyhrotenými reakciami zo strany časti verejnosti. Od terminálov je len krok k otázkam financovania cirkví. Len pred pár dňami sa spustili negatívne komentáre na piaristický Kostol sv. Ladislava v Nitre, keď na sociálnej sieti informoval o tom, že starší typ platobného terminálu vymenili za nový.
Foto: Žaneta Mikulíková
Foto: Archív Piaristickej nadácie
Na rozdiel od predchádzajúceho zariadenia, ktoré ponúkalo predvolenú platbu vo výške 5 eur, si mohli veriaci po novom zvoliť okrem navrhovaných súm aj vlastnú výšku dobrovoľného finančného príspevku. V piaristickom kostole pritom využívali terminál už dva roky. Po viacerých negatívnych komentároch príspevok zo sociálnej siete stiahli a dočasne odstavili aj terminál. Rektor kostola Marek Kotras nás s otázkami odporučil na provinciála piaristickej rehole Juraja Ďurneka. Do uzávierky na e-mail s otázkami nereagoval.
Podľa našich informácií nešlo v súvislosti s terminálom o iniciatívu farnosti. Oslovila ju banka a farnosť na túto ponuku kývla. „Je to služba navyše,“ hodnotí možnosť bezhotovostných platieb Ester (68), ktorá piaristický kostol navštevuje. Sama však terminál nevyužíva a je verná tradičnému spôsobu príspevkov v podobe hotovosti „do zvončeka“. Veriaci by podľa nej mali mať možnosť zvoliť si sumu, ktorou chcú kostol podporiť. „Každý má iné finančné možnosti,“ argumentuje.
Možnosť bezhotovostnej platby nájdu veriaci aj v ďalšom nitrianskom kostole na Kalvárii. O zavedení terminálu uvažovali aj v ďalších. „Pre mladšiu a strednú generáciu, ktorá je zvyknutá na bezhotovostné prevody, je to praktickejší spôsob, keďže niektorí už ani nenosia so sebou hotovosť, ale platia ,smartspôsobmi',“ myslí si Martin Štofko, diecézny ekonóm Biskupstva Nitra. Priznáva, že aj oni sa pohrávali s touto myšlienkou v súvislosti s Katedrálou sv. Emeráma.
Ďalšou výhodou moderných technológií je podľa Štofka vyššia transparentnosť. „Pri príspevku cez platobný terminál sa dar veriaceho pripisuje priamo na účet farnosti. Všetky takého príjmy a následné nakladanie s nimi je transparentnejšie či už pre ekonomickú radu farnosti, ako aj samotných veriacich,“ ozrejmuje. Zároveň poukazuje na to, že aj farnosť vykonáva väčšinu finančných transakcií elektronicky. „Platby za elektrinu, plyn a ďalšie poplatky sa hradia z účtu, kde tieto milodary priamo prichádzajú,“ dodáva.
Ideál? Úplne bez hotovosti
Bezhotovostné platby skúšajú najnovšie v evanjelickom kostole v Trenčíne. Terminál v ňom osadili pomerne nedávno, v januári. Miestny cirkevný zbor využil ponuku banky. V 21. storočí považujú takúto službu za samozrejmosť. „Sám som v dobrom prekvapený, ako sa to rozbieha,“ hovorí zborový dozorca Milan Samák, ktorý má na starosti všetko okolo prevádzky kostola.
Využívanie terminálu je podľa neho len v začiatkoch, preto je zatiaľ ťažké robiť nejaké závery. „Keď som si pozrel výpis za február, počet platieb narastá každú nedeľu,“ hovorí o prvotných skúsenostiach. Veriaci sa s týmto spôsobom zatiaľ oboznamujú.
Čítajte viac Platy duchovných tento rok opäť porastú. Štát im zadotuje aj energie a charitu
„Využíva to najmä stredná a mladšia generácia. Som však prekvapený, že aj starší si na to začínajú zvykať a to ma teší najviac,“ dodáva. Všimol si, že práve táto veková kategória skôr prispieva už pri príchode do kostola, keď je menší nápor ľudí, ako pri vychádzaní a majú tak väčší komfort na platbu.
Ideálne by podľa neho bolo, ak by sa na bezhotovostné platby prešlo úplne. Prvým dôvodom sú podľa neho poplatky v banke za vklad hotovosti. Druhý dôvod súvisí so zabezpečením hotovosti, ktorá môže lákať zlodejov. Nie je žiadnou novinkou, že kostoly bývajú terčom krádeží. Často ide o klasické pokladničky umiestnené v predsieni kostola.
Terminál v trenčianskom kostole je momentálne v akejsi skúšobnej lehote. Po Veľkej noci si majú spolu s bankou vyhodnotiť, či bol pre kostol prínosný. Spočiatku mali sumy nastavené na 2, 5 a 10 eur. „Potom sme to vzhľadom na situáciu prehodnotili a teraz nám tam banka nastavila 2, 4 a 6 eur,“ podotýka Samák. Možnosť vlastnej sumy zariadenie neponúka.
Suma milodarov sa zvýšila
Zvýši sa po zavedení terminálov aj celková suma milodarov? Skúsenosť už niektoré kostoly majú. „Terminál zdvihol príjem kostola zhruba o štvrtinu. Postupom času sa približne tretina celkového príjmu presunula na terminál,“ priblížil generálny vikár Žilinskej diecézy Martin Kramara. V rokoch 2018 až 2022 bol rektorom Kostola Najsvätejšej Trojice v Bratislave. Od roku 2019 v ňom postupne vyskúšali až tri terminály.
Zvýšenie si vysvetľuje napríklad aj tým, že terminály sú novinkou a ľudia ich „skúšajú“. Nárast však podľa Kramaru pozorovali v priebehu niekoľkých mesiacov. „Keď človek, ktorý pri sebe nemá hotovosť alebo drobné mince, zbadá terminál, je ochotný venovať jedno-dve eurá cez kartu alebo telefón. Inak by pravdepodobne nič neprispel,“ myslí si. Ľudia najčastejšie volia sumu 2 alebo 5 eur. "Priemerná suma daru cez terminál sa na konci mesiaca zvykla blížiť k 10 eurám,“ približuje generálny vikár.
Pravda sa pokúšala zistiť, v koľkých kostoloch platobné terminály fungujú. Katolícka ani evanjelická cirkev (ECAV) tieto údaje za celé Slovensko nemajú. Farnosti sú podľa tlačovej kancelárie Konferencie biskupov Slovenska samostatné cirkevné subjekty, ktoré majú právnu subjektivitu a samostatné účtovníctvo. „Všetky evanjelické cirkevné zbory sú samostatné právne subjekty, ktoré vedú aj svoje vlastné účtovníctvo,“ vyjadrila sa v rovnakom duchu hovorkyňa ECAV Jana Nunvářová.
Prehľad zrejme nemajú ani jednotlivé diecézy. „Nitrianske biskupstvo neukladá svojim kňazom povinnosť terminálov ani ich neusmerňuje, ako majú konať. Je to na každom z kňazov, či vníma, alebo vidí potrebu a záujem o využitie terminálu. Podľa toho sa môže sám rozhodnúť, či si ho farnosť pre veriacich zakúpi a inštaluje, alebo nie,“ dodáva hovorca nitrianskeho biskupstva Tibor Ujlacký.
Záujem majú banky i turisti
So zavedením terminálov do kostolov pomáha od roku 2019 Piaristická nadácia v spolupráci s bankami. „Už počas pandémie sme získali pre piaristické kostoly prvé kiosky,“ hovorí správca nadácie Ľuboš Kováč s tým, že nešlo o prvé terminály v kostoloch. Niektoré ich už používali. Ako prvý zaviedol v roku 2019 túto novinku kostol v bratislavskej mestskej časti Rusovce.
Cez Piaristickú nadáciu sa terminály dostali približne do desiatky katolíckych kostolov. „Takéto či podobné terminály využívajú v mnohých kostoloch na Slovensku, keďže každá organizácia má možnosť ísť do spolupráce s bankou priamo,“ podotýka. Banky prichádzajú s týmito alternatívami podľa neho aj samy, pretože manipulácia s mincami sa pre ne stáva nákladná.
Záujem o terminály majú skôr kostoly v mestách, no podľa Kováča by ich vedeli využiť aj malé farnosti na dedinách. „Poplatková štruktúra bánk je pre tieto kostoly ešte v súčasnosti náročná,“ dodáva.
K nárastu záujmu dopomohla podľa správcu nadácie pandémia, keď si ľudia navykli na bezkontaktné platby. „Požiadavka však prichádzala aj od samotných návštevníkov chrámov či turistov. Konečné slovo má, samozrejme, správca farnosti, ktorý musí posúdiť, či je to pre daný kostol a komunitu veriacich vhodné, alebo nie,“ podotýka Kováč.
Náklady na prevádzku terminálu závisia podľa neho od konkrétnej banky. „Podobne ako v komerčnom sektore aj tu sú poplatky za transakcie či prenájom zariadenia. Pri rokovaniach s bankami sa snažíme o to, aby brali ohľad na to, že ide o verejnoprospešný účel a aby poplatková štruktúra bola obdobná spracovaniu hotovosti,“ dodáva správca nadácie.